Na našu cestu po Švajčiarsku sme si vybrali pomerne netradičný dopravný prostriedok, menovite vlak. Samozrejme, do Zürichu sme prileteli aj s našimi bagmi. Presun z letiska na vlakovú stanicu bol bezproblémový, zviezli sme sa výťahom. Priznám sa, bol som zvedavý, ako sa budeme s kompletným golfovým výstrojom a ešte s kufrom presúvať a niekoľkokrát prestupovať z vlaku do vlaku, ale nakoniec to išlo pomerne hladko. Ak si nie ste istí, stačí sa opýtať, či idete správne, každý vám ochotne poradí. Iste, najlepšie je, ak hovoríte „domácou“ rečou (podľa regiónu Švajčiarska), ale bez ťažkostí sa dohovoríte aj po anglicky.
Len domáci
Po dvoch prestupoch sedíme vo vláčiku smerujúcom do mestečka Zermatt. Je to turistické centrum pod majestátnym Matterhornom. Zaujímavosťou je, že vjazd autom majú dovolený len domáci obyvatelia na špeciálne povolenie, ostatní musia nechať svoje vozidlá na záchytných parkoviskách jednu dedinu pred Zermattom. To isté platí aj pre zásobovanie. Všetko sa v podstate do mesta priváža vlakmi. Hoci je vlaková doprava výrazne drahšia ako kamiónová, Švajčiari si vážia svoje prírodné bohatstvo. Do úplného centra majú zákaz vjazdu aj domáci. Všetky presuny, či už zásobovanie, alebo taxíky, sa dejú prostredníctvom elektromobilov, v podstate akýmisi upravenými golfovými autíčkami. Skvelé riešenie.
Alpská klasika
Mestečko Zermatt je pokojným alpským sídlom zameraným na turistiku. Nájdete tu veľa hotelov, reštaurácií a kaviarničiek, dokonca aj nočné bary a diskotéky. Domáci sú plne pripravení na návaly turistov počas zimnej i letnej sezóny. Zermatt má totiž jedno obrovské lákadlo Matterhorn. Tento idylický končiar je magnetom pre bežných turistov i skúsených horalov. Takmer všetky túry na Matterhorn sa začínajú práve tu. Preto sem prúdia nielen cudzinci z rôznych končín sveta, ale aj domáci Švajčiari. Veď viete si predstaviť krajšiu romantiku ako prenocovanie pod stenou tohto úžasného vrchu? Priamo z centra mesta premáva na vrchol pohoria zubačka. V zime vozí do trojtisícovej výšky stovky lyžiarov a snoubordistov, v lete množstvo „obyčajných“ smrteľníkov bažiacich po nádherných fotografiách. Na väčšine z nich sa, samozrejme, objaví práve spomínaný Matterhorn. Tí zdatnejší si môžu kilometre smerom do kopca vyšliapať po vlastných, pre lenivejších je na vrchole postavený hotel. Jeho vyhliadkovú terasu môžu navštíviť všetci a dopriať si dúšok čaju, minerálky či kávu.
Alpský golf
Náš sprievodca dohodol so šoférom zubačky špeciálnu zastávku niekde na pol ceste. Medzi japonskými turistami sme vzbudzovali záujem už od začiatku. Niežeby boli prekvapení z Európanov, ale tých obutých v golfových topánkach a nesúcich si po tri golfové palice ste ozaj nestretli na každom kroku. Vraj tu majú golfové ihrisko, hoci nie také klasické, ale alpské. A bolo tam. Hral som už všelikde a na rôznom povrchu, ale toto som zažil po prvý raz. Vďaka Bohu! Trasami, kde sa obyčajne v zime preháňajú lyžiari, sa prepletali jednotlivé dráhy deväťjamkového ihriska. Priznám sa, bez chlapcov z miestneho turistického zväzu by sme jamky hľadali asi márne. Každý rok tu organizujú obľúbený turnaj, ale inak musia vlajky na „grínoch“ pozbierať, aby sa predsa len nestratili.
