BRATISLAVA 14. apríla (WEBNOVINY) – Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) podľa ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej nič nenúti investovať takým spôsobom, akým v súčasnosti investujú. Tomanová tak po stredajšom rokovaní vlády reagovala na upozornenie Národnej banky Slovenska, podľa ktorej minuloročné legislatívne zmeny v druhom dôchodkovom pilieri viedli k takmer úplnému výpredaju akcií. „Nič sa nemenilo na systéme investovania. To, že sa stali dôchodkové spoločnosti zdržanlivejšími, je skutočne ich problém,“ povedala ministerka. Ako pokračovala, rezort práce sa novelizáciou zákona snažil urobiť druhý pilier pre občanov atraktívnejší. Ministerstvo totiž podľa Tomanovej znížilo poplatky účtované sporiteľom a zrušilo poplatky za prestup k inému správcovi penzijných úspor. „Je kríza, na krízu bolo treba reagovať. Reagovali sme tak, aby sme zabezpečili sporiteľom väčšiu sumu peňazí,“ dodala Tomanová.
„Počnúc aprílom až do konca roka 2009 dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) už uskutočňovali iba predaje akcií a podielových listov, pričom akciové trhy práve v marci zastavili svoj prepad a následne až do októbra prakticky nepretržite rástli o desiatky percent,“ upozorňuje centrálna banka v Analýze slovenského finančného sektora za rok 2009. Podiel akciovej zložky v dôchodkových fondoch v druhom pilieri klesol z 9,8 % čistej hodnoty majetku na začiatku roka na 0,9 % k 1. júlu 2009. „Počas druhého polroka potom ešte došlo k ďalšiemu zníženiu relatívneho zastúpenia akcií na koncoročných 0,1 %,“ uviedla NBS. Úzka súvislosť medzi novou legislatívou a strategickými presunmi v rámci portfólia je podľa centrálnej banky zrejmá z načasovania zmien v portfóliu do obdobia medzi schválením novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení v marci 2009 a začiatkom jej účinnosti od júla 2009.
„Dôchodkové správcovské spoločnosti sa pre tieto zmeny rozhodli predovšetkým vzhľadom na novú právnu úpravu odplát pre dôchodkové správcovské spoločnosti,“ objasňuje NBS dôvod výpredaja akcií. Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž spolu s tým, že zaviedla nový druh odplaty naviazaný na výkonnosť dosiahnutú vo fondoch, priniesla aj povinnosť dopĺňania majetku z vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Má sa tak stať v prípade, ak zákonom definovaná výkonnosť za sledované obdobie je záporná. Sledovaným obdobím sa pritom rozumie každých šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. „V reakcii na túto úpravu všetky dôchodkové správcovské spoločnosti značne pozmenili svoju investičnú stratégiu a optimalizovali portfólio tak, aby minimalizovali jeho volatilitu na danom horizonte, a aby čo možno najviac eliminovali riziko dopĺňania majetku,“ uvádza banka.
Druhým prejavom zmeny portfólia bolo podľa NBS rapídne zníženie objemu a podielu dlhopisovej zložky. „Kým na začiatku roka 2009 dlhopisy tvorili jednoznačne dominantnú časť portfólia s približne dvojtretinovým podielom na celkovej čistej hodnote majetku, počas apríla až júna sa ich zastúpenie znížilo o polovicu. Počas druhého polroka minulého roka sa už váha dlhopisovej zložky významnejšie nemenila a na jeho konci dosiahla úroveň 33,1 %. Počnúc prelomom prvého a druhého štvrťroka vlaňajška začali dôchodkové správcovské spoločnosti smerovať prostriedky uvoľňované odpredajom akcií a dlhopisov a prostriedky, získané z priebežných príspevkov do druhého piliera, do pokladničných poukážok. Pokladničné poukážky tak na konci roka 2009 už tvorili najväčšiu triedu aktív v portfóliu druhého piliera.
Na to, že zmeny v investičnej stratégii dôchodkových fondov vyvolala vládna novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, upozornila NBS už vo svojej Analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok 2009. Vláda však v októbri minulého roka tento materiál vrátila centrálnej banke na dopracovanie. „Centrálna banka predložila materiál, ktorý bol plný chýb a vláda ho jednoducho odmietla a dala ho na prepracovanie NBS v spolupráci s ďalšími rezortmi, pretože jednotliví ministri konkrétne priamo na vláde preukázali, že v tom materiáli sú hrubé chyby,“ povedal začiatkom októbra 2009 premiér Robert Fico. Vláda vtedy súčasne uložila ministrovi financií Jánovi Počiatkovi, aby pre penzijné spoločnosti v druhom pilieri zaviedol zákonnú povinnosť zhodnocovať úspory klientov v druhom dôchodkovom pilieri na úrovni rastu dôchodkov v štátnom priebežnom pilieri. Kabinet vtedy zaviazal ministra financií Jána Počiatka k tomu, aby príslušný návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení pripravil do siedmich týždňov. „Dôchodkové správcovské spoločnosti budú mať konečne takú úlohu, na akú boli vytvorené,“ povedal Fico. Šéf rezortu financií však zadanú úlohu doteraz nesplnil.
Na základe novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa od 1. júla 2009 znížili poplatky, ktoré sporiteľom v druhom pilieri účtujú dôchodkové správcovské spoločnosti. Pôvodný poplatok za správu dôchodkového fondu sa od júla vlaňajška znížil z 0,065 % na 0,025 % z čistej mesačnej hodnoty majetku sporiteľa v dôchodkovom fonde. Pribudol poplatok pre DSS za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Ten však môžu správcovia penzijných úspor od sporiteľov inkasovať najskôr od začiatku tohto roka. Až 1. januára 2010 uplynulo polročné obdobie od účinnosti zákona, počas ktorého sa sledovalo zhodnocovanie majetku v penzijných fondoch. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde je najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi.
SITA
