KÁHIRA 4. novembra (WEBNOVINY) – Prvé súdne pojednávanie so zosadeným egyptským prezidentom Muhammadom Mursím v pondelok odročili na 8. januára po tom, ako v sieni vyhlásil, že sa naďalej považuje za hlavu štátu a tribunál neuznáva.
Informoval o tom prítomný spravodajca tlačovej agentúry AFP, podľa ktorého politik dával najavo svoj postoj aj oblečením, keďže namiesto bieleho väzenského úboru mal na sebe oblek.
Pred súdom v Káhire sa mal zodpovedať z podnecovania k zabíjaniu demonštrantov počas ročného vládnutia, ktoré v júli ukončilo armádne velenie.
„Som doktor Muhammad Mursí, prezident republiky… Tento súd je nezákonný,“ cituje spravodajca Mursího slová na pojednávaní, ktoré sa konalo v improvizovanej súdnej sieni zriadenej v priestoroch policajnej akadémie. Išlo pritom o jeho prvé verejné vystúpenie od júlového zbavenia moci. Pojednávanie sprevádzali mimoriadne prísne bezpečnostné opatrenia a predsedajúci sudca počas neho zakázal médiám používať kamery či nahrávacie zariadenia. „Toto bol vojenský prevrat. Súdení by mali byť vodcovia prevratu. Prevrat je zrada a zločin,“ vyhlásil Mursí.
V súvislosti s krviprelievaním z decembra 2012 by mali začať súdiť aj 14 spoluobžalovaných členov panarabského hnutia Moslimské bratstvo, ktoré Mursího vynieslo k moci.
Bývalý prezident je obvinený aj z ďalších zločinov, ktorých sa údajne dopustil pri úteku z väzenia v roku 2011. Od zbavenia moci armádou zo začiatku júla ho zadržiavajú na utajenom mieste.
Obrazom: V Egypte armáda zvrhla prezidenta Mursího
Strety medzi prívržencami a odporcami Mursího, ktoré sa odohrali začiatkom decembra pri prezidentskom paláci v Káhire, neprežilo najmenej sedem ľudí. Moslimské bratstvo však tvrdí, že väčšinu obetí tvoria práve islamisti. Prokuratúra napriek tomu vzniesla obvinenia voči exprezidentovi ako aj viacerým jeho spolupracovníkom a vysokým predstaviteľom hnutia. Na bezpečnosť bude v pondelok pred budovou vojenskej akadémie, kde Mursí budú súdiť, dohliadať 20-tisíc policajtov.
Obrazom: Egypt po zvrhnutí prezidenta Mursího
Egypt sa od júla, keď armáda zosadila Mursího po masových protestoch, zmieta v politickom a ekonomickom chaose, pričom opozíciu vystriedali v uliciach exprezidentovi stúpenci požadujúci jeho opätovné dosadenie. Násilné strety si v krajine vyžiadali stovky zranených a viac ako tisíc mŕtvych. Mursí tak bol iba rok vo svojej funkcii, ktorú si zabezpečil víťazstvom vo voľbách konajúcich sa rok po zosadení autoritatívneho prezidenta Husního Mubaraka vo februári 2011. Mubarak sa napriek spôsobu svojho vládnutia tešil veľkej podpore USA i Európy.