Začnime však odpaliskami. Kúsok rovnej plochy v podstate bez trávy, ale tíčko sa zapichnúť dá. Prevýšenie? Asi 45 metrov. Dráhy, samozrejme, kosené nie sú, len čo spasú kozy a ovce. Mimochodom, ovce s čiernymi hlavami sa vraj nachádzajú len tu. Niekde pod nami je jamkovisko. Pieskový kruh s jamkou uprostred. Tá má priemer asi meter, pater tu nepotrebujete. Podľa našich „horských vodcov“ sú najvhodnejšie palice trojka drevo, stredné železo, asi sedmička, a jedna vedžka. Pri takýchto prevýšeniach sa dá ťažko odhadnúť vzdialenosť. Prirodzene, na skórkarte je uvedená, ale čím hrať 190 metrov, ak jamka leží o 40 metrov nižšie? Navyše vzduch je podstatne redší, ako sme zvyknutí, takže loptičky lietajú akosi ďalej. Po návrate domov sme si overili, že to bolo tou hustotou vzduchu, niežeby sme sa tak zlepšili. Ale späť k hre. Prvý odpal, krásny úder nabral výšku a letí ďaleko, to by mohlo byť ono. Ale okrem spasenej trávy nás obklopujú holiny a kamene, stačí jeden nepodarený odraz a krásna rany končí kdesi za grínom. Nuž ešte sa narobím, kým nájdem loptičku. Tu príde vhod rada, že loptičku treba sledovať do úplného konca, až do zastavenia, pretože odraziť sa môže kdekoľvek.
Opakom je trochu nepodarený úder, ktorý sa však poodráža tak šťastne, že končí takmer pri jamkovisku. Tak toto je paráda. Možno to nie je celkom fér, ale užívame si to naplno. Kráčame dolu svahom, každý inou stranou s nádejou, že nájde svoju loptu, a pritom si hovoríme, že niečo také sme naozaj nečakali. Okoloidúci turisti na nás civia so zvláštnym pohľadom, skoro až neveriacky. Na všetko dozerá Matterhorn, sem-tam vykukne svišť či spoza skaly kamzík. Už viem, čo je alpský golf.
Klasický golf
Ihrisko na zjazdovke nie je jediné, ktoré v mestečku Zermatt nájdete. Majú tu aj jedno také klasické, aké poznáme z domu. Má deväť dráh a v podstate rovinatý reliéf. Ponúka očarujúce výhľady na okolitú scenériu Álp, dostatok pieskových i vodných prekážok. Už prvý odpal je záberom na psychiku človeka. Pomerne krátky trojpar cez rieku na polostrovný grín. Netrúfam si odhadnúť, koľko loptičiek už odplávalo dolu prúdom. Kvalita krátko strihaných plôch je na slušnej úrovni, najmä ak vezmeme do úvahy krátku sezónu. Zima tu naozaj trvá od októbra takmer do mája. Existujú plány na dobudovanie ďalších deviatich dráh, takže by v Zermatte mali kompletnú osemnástku. Poberieme sa ďalej, o chvíľu nám odchádza vlak.
Smer Crans Montana
Ďalšou zastávkou je svetoznáme stredisko Crans Montana. Cestou vlakom obdivujeme dokonale obrobené vinice tiahnuce sa povodím rieky Rhona. Mimochodom, Švajčiarsko nie je len krajinou čokolády, syra a hodiniek, miestne víno znesie vysoké kritériá znalcov nápoja bohov. Z diaľnice alebo v našom prípade zo železničnej trate vedúcej popri rieke vedie do samotného mestečka kľukatá cesta s výrazným stúpaním. My volíme romantickú zubačku a o pár minút sme na vrchole, teda na stanici v Crans Montane. Idylické mestečko sa pýši množstvom hotelov a reštaurácií, ale i niekoľkými jazerami a odpočinkovými areálmi. Na svoje si tu prídu vyznávači všakovakých športov, od turistiky cez bicyklovanie až po plážový volejbal, v zime sa stredisko stáva rajom športovcov obľubujúcich pevné skupenstvá vody. Samostatnou kapitolou sú obchodíky tých najznámejších svetových značiek. Vo výkladoch sa prezentujú azda všetci, čo vo svete módy a hodinárstva niečo znamenajú. Veď kde inde by ste ich čakali?
