Podľa Miloša Moravčíka, ktorý sa ako ekonóm v posledných rokoch zameriava na rôzne aspekty vzťahu umelej inteligencie a pracovného trhu Slovensko v používaní umelej inteligencie za svetom aj Európou zaostáva. Často ju vnímame len ako pokročilejší vyhľadávač a nevyužívame jej skutočný potenciál. „Ako by mal niekto formulu 1 a jazdil ňu len rýchlosťou 10 km za hodinu,“ dodáva.
„V čom na Slovensku vynikáme, je skôr strach z umelej inteligencie,“ konštatuje Moravčík. Jednou z najväčších obáv slovenskej verejnosti je masová strata pracovných miest. Realita je však od katastrofických scenárov odlišná.
AI revolúcia sa podľa ekonóma nedeje „zhora“ cez rozhodnutia vlád, ale „zdola“ priamo v kanceláriách. Zamestnanci začínajú sami od seba používať „malé okienko“ chatbotov ako ChatGPT, Gemini či Claude, aby si uľahčili prácu.
Moravčík zdôrazňuje, že nedochádza k výmene ľudí za stroje: „Tá zmena sa deje nie cez výmenu zamestnancov a zamestnaní, ale cez to, že sa menia pracovné úlohy a spôsob ich výkonu“. AI dnes najviac pomáha ľuďom pracujúcim „hlavou“ – manažérom, analytikom či poradcom, ktorým dokáže spracovať obrovské množstvo dát a navrhnúť alternatívy riešení.
Humanoidní roboti: Hudba vzdialenej budúcnosti?
Hoci nás filmy ako Terminátor strašia mechanickými strojmi, v logistike a výrobe je situácia pragmatickejšia. Moravčík tlmí nadšenie z humanoidných robotov, ktorých výroba a servis sú zatiaľ extrémne drahé a neefektívne v porovnaní so špecializovanými „krabičkovými“ robotmi – či sú to robotické vysávače alebo skladové roboty v logistických centrách.
Stanislav Janota podotýka, že robotizácia môže byť pre Slovensko spásou, vzhľadom na demografickú krízu. Pri klesajúcom počte pracujúcich na jedného dôchodcu bude každá mechanizácia kľúčová pre zachovanie spoločnosti, dodáva.
AI v medicíne: Strojová diagnostika verzus ľudský dotyk
Jednou z nádejných oblastí využitie AI môže byť zdravotníctvo. Napriek budúcim možnostiam v diagnostike a zjednodušení administratívy v tejto oblasti tu Stanislav Janota ako lekár ostáva ostražitý. Zdôrazňuje, že medicína nie je len o dátach, ale o komplexnom pohľade na pacienta: „Ten lekár sa pozerá na pacienta, ako hovorí, ako sa tvári, ako sedí… Časť anamnestického zápisu nie je administratívny úkon, ale jeden z najdôležitejších odborných úkonov“. Umelá inteligencia by však mohla lekárov odbremeniť od skutočnej administratívy, ako je zdvíhanie telefónov či plánovanie návštev.
Školstvo a hrozba „začarovaného kruhu“
V školstve sa AI stala realitou prakticky okamžite. Moravčík upozornili na úsmevný, no varovný fenomén: učiteľ cez AI vygeneruje zadanie, študent ho cez AI vypracuje a učiteľ ho cez AI oznámkuje. Napriek tomu AI ponúka obrovskú šancu na personalizované vzdelávanie. AI dokáže prispôsobiť spôsob výkladu každému dieťaťu individuálne.
Najväčšia hrozba: Strata pravdy
Najvážnejšou témou debaty boli deepfakes a dezinformácie. Dnes už ani odborníci nedokážu spoľahlivo rozlíšiť AI generovanú fotografiu od reality. Miloš Moravčík varuje, že na sociálnych sieťach sa začína objavovať viac umelého obsahu než toho skutočného.
Daniel Lukáč preto apeluje na jediné možné riešenie: „Kritické myslenie… opatrnosť, obozretnosť“. V dobe, kedy nás algoritmy sociálnych sietí kŕmia „lacným dopamínom“ a utvrdzujú v našich názoroch aj omyloch, sa kritické myslenie a zdravý rozum stávajú najcennejšou zručnosťou.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- Prečo sú humanoidní roboti zatiaľ menej efektívni ako špecializované krabice na kolieskach.
- Či Európska únia zaostáva za USA a Čínou a či existuje konkurencieschopný európsky model AI.
- Či nás AI urobí hlúpejšími.
- Ako Miloš Moravčík testoval, čo dokážu chatboty na základe údajov a symptómov stanoviť správnu diagnózu
