BRATISLAVA 29. októbra (WEBNOVINY) – Budúcnosť reformnej Lisabonskej zmluvy, ktorej ratifikáciu ešte neukončila Česká republika, a boj proti klimatickým zmenám budú hlavnými a zároveň najzložitejšími bodmi summitu Európskej únie. Zasadanie Európskej rady sa koná vo štvrtok a piatok v Bruseli. Lídri členských krajín EÚ majú na vrcholnej schôdzke schváliť Stratégiu pre región Baltského mora a rokovať budú aj o ekonomických a zahraničnopolitických otázkach vrátane Iránu, Afganistanu a Pakistanu.
Jednou z najhorúcejších tém bude ukončenie ratifikácie Lisabonskej zmluvy, ktorú zatiaľ ratifikovalo 26 krajín EÚ. Pod dokumentom chýba už len podpis českého prezidenta Václava Klausa, ktorý čaká na vyjadrenie ústavného súdu o súlade zmluvy s ústavou ČR a od EÚ požaduje trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ, ktorá je jej súčasťou. Výnimka má chrániť platnosť Benešových dekrétov a zabrániť tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne. Švédske predsedníctvo EÚ sa už predbežne dohodlo s Klausom. Kompromis bude spočívať v malej úprave textu o výnimkách pre Poľsko a Veľkú Britániu, ktorý by sa doplnil o Českú republiku a o čiarku.
Situáciu skomplikovali vyhlásenia Slovenska a Maďarska ako aj odročenie pojednávania o Lisabonskej zmluve na českom ústavnom súde na budúci utorok. Slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák sa vyjadril, že Slovensko chce mať rovnakú právnu ochranu v prípade Benešovych dekrétov ako Česko, nevysvetlil však, ako bude SR postupovať. Šéf maďarskej diplomacie Péter Balázs zas povedal, že Budapešť je pripravená takúto výnimku vetovať. Odklad rozhodnutia českého ústavného súdu o ústavnosti Lisabonskej zmluvy znamená, že lídri EÚ sa nebudú môcť dohodnúť na budúcom prezidentovi a ministrovi zahraničia EÚ, ktorých posty nová zmluva zriaďuje po jej vstupe do platnosti.
Ďalšie komplikované rokovanie lídrov EÚ sa bude týkať boja proti klimatickým zmenám a jeho financovania v rámci EÚ. Členské krajiny chcú dosiahnuť dohodu pred kľúčovým decembrovým summitom o globálnom otepľovaní v Kodani, na ktorom chce medzinárodné spoločenstvo nájsť náhradu za Kjótsky protokol. Doterajšie rokovania únie krachovali pre odpor Poľska a ďalších novších členov únie, ktoré žiadajú, aby boj proti klimatickým zmenám bral do úvahy zlú ekonomickú situáciu niektorých chudobnejších krajín. Táto požiadavka v podstate znamená, že na boj s globálnym otepľovaním by oveľa viac prispievali bohatšie krajiny. EÚ sa zaviazala, že emisie skleníkových plynov zníži do roku 2020 o najmenej 20 percent, čo si však bude vyžadovať masívne náklady.
Slovensko bude na summite EÚ v Bruseli zastupovať premiér Robert Fico.
SITA