Hviezdy na ceste
Nesmieme zabudnúť na miestny golfový klub. Panuje nad dvoma ihriskami, jedným 18-jamkovým a jedným s 9 dráhami. To prvé dizajnoval Seve Balesteros a to druhé Jack Nicklaus. Absolútna špička histórie svetového golfu. Vďaka silnému sponzorovi tu každoročne hostia asi druhý najvýznamnejší golfový turnaj na európskom kontinente (po British Open) Omega European Masters. Mali sme to šťastie, že nás pustili na ihrisko približne týždeň pred začiatkom samotného turnaja. Pre verejnosť už bol areál uzatvorený, hrať dovolili iba významným členom klubu. Toto privilégium sme si dostatočne vážili. V celom areáli i blízkom okolí prebiehal čulý stavebný ruch. Mimochodom, klub s oboma ihriskami sa nachádza v samotnom mestečku a dostanete sa k nemu jednou z hlavných ulíc, ktorá je obsiata obchodmi a butikmi. Niektoré tribúny už stáli, niektoré sa dokončovali, ale atmosféru blížiaceho sa turnaja svetovej úrovne bolo cítiť na každom kroku.
Pre radosť
Na prvom odpalisku nás víta štartér, povie nám niečo o miestnych pravidlách a presne načas dáva povel na prvý odpal. Sme vo Švajčiarsku. Staviam sa na odpalisko, kúsok za mnou sa už nachádza stena s reklamnými banermi a ja si hovorím, že o týždeň tam bude stáť niekto ako Thomas Bjőrn, Rory McIlroy alebo Lee Westwood. Na odpalisku je ideálny koberec, po krajoch pestré kvety, všade poriadok. Lopta letí smerom na bankre, na ktoré ma štartér upozorňoval. No nič, uvidíme. Ostala tesne vedľa, a tak môžem pokračovať pomerne pohodlne. Prvú jamku zvládam nad očakávanie dobre. Nechcem tým povedať, že je ihrisko jednoduché. Obsahuje mnohé nástrahy, niektoré jamky sú lemované stromovým porastom, niektoré pomerne otvorené. Viacero charakterizuje solídne pre výšenie a veľa z nich ponúka očarujúci výhľad. Na asi šiestej jamke nám spoločnosť robí maršal a hovorí mi, že kopec tam vzadu je Mount Blanc. Hneď som sa viac sústredil na fotky než na odpal. Celkovo musím povedať, že ihrisko je navrhnuté pre všetky skupiny hráčov. Zahrať par nie je jednoduché, ale radosť z golfu nepokazí ani menej skúseným hráčom. Ani sme sa nenazdali a máme pred sebou poslednú jamku. Končí za jazierkom a grín je obkolesený tribúnami. Zatiaľ sú prázdne…
Krásnych deväť
Druhý deň máme v pláne hrať na ihrisku s deviatimi dráhami dizajnované Jackom Niklausom. Hneď na štarte je jasné, že hoci sme len zopár metrov od včerajšej osemnástky, vládne tu oveľa väčšia pohoda. Všetko sa teraz sústredí na blížiaci sa turnaj a na tomto ihrisku je prvoradý oddych. Na úvod treba priznať, že Jack odviedol skvelú prácu. Jednotlivé dráhy úžasne zasadil do miestneho lesa a celé ihrisko pôsobí, akoby tu stálo už storočia. Každá jamka lemovaná ihličnanmi a takmer všetky sú zvlnené. Raz do kopca, raz smerom dole, stále čaká nová výzva. Na štvorke púšťame dvoch pánov v najlepších rokoch, vraj sú tu každý deň, teda okrem zimy, vtedy lyžujú na tamtom kopci. Milí ľudia, poprajeme si peknú hru a pokračujeme. Ak by niekto povedal, že sa mu toto ihrisko páči viac ako to hlavné s osemnástimi dráhami, neprotestoval by som. Je skutočne očarujúce. Nasadáme do vlaku a smerujeme na letisko v Zűrichu. V hlave sa mi množia myšlienky na všetko, čo som za tých pár dní zažil. Táto alpská krajina má čo ponúknuť. Okrem mne doteraz známych vecí je to bez pochýb aj golf.
