Krok 4 : Vojenská invázia
Čo ak by Grónsko alebo Dánsko povedali „nie“? USA by podľa expertov dokázali územie obsadiť rýchlo a s minimálnym odporom. Grónsko nemá vlastnú armádu a dánske arktické vojenské kapacity sú obmedzené.
Naopak Washington má na svojej grónskej vojenskej základni približne 500 vojakov vrátane miestnych kontraktorov a v lete sem pravidelne vysiela asi 100 príslušníkov Národnej gardy, ktorí pomáhajú pri výskumných misiách. Americké jednotky by tak podľa odhadov mohli prevziať kontrolu nad ostrovom „do pol hodiny“.
„Pán Trump niečo povie, a potom to urobí,“ upozorňuje dánsky europoslanec Stine Bosse. „Ak by ste boli jedným zo 60 000 obyvateľov Grónska, mali by ste veľké obavy.“
Takýto krok by však nemal právny základ, a mohol by znamenať koniec Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a oslabiť dôveru spojencov v USA.
Európski lídri na strane Grónska a Dánska. Bezpečnosť Arktídy musí byť zabezpečená v súlade s Chartou OSN
„Strata dôvery zo strany kľúčových spojencov … by mohla viesť k menšej ochote zdieľať so Spojenými štátmi spravodajské informácie alebo k obmedzeniu prístupu k základniam v Európe,“ hovorí Ben Hodges, bývalý veliteľ amerických síl v Európe. „Oboje by vážne poškodilo bezpečnosť USA.“
NATO by nedokázalo reagovať, pretože akákoľvek vojenská akcia musí byť schválená jednomyseľne a Spojené štáty sú kľúčovým členom aliancie. Európske krajiny by mohli reagovať len svojimi silami mimo aliancie.
Spojenci v NATO si však nateraz zachovávajú chladnú hlavu a vojenský útok nepredpokladajú. „Od takého scenára sme stále veľmi ďaleko,“ uviedol vysokopostavený diplomat aliancie. „Môžu prísť tvrdé rokovania, ale nemyslím si, že sme blízko akémukoľvek nepriateľskému prevzatiu.“
