Sonda Schiaparelli

ESA zverejnila detaily o zničenej sonde Schiaparelli

Systémové dáta, ktoré Schiaparelli získala naznačovali, že sa nachádza pod úrovňou zeme, zatiaľ čo bola vo výške približne 3,7 kilometra nad povrchom červenej planéty. BRATISLAVA 23. novembra (WebNoviny.sk) – Európska vesmírna agentúra (ESA) v stredu zverejnila detaily z predbežnej správy o zničenej sonde Schiaparelli, ktorá sa 19. októbra zrútila na Mars. Podľa odborníkov, ktorí vyšetrovali jej neúspešné pristátie, dostalo zariadenie chybné informácie o polohe zo svojho inerciálneho meracieho systému, čo odštartovalo jej skoršie spustenie pristávacieho procesu. Systémové dáta, ktoré Schiaparelli získala naznačovali, že sa nachádza pod úrovňou zeme, zatiaľ čo bola vo výške približne 3,7 kilometra nad povrchom červenej planéty. To spôsobilo, že sa sonda zbavila svojho padáka, na tri sekundy spustila pristávacie rakety a následne sa v rýchlosti 540 kilometrov za hodinu zrútila a zničila. Fotografie potvrdzujúce zničenie modulu a kráteru, ktorý vytvorila, urobila koncom októbra Sonda Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). „Je to veľmi predbežný záver nášho technického vyšetrovania. Úplný obraz nám poskytne na začiatku roku 2017 správa externej nezávislej vyšetrovacej rady, ktorá sa teraz na žiadosť ESA formuje,“ uviedol riaditeľ odboru ľudských letov do vesmíru a robotického bádania ESA David Parker. Okrem toho dodal, že skúsenosti s pristátím Schaparelli využijú v roku 2020 počas plánovanej druhej fázy projektu ExoMars, pod ktorý modul patril. Schiaparelli bol ďalšou časťou prvej fázy spomínaného projektu ExoMars (Exobiology on Mars), na ktorom spolupracujú ESA a ruská agentúra Roskosmos. Cieľom sondy bolo otestovať pristávacie zariadenie, ktoré by bolo možné využiť aj v druhej fáze projektu ExoMars. Počas nej plánujú spomínané agentúry v roku 2020 vyslať na Mars robotické vozidlo, ktoré dokáže vŕtať do hĺbky dva metre pod povrch, kde by malo hľadať dôkazy o minulom či súčasnom živote na Marse. Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA. Pôvodný článok: http://www.bbc.com/news/science-environment-38082636
Mars

Sonda Schiaparelli pri dopade na Mars zrejme vybuchla

Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť. BERLÍN 21. októbra (WebNoviny.sk) – Európska experimentálna sonda vyslaná na Mars dopadla na správne miesto, avšak nesprávnou rýchlosťou – a plná raketového paliva zrejme pri náraze explodovala. Vyplýva to z oznámenia Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť, uviedla ESA. Po dvoch dňoch tým ukončili dohady o osude pristávacieho modulu, ktorého signál sa prerušil asi 50 sekúnd pred plánovaným pristátím. Účelom sondy Schiaparelli bolo otestovať technológiu pre ambicióznejšiu európsku misiu na červenej planéte v roku 2020 a podľa vedcov mnoho údajov, ktoré táto sonda odoslala pred tým, ako sa odmlčala, bude v tomto smere veľmi užitočné. ESA tiež zdôraznila, že „materská loď“ modulu Schiaparelli, orbitálna sonda Trace Gas Orbiter (TGO), bola v stredu úspešne navedená na obežnú dráhu Marsu a začne analyzovať jeho atmosféru v rámci pátrania po známkach života na tejto planéte. Napriek tomu je tvrdé pristátie pre vedcov podieľajúcich sa na spoločnom európsko-ruskom vesmírnom projekte ExoMars, ktorého sú Schiaparelli a TGO súčasťou, pripomienkou, aké náročné je dostať vesmírnu sondu na povrch Marsu, píše AP. Európska sonda Beagle 2 na ňom v roku 2003 pristála, no zablokovaná anténa jej znemožnila ďalšiu komunikáciu s riadiacim strediskom. Americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) už na túto planétu úspešne umiestnila viacero robotických vozidiel vrátane tzv. roverov Opportunity a Curiosity. Riadiace stredisko misie ESA v nemeckom Darmstadte v piatok večer na základe doterajších výsledkov vyhodnocovania údajov odoslaných sondou Schiaparelli oznámilo, že pristávací modul sa dostal do ťažkostí práve v posledných 50 sekundách zostupu marťanskou atmosférou. Namiesto „mäkkého“ pristátia modul pravdepodobne posledné dva až štyri kilometre k povrchu už len voľne padal, preto do neho narazil „značnou rýchlosťou“ vyššou než 300 kilometrov za hodinu. Zábery NASA naznačujú, že raketové brzdiace motory zlyhali, v dôsledku čoho Schiaparelli dopadol na povrch s takmer plnými nádržami paliva, ktoré vybuchlo. Hoci Schiaparelli odoslal späť na Zem približne 600 megabytov dát, vedci neuvidia žiadnu z detailných fotografií, ktoré sonda urobila počas zostupu. Tieto zábery mali byť totiž prenesené až po pristátí.