Snaha Ministerstva hospodárstva SR zaviesť ex post hodnotenie vybraných regulácií v podnikateľskom prostredí narazila na kritiku viacerých rezortov a úradov. Takmer 60 z ich pripomienok bolo pritom zásadných.
Návrh zmien a doplnení Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov predložilo ministerstvo hospodárstva v nadväznosti na schválený Plán obnovy a odolnosti SR, v rámci ktorého sa Slovensko zaviazalo zaviesť pravidelné hodnotenie účelnosti a opodstatnenosti existujúcich regulácií. Záväzným termínom je 31. marec tohto roku.
Posudzovanie vplyvov
Ministerstvo dopravy a výstavby SR napríklad upozorňuje, že sa návrh obmedzuje iba na zavedenie mechanizmu ex post hodnotenia pre vybrané regulácie pôsobiace v podnikateľskom prostredí a iba na ex post hodnotenie ich vplyvov na podnikateľské prostredie a nie na komplexné posudzovanie účelnosti a opodstatnenosti všetkých regulácií.
„Z nášho pohľadu sa týmto návrhom naplnenie podmienok reformy Plánu obnovy a odolnosti SR stáva problematickým,“ argumentuje.
Ministerstvo vnútra SR v tejto súvislosti žiada zaradenie ex post hodnotenia aj na ostatné vplyvy. „Predkladateľ návrhu zákona by mal byť povinný aktualizovať doložku a analýzu vplyvov okrem podnikateľského prostredia aj na rozpočet verejnej správy, na sociálne prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu a na služby pre občana pokiaľ takýto vplyv bude identifikovaný,“ poukazuje.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zase navrhuje rozšíriť posudzovanie vplyvov na rozpočtové príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte 80 rokov.
Povinnosť by sa pritom podľa nej mala týkať iba zmien v prvom a druhom pilieri univerzálneho dôchodkového systému s identifikovaným ročným vplyvom na príjmy alebo výdavky vyšším ako 0,05 % HDP v ktoromkoľvek roku v rámci dlhodobého horizontu.
„Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je jedným zo základných cieľov fiškálnej politiky, a to najmä v podmienkach očakávaných rozpočtových dôsledkov starnutia populácie. Potrebu zaradenia takéhoto posudzovania podčiarkuje aktuálny stav, kedy má Slovensko najhoršiu udržateľnosť verejných financií v rámci Európskej únie,“ konštatuje kancelária s tým, že práve zmeny v dôchodkovom systéme významným spôsobom ovplyvňujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií.