ZÜRICH 13. januára (WEBNOVINY) – Väčšina odborných prognóz pred zimnými olympijskými hrami 2010 priznáva slovenskému tímu vysokú kvalitu ofenzívy, slabšiu obranu, ktorá však disponuje niekoľkými elitnými menami, ale hlavný problém vidí na brankárskych postoch. „Ako sa na Slovensku vychovávajú brankári?“ – pýta sa na stránke iihf.com hokejový odborník Joeri Loonen.
Počas MS do 20 rokov v Ottawe na prelome rokov 2008/2009 dávali po zápase Rusko – Slovensko (8:1) ruskí novinári hádanku: „Prečo dáva Marián Gáborík toľko veľa gólov a Zdeno Chára dokáže zablokovať toľko veľa striel? Lebo sa učili hrať hokej bez brankárov.“ No už v ďalšom priebehu šampionátu tento vtip vyvrátil slovenský gólman Jaroslav Janus, ktorý najprv zaznamenal shutout proti Fínom, vo štvrťfinále položil na kolená Američanov, keď zlikvidoval 44 striel, a v semifinále proti Švédom dokonca zneškodnil až 46 striel. Janus, ktorý bol medzitým draftovaný a podpísal nováčikovský kontrakt s tímom NHL Tampa Bay Lightning, má veľkú šancu stať sa piatym slovenským brankárom v NHL. No spomedzi približne 70 hráčov zo Slovenska, ktorí sa objavili v najprestížnejšej lige sveta, tvoria brankári len 6-percentnú skupinu. Kvarteto Ján Lašák, Rastislav Staňa, Peter Budaj a Jaroslav Halák nazbieralo spolu v NHL len 281 štartov, pričom prví dvaja sa v zámorskej súťaži len mihli, keď obaja majú na konte po 6 štartov. Peter Budaj nezvládol v uplynulej sezóne pozíciu jednotky v Colorade a v aktuálnej sezóne je len dvojkou za Craigom Andersonom. Len Jaroslav Halák predvádza občas skvelé momenty v boji o post jednotky, ktorý v Montreale zvádza už druhú sezónu s Careym Priceom. Pre krajinu, ktorá dodala do NHL takých hviezdnych útočníkov ako boli či sú Peter Šťastný, Marián Šťastný, Stan Mikita, Marián Gaborík, Miroslav Šatan, Peter Bondra, Pavol Demitra, Marián Hossa či Žigmund Pálffy a solídnych obrancov ako Zdeno Chára, Ľubomír Višňovský, Róbert Švehla, Ľubomír Sekeráš, či v poslednom čase Andrej Meszároš, Andrej Sekera a Milan Jurčina, je to jednoducho na brankárskom poste nepochopiteľne málo.
Čo spája kvarteto slovenských gólmanov so zápisom v NHL je fakt, že odišli do zámoria v mladom veku. „Na Slovensku sa o brankárov nikto špeciálne nestaral a bol som viac menej odkázaný na seba. Až v juniorskom tíme sme mali trénera brankárov, no nikdy s nami nič zvláštne na ľade nerobil, len nám hovoril, čo robíme dobre a čo zle. V bratislavskom Ružinove, kde som chytával, sme mali špecializovaný brankársky tréning len raz do týždňa,“ spomínal na svoje brankárske začiatky pre iihf.com Jaroslav Halák, ktorý v 18 rokoch odišiel do Severnej Ameriky, aby zistil, že tam to funguje úplne inak – a nielen na ľade: „Tu môžu byť na svoje tréningové metódy naozaj hrdí. Na brankára lieta oveľa viac striel a všetky sú tvrdé, nebezpečné. To z vás robí lepšieho brankára. Fungujú tu špecializované brankárske kempy a tréningové metódy sa neustále vyvíjajú a zdokonaľujú.“
„V Severnej Amerike je podstatne viac špecializovaných trénerov, u nás máme stále ešte dosť vecí, v ktorých sa môžeme zlepšovať,“ konštatoval podľa iihf.com Ján Lašák, ktorý v uplynulej sezóne chytal v Pardubiciach a v aktuálnom ročníku po košickom angažmáne je na hosťovaní v Mytišči v KHL. Môže tak veľmi dobre porovnať tréningové metódy v rôznych krajinách: „Najvyššiu úroveň má tréningový proces v USA, je úplne iný ako vo všetkých ostatných krajinách. Zistil som to najmä počas pôsobenia v Nashville. Trénera Mitcha Korna považujem za najlepšieho kouča, s ktorým som pracoval. V Čechách som mal tiež dobrý dojem zo starostlivosti o gólmanov, no nie sú tam špecializovaní brankárski tréneri takisto ani v Rusku.“
Jedným z medzinárodne najostrieľanejších slovenských brankárov je 29-ročný Karol Križan, ktorý stojí v bránke extraligového Martina. Dvakrát štartoval na MS hráčov do 20 rokov, päťkrát na seniorských šampionátoch a v roku 2006 na ZOH v Turíne. Štyri roky pôsobil vo Švédsku a po pár mesiacoch vo Švajčiarsku sa vrátil na Slovensko. Nikdy nepôsobil v zámorí. „Počas mojich juniorských rokov sme mali väčšiu brankársku konkurenciu a veľkým benefitom pre mňa boli občasné príležitosti v bránke seniorského tímu. Boj o čo najväčší čas na ľade bol pre mňa motiváciou na tréningoch. Tréningové metódy na Slovensku nie sú veľmi rozdielne od Švédska, či Švajčiarska, existujú tu však drobné rozdiely v špeciálnych cvičeniach,“ porovnával podľa iihf.com Karol Križan.
