BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Národná rada SR neschválila návrh zákona o ochrane oznamovateľov korupcie.
Zákon predložený podpredsedom parlamentu Jánom Figeľom (KDH) mal zvyšovať ochranu oznamovateľov korupcie. Týkať sa mal vybraných trestných činov, ktoré majú dopad na verejný záujem a páchajú ich osoby, ktoré plnia priamo alebo sprostredkovane úlohy vo verejnom záujme.
Zákon neprešiel napriek tomu, že v prvom čítaní ho vládni poslanci podporili a odporučil ho schváliť aj gestorský výbor.
Dobré správy pre korupčníkov, tvrdí Figeľ
Predseda KDH Ján Figeľ označil štvrtkové hlasovanie poslancov Smeru za dobrú správu pre finančné skupiny, pre korupčníkov a podvodníkov. „Je to zlá správa pre slušných ľudí na Slovensku, slušných podnikateľov a firmy. Ale prídu raz aj lepšie a dobré správy,“ povedal Figeľ po hlasovaní.
Smer-SD podľa Figeľa zvolil nezodpovedný stranícky prístup. „Pretože tak rozhodol on – Robert Fico. Robert Fico, ktorý nepríde na nie že diskusiu, ale obhajobu prípadu známeho pod názvom Slovenský plynárenský podvod,“ vyhlásil Figeľ.
Vláda tiež Figeľovu právnu normu zamietla. Podľa rezortu spravodlivosti nerieši túto problematiku systémovo. Vlastnú verziu tohto zákona pripravuje vláda, predložiť by ho mala na jeseň. Minister vnútra Robert Kaliňák ohlásil, že vládny návrh zákona má byť komplexnejší ako doterajšie návrhy opozičných poslancov.
Vládny zákon je už vo finálnej fáze, dlhšie ho pripravuje komisia rezortov vnútra, spravodlivosti, práce, kultúry a mimovládnych organizácií. Komisiu vedie vládny splnomocnenec pre mimovládne organizácie Filip Vagač. Kaliňák upozornil, že sa nediskutuje len o ochrane oznamovateľov korupcie, ale o oveľa širšom spektre nekalých praktík, ktoré by mal zákon obsiahnuť. V zákone by už nemali byť odmeny pre oznamovateľov korupcie, ako boli definované vo Figeľovom návrhu, ktorý ich napokon zo zákona vypustil. Podľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca to bola jedna z najzávažnejších chýb návrhu.
Podľa Kaliňáka išlo o novelu v „surovom stave“
Minister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že súčasná opozícia mala v minulosti, keď bola pri moci, dostatok času, aby takéto návrhy bez problémov presadili. Argumentuje, že Ficova vláda deklarovala, ako bude legislatívne postupovať v prípade návrhov, ako znižovať korupciu a zvyšovať transparentnosť.
„Od začiatku nástupu vlády sme deklarovali, že tieto veci budú mať postupnosť krokov a napríklad v treťom kroku popri ďalších zákonoch bude aj zákon o ochrane oznamovateľov korupcie a toto svoje slovo aj dodržíme,“ povedal Kaliňák.
Podľa neho sa Figeľ rozhodol, že si urobí osobnú prezentáciu a predloží zákon ešte za „surového“ stavu, ktorý pochádza z dielne ministerstva vnútra. Podľa Kaliňák bol tento návrh odmietnutý, lebo neposkytuje komplexný pohľad na túto problematiku.
Ministerstvo vnútra už pripravuje vlastnú verziou tohto zákona