GAZA 16. novembra (WEBNOVINY) –
Klaus zrušil program
Český prezident Václav Klaus nepôjde na štátnu návštevu do Izraela, a to z dôvodu zhoršenej bezpečnostnej situácie v krajine. Pre agentúru Mediafax to vo štvrtok uviedol hovorca hradu Radim Ochvat.
Klaus plánoval odletieť do Izraela spoločne s manželkou Líviou v nedeľu a zdržať sa tam mal do stredy.
„Hamás nerešpektuje návštevu egyptského premiéra a porušuje dočasné prímerie dohodnuté počas jeho pobytu v Gaze,“ povedal Ofir Gendelman, hovorca izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
„Okupačné lietadlá bombardovali skupinu obyvateľov v oblasti Nazíla v severnej Gaze,“ povedal zdroj krátko potom, ako Izrael obvinil Hamás z nedodržania prímeria. „Egyptský premiér prišiel na hraničný priechod Rafah a predstavitelia palestínskej vlády (Hamásu) ho privítali na palestínskej strane,“ uviedol palestínsky bezpečnostný zdroj pre agentúru AFP.
Obrazom: Izrael bombarduje Gazu
Raketové útoky palestínskych radikálov predstavujú „veľmi významný vývoj “ v konflikte medzi Izraelom a Palestínčanmi. Uviedol to líder libanonského Hizballáhu Hassan Nasralláh.
„Izrael bol prekvapený z raketových útokov a treba povedať, že tie zasiahli aj jeho hlavné mesto,“ cituje agentúra AFP slová Nasralláha.
Egyptský prezident Muhammad Mursí odsúdil izraelské útoky na Pásmo Gazy ako „nehanebnú agresiu proti ľudskosti“ a povedal, že Káhira „Gazu neopustí“, informovala štátna tlačová agentúra MENA. Mursí sa tak vyjadril v prejave po piatkových modlitbách v mešite v centre Káhiry.
Stalo sa tak krátko po tom, čo izraelské útoky za agresiu označil aj egyptský premiér počas piatkovej návštevy palestínskeho územia. „Káhira Gazu neopustí. Egypt dneskajška, nie je Egypt včerajška a dnešní Arabi nie sú včerajší Arabi,“ zdôraznil Mursí.
Biely dom oznámil, že komunikuje od začiatku útokov s Izraelom. Britský premiér David Cameron povedal Benjaminovi Netanjahuovi, že je „veľmi znepokojený civilnými obeťami“ po útokoch v Gaze. Francúzsky prezident Francois Hollande zase po telefonáte s egyptským prezidentom vyzval obe strany konfliktu k „zdržanlivosti“.
Ruský prezident Vladimir Putin vyzval židovský štát a Palestínčanov, aby sa vyhli eskalovaniu násilia a kritizoval bombardovanie Gazy. Moskva volá po udržaní si „chladných hláv“ a zabráneniu rozširovania konfliktov v arabskom svete.
„Som hlboko znepokojená eskalujúcim násilím v Izraeli a Pásme Gazy a ľutujem straty životov civilistov na oboch stranách,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová v stanovisku.
Dodala, že raketové útoky Hamásu a ďalších frakcií v Gaze sú „absolútne neakceptovateľné pre akúkoľvek vládu a musia prestať“. Izrael má podľa jej slov právo brániť svoje obyvateľstvo pred takýmito útokmi, ale „musí zabezpečiť, že jeho odpoveď bola primeraná“.
Ashtonová uviedla, že o situácii hovorila aj s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, kanceláriou egyptského prezidenta ako aj generálnym tajomníkom OSN Panom Ki-munom. Vyjadrila tiež nádej, že piatková návšteva egyptského premiéra Hišáma Kandida v Gaze pomôže napätie upokojiť.
Izraelsko-egyptské vzťahy po páde režimu Husního Mubaraka
Egypt pod vedením Husního Mubaraka ako prvá arabská krajina podpísala s Izraelom v roku 1979 mierovú dohodu. Ich vzájomné vzťahy sú však od februára 2011 napäté. Prinášame chronológiu kľúčových momentov vo vzťahoch medzi Izraelom a Egyptom po páde režimu Husního Mubaraka.
11. februára – Po masových a krvavých protestoch v krajine padol režim Husního Mubaraka. Dlhoročný líder krajiny sa vzdal svojej moci. Tú prebrala armáda.
12. februára – Vedenie egyptskej armády vyhlásilo, že bude rešpektovať medzinárodné dohody, ktoré sa podpísali počas vlády Mubaraka. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu tento krok privítal.
27. apríla – Egyptskí sprostredkovatelia sa snažia o vytvorenie dohody medzi dvomi palestínskymi radikálnymi skupinami Hamás a Fatah.
28. mája – Egypt otvoril hraničný prechod s Gazou, aby uvolnil blokádu zo strany Izraela.
18. augusta – Izraelská polícia počas prestrelky na hraniciach zabila šesť egyptských vojakov. Tento akt vyvolal diplomatickú krízu na Blízkom východe.
9. septembra – Egyptskí radikáli napadli izraelské veľvyslanectvo v Káhire. Pri stretoch s políciou zahynuli tri osoby a ďalších 1000 bolo zranených.
9. apríla – Silná explózia na plynovode pri hraniciach prerušila dodávky egyptského plynu do Izraela a Jordánska. Išlo o 14 útok na plynovod od roku 2011.
30. júna – Islamista Muhammad Mursí slávnostne zložil prezidentskú prísahu.
5. augusta – Neznámi ozbrojenci zabili na hraniciach s Izraelom 16 príslušníkov egyptskej stráže.
7. augusta – Egyptská armáda začína operáciu na Sinaji, aby vypátrala radikálov.
16. novembra – Egyptský prezident Muhammad Mursí odsúdil izraelské útoky na Pásmo Gazy ako „nehanebnú agresiu proti ľudskosti“ a povedal, že Káhira Gazu neopustí. Mursí sa tak vyjadril v prejave po modlitbách v mešite v centre Káhiry. Stalo sa tak krátko po tom, čo izraelské útoky za agresiu označil aj egyptský premiér počas piatkovej návštevy palestínskeho územia. „Káhira Gazu neopustí. Egypt dneskajška, nie je Egypt včerajška a dnešní Arabi nie sú včerajší Arabi,“ zdôraznil Mursí.
