BRATISLAVA 6. mája (WEBNOVINY) – Nedostatok pohybu je v súčasnosti najzanedbávanejším rizikovým faktorom civilizačných ochorení. V dôsledku nedostatočnej fyzickej aktivity zomrie každoročne na celom svete viac ako 1,9 milióna ľudí. Pritom už 30 minút pohybu päťkrát týždenne významne znižuje riziko civilizačných ochorení. Práve preto sa od roku 2002 koná Svetový deň pohybu, ktorý tento rok pripadol na 10. mája.
Podľa štúdie z mája tohto roku, kombinované nezdravé správanie, teda vyfajčenie už jednej cigarety denne, menej ako tri porcie ovocia a zeleniny denne, menej ako dve hodiny fyzickej aktivity týždenne a nadmerný príjem alkoholu, je spojené so štvornásobne zvýšeným rizikom smrti. Uviedla to na dnešnej tlačovej besede riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku Darina Sedláková. Nedostatok pohybu zdvojnásobuje riziko vzniku obezity, kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky, zvyšuje riziko vzniku nádorových ochorení, vysokého krvného tlaku, osteoporózy, depresie alebo úzkosti. Byť chudým však nestačí. Ľudia s nízkou hmotnosťou, no s nízkym podielom kostrového svalstva trpia vyšším rizikom kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s ľuďmi s nadváhou, ktorí sú fyzicky zdatní. Pravidelná fyzická aktivita má za následok pokles pokojového krvného tlaku. Pravidelne športujúci ľudia majú lepšie prekrvené svaly, fyzickou aktivitou si zároveň znižujú škodlivý LDL cholesterolu a zvyšujú zdravý HDL cholesterol. Pohyb zvyšuje aj prekysličenie mozgu a dobre prekysličený mozog umožňuje lepšie myslieť, zvyšuje vnímavosť a pamäť a vylučuje tzv. hormóny šťastia – endorfíny, čo zlepšuje náladu, znižuje agresivitu, stavy úzkosti a depresiu.
K zlepšeniu situácie by mal prispieť aj Národný plán prevencie ochorení srdca a ciev (NPPOSC). „Jeho nosnou aktivitou je edukácia obyvateľstva na celonárodnej úrovni v zmysle prevencie kardiovaskulárnych ochorení, plošné zlepšenie odhaľovania vysokorizikových osôb a kontrola rizikových faktorov nielen u týchto osôb, ale aj u osôb už liečených,“ uviedol národný koordinátor programu Gabriel Kamenský. Do vzdelávania plánujú zapojiť aj médiá, vrátane televízie a rozhlasu. Projekt vzdelaný pacient zas prinesie workshopy, v roku 2010 by ich malo byť 50, do celého Slovenska. Jeho organizačný tím sa plánuje zamerať na vysokorizikových, no bezpríznakových pacientov a pacientky, kraje s najvyššou nezamestnanosťou, menšiny a mladú generáciu. V prvom rade bude informovať o rizikových faktoroch, v druhom rade vzdelávať o príznakoch ochorení srdca a ciev. V súvislosti so vzdelávaním sa pripravuje aj webový portál na túto tému. „Zdravotníctvo ako také vie ovplyvniť kardiovaskulárnu mortalitu a morbiditu na úrovni celej populácie iba na úrovni 10 %, kým jednotlivec sám pri uvedomení si potreby zmeny životného štýlu až o 40 %,“ upozornil Kamenský na význam vzdelávania. Na pláne je aj vytvorenie registra ľudí s hypertenziou a vysokým krvným tlakom a ďalšie podporné aktivity.
SITA