Všetci brankári sa zhodujú, že podmienky a výchova gólmanov v Európe sú približne na rovnakej úrovni, no v Severnej Amerike sa brankárom venuje oveľa väčšia pozornosť. To je aj príčinou odchodu najmladšieho slovenského brankárskeho talentu Jaroslava Janusa do Kanady. „Ešte predtým, ako ma draftovali v NHL, som odišiel do kanadskej juniorskej OHL, pretože som cítil, že tu budem mať viac šancí ako v slovenskej extralige. Tréner mi dôveruje a dáva mi dostatok príležitostí,“ vysvetľuje Janus.
V európskych súťažiach najkvalitnejší gólmani juniorskej súťaže dostávajú šancu v tímoch dospelých, kde na lavičke a občas aj v bránke majú šancu učiť sa v praxi od skúsenej brankárskej jednotky. To je najväčší rozdiel medzi Európou a zámorím. Lašák je jediným z kvarteta slovenských gólmanov v NHL, ktorý si nevyskúšal zámorský juniorsky hokej. „Možno by bolo lepšie odísť do Ameriky skôr, no vtedy som cítil, že každý gólman, ktorý má šancu chytať v domácej seniorskej extralige, by mal zostať. Myslím si, že väčšina juniorov odchádza do zámoria, aby si zvýšila šance na draft do NHL,“ zamýšľa sa Ján Lašák.
V aktuálnej sezóne dostáva niekoľko mladých brankárov šancu v slovenskej extralige. V bránke sa objavujú Július Hudáček (HC Košice, 21 rokov), Branislav Konrád (Slovan Bratislava, 22 rokov), Zdeno Kotvan (HK 36 Skalica, 20 rokov) či Vladimír Kováč (Dukla Trenčín, 22 rokov) a majú aj dostatočný priestor. No toto nebolo v posledných rokoch pravidlom. „Nie je to ľahká otázka, no podľa mojich skúseností dostávajú mladí gólmani dostatok príležitostí v extralige. No na druhej strane, nemáme až tak veľa juniorov, ktorí by sa chceli o túto šancu pobiť, “ konštatoval súčasný tréner Karola Križana v Martine Dušan Gregor, ktorý nie je proti odchodom talentovaných juniorov za oceán: „Úroveň juniorského hokeja v Severnej Amerike je špičková, najmä pre gólmanov. Takže ak sa brankár rozhodne zdokonaliť svoje schopnosti tam, ja som za.“
Uplynulý juniorsky svetový šampionát, kde sa Slovensko zachraňovalo a skončilo až na 8. mieste, však nenaznačil, že by sa mladí reprezentační gólmani Marek Čiliak, či Tomáš Halász mali stať ďalšími Slovákmi v NHL. „Slovensko je malá krajina, s malým počtom klubov a zimných štadiónov. Takže nie je jednoduché vychovať veľa gólmanov pre NHL,“ myslí si Ján Lašák. „V zámorí je obrovské množstvo kanadských a amerických brankárov, je ťažké s nimi súťažiť. Myslím si, že so súčasným počtom slovenských gólmanov v NHL môžeme byť spokojní,“ súhlasí podľa iihf.com Karol Križan. Rovnako to vidí aj Dušan Gregor: „Sme najmenším hokejovým národom vo svetovej osmičke. Vzhľadom na to celkový počet Slovákov v NHL nie je až taký zlý.“
Počet pravidelne chytajúcich mladých gólmanov v slovenskej extralige je nádejou pre budúcnosť slovenskej brankárskej školy. Po niekoľkých rokoch by sa tak slovenská reprezentácia mohla dočkať ďalších Budajov a Halákov. „Slovenskí gólmani potrebujú dostať do svojich hláv svetovú mentalitu, no doteraz sa nikomu nepodarilo priniesť ju k nám,“ myslí si Ján Lašák a dodáva: „Dúfam, že sa tak stane skôr ako skončím aktívnu kariéru a uvidím ešte hviezdneho slovenského gólmana v NHL.“ Mohol by ním byť Jaroslav Halák, ktorý je absolútnym rekordérom v počte zápasov s vychytanou nulou na juniorských svetových šampionátoch, keď sa mu počas dvoch účastí podaril tento kúsok štyrikrát. Vo veľkej skupine mladých gólmanov s troma shutoutami sú totiž aj také mená ako Nikolaj Chabibulin, Kari Lehtonen, či Henrik Lundqvist.
SITA
