BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) – Štát by mal odškodniť vojnové siroty aj podľa členov výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbor sa na svojom dnešnom rokovaní zaoberal návrhom zákona o poskytnutí jednorazového príspevku poslancov za Smer-SD Viliama Jasaňa a Ľubomíra Petráka.
Návrh zákona už prešiel aj rokovaním ústavnoprávneho výboru, ktorý rovnako odporučil parlamentu, aby ho schválil. Podľa Jasaňa je cieľom zákona odškodniť vojnové siroty tých účastníkov protifašistického a protinacistického odboja, ktorí počas bojov padli, boli zajatí, popravení či zomreli na následky zranení. „Nepredpokladal som, že bude mať takú odozvu, stretol som sa aj s ľuďmi, ktorých sa to týka, pričom to boli srdcervúce príbehy,“ poznamenal.
Odškodniť chcú siroty vojnových hrdinov
Národná rada Slovenskej republiky už v minulosti prijala dva obdobné zákony. V oboch prípadoch sa však jednorazové odškodnenie nedostalo vojnovým sirotám, teda v čase vojny už narodeným deťom ľudí, ktorí počas 2. svetovej vojny padli ako účastníci domáceho odboja či československých zahraničných armád.
Podľa poslanca Petráka chcú odškodniť siroty vojnových hrdinov. Podľa Viliama Jasaňa by takýchto sirôt malo byť na Slovensku približne 400, presné počty však nevedia. Členka ľudskoprávneho výboru Jana Laššáková návrh zákona víta. „Chcem poďakovať poslancom, že návrh predložili, pretože vojnové siroty si zaslúžia, aby ich odškodnili,“ povedala v rozprave.
Dvojica vládnych poslancov navrhuje, aby oprávnená osoba, ktorej v národnom boji za oslobodenie padol alebo bol popravený jeden z rodičov, dostala príspevok 2 655,52 eura. Ak padli alebo boli popravení obidvaja rodičia, patril by takejto sirote príspevok 3 983,27 eura. Ak rodič oprávnenej osoby zomrel na následky zranení utŕžené v protifašistickom boji za oslobodenie, patrila by takejto sirote polovica príspevku.
Štátna politika voči Slovákom v zahraničí
Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny sa na utorkovom rokovaní zaoberal tiež správou o štátnej politike voči Slovákom žijúcim v zahraničí. Správa minulý týždeň prešla výborom pre kultúru a médiá. Oba výbory správu vzali na vedomie a to isté odporučili aj Národnej rade SR. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí má povinnosť správu vypracovať a predložiť každoročne k 1. septembru.
Podľa predsedu úradu Igora Furdíka sa úrad v roku 2013 zaoberal okrem iného najmä vzdelávaním detí a mládeže, lepšími predpokladmi pre aktivity krajanských spoločenstiev ako aj ich finančnou podporou. Tá je zárukou zachovania kultúry mimo Slovenska.
Správa obsahuje málo informácií o spolupráci s cirkvami
Správu kladne ohodnotil nový člen výboru Jozef Mikloško i Jana Laššáková. Mikloškovi však v nej chýba popis zahraničných centrálnych orgánov, ktoré však podľa predsedu úradu Furdíka už vo svete prakticky neexistujú. „Nebolo by zlé takisto napísať, aká je situácia Slovákov v zahraničí, či už štatisticky alebo politicky, pretože si myslím, že by bolo dobré o tom vedieť,“ povedal v rozprave k tomuto bodu.
Správa podľa Mikloška obsahuje takisto málo informácií o spolupráci s cirkvami. Podľa Furdíka je cirkev mimoriadne vážnou súčasťou krajanských komunít, niekde ešte stále veľmi živou, inde veľmi oslabenou a inde zas potrebuje podporu. „Po dohode s ministerstvom financií sa nám podarilo získať 40- či 50-tisíc eur na podporu náboženských spoločenstiev či misií, čo súvisí aj s podporu slovenskosti. Podávame významnú pomocnú ruku,“ povedal predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ako na záver dodal, v Európskej únii však podľa neho chýba politika, ktorá by sa zaoberala Európanmi pohybujúcimi sa v rámci Európy. Množstvo ich podľa neho putuje, pričom ošetrenie faktorov ich identity ako koncept neexistuje. „Možno by stálo za to sa nad tým v budúcnosti zamyslieť,“ uzavrel.
