Najnovšia štúdia PwC ukazuje, že ekonomickú hodnotu z využívania AI si medzi sebou delí relatívne úzka skupina spoločností, zatiaľ čo väčšina podnikov zostáva vo fáze experimentovania.
Najskôr to bola nevinná zvedavosť. Kliknutie, otázka, odpoveď. Potom ďalšia. A ešte jedna. Zrazu sa z obyčajného experimentu stal každodenný rituál. Rozhovory sa predlžovali, prehlbovali, až napokon začali meniť realitu.
Predstavte si AI, ktorá za pár hodín nájde 27-ročnú dieru v superbezpečnom OpenBSD alebo 16-ročnú v FFmpeg, ktorú prehliadli milióny testov. Anthropic ju nepustil von – namiesto toho mohol dávať $100M kreditov firmám ako Google či Microsoft, aby si opravili softvér skôr, než hackeri zaútočia.
Ministerstvo kladie dôraz na človeka, nie na technológiu, a sleduje, ako prostredie umelej inteligencie formuje myslenie, rozhodovanie i vzťahy mladých ľudí.
Slová sa objavujú na obrazovke. Pomalé, najskôr neisté, potom čoraz istejšie. Žena sedí nehybne, len jej prerušovaný dych prezrádza napätie. Nehovorí. Nedokáže. A predsa sa pred jej očami formujú celé vety – presne tie, ktoré si práve prehráva vo svojej mysli.
Do Konzervatívnej kaviarne na debatu o vplyve umelej inteligencie na pracovný trh a každodenný život si Stanislav Janota a Daniel Lukáč pozvali ekonóma Miloša Moravčíka.