Snaha o dokonalosť vás môže brzdiť. Ako perfekcionizmus vedie k prokrastinácii?

Chystáte sa upratať, no najskôr si musíte pozrieť recepty na dokonalé špagety, ktoré sa ani nechystáte variť. Cieľom je len jedno – odložiť povinnosť „na zajtra“. Všetko sa totiž odrazu stane dôležitejším a zaujímavejším než to, čo musíme spraviť.

Ide o prokrastináciu, ktorú poznáme ako chorobné odkladanie povinností neskôr. Nejde pritom o lenivosť ako takú, ale skôr o psychickú záležitosť. Ide teda o psychologický fenomén pri ktorom človek vedome odďaľuje svoje povinnosti.

Prečo prokrastinujeme?

Prokrastinácia teda neplynie z neschopnosti zorganizovať sa, lenivosti či nedostatku motivácie. Lenivosť je neochota vynaložiť úsilie pre splnenie nejakej úlohy. Prokrastinácia sa ale spája s negatívnymi emóciami.

Odkladáme práve také úlohy, ktoré v nás vyvolávajú nepokoj, strach či akékoľvek iné negatívne pocity a snažíme sa ich nahrádzať aktivitami, ktoré v nás vyvolávajú naopak príjemnejšie pocity.

Prokrastinácia ako prejav perfekcionizmu

Perfekcionizmus a prokrastinácia sú často prepojené viac, než by sa mohlo zdať. Perfekcionista má často strach z toho, že výsledok jeho práce nebude dokonalý. Ak teda nie je perfekcionista presvedčený o tom, že dokáže úlohu splniť stopercentne, radšej sa jej vyhýba alebo jej vykonanie odďaľuje.

Perfekcionisti súčasne trávia veľa času nad prípravou. Namiesto toho, aby sa vrhli do vykonania nejakej úlohy, môžu strácať čas a odďaľovať úlohu plánovaním toho, ako ju čo najlepšie vykonať.

Analytické myslenie a strach zo zlyhania

Tým, že perfekcionisti často analyzujú všetky možnosti a potenciálne scenáre, dostanú sa do stavu, ktorý sa nazýva rozhodovacia paralýza. Ide o stav, kedy je človek neschopný vybrať si z viacerých možností. Čím viac variant prichádza do úvahy, tým je menej schopný vybrať si jednu z nich.

Súčasne tým, že perfekcionista dbá na dokonalosť, tak má obavy z kritiky či zlyhania. Ak má teda pocit, že jeho práca nebude prijatá bez kritiky, tak sa do toho radšej ani nepustí, než aby riskoval, že výsledok nebude taký, aký si predstavuje.

Perfekcionizmus a prokrastinácia tak spoločne vytvárajú paradoxný cyklus. Čím viac nám ide o dokonalosť, tým viac odkladáme svoje úlohy, pretože s ich stavom nikdy nie sme úplne spokojní.

Ako bojovať s prokrastináciou?

V prvom rade je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že nie všetko musí byť vždy dokonalé. Dôležitejšie je to, aby boli úlohy dokončené a splnené. Je tak vhodné nastavovať si splniteľné ciele a mať od seba realistické očakávania.

Perfekcionisti často odďaľujú svoje úlohy, pretože čakajú na „správny moment“. Sú to presne tie momenty, kedy si povieme, že „dnes nie je ten správny deň, začnem, keď bude na to čas, budem mať viac energie alebo lepšiu náladu“.

Namiesto čakania na dokonalý moment, je však lepšie rozdeliť si úlohu na menšie časti. Motivačné môže byť aj nastavovanie si časového limitu na vykonanie úlohy, či dátum a čas jej dokončenia.

Dôležité je aj uvedomenie si toho, že perfekcionizmus často človeka viac brzdí, ako mu pomáha. Podstatné je pripustiť skutočnosť, že dokonalosť ako taká v podstate nejestvuje. Aj keď je to v prípade perfekcionistov náročné, treba pripustiť aj možnosť chýb. Je tak lepšie sa z chýb poučiť, než sa riadiť heslom „kto nič nerobí, ten nič nepokazí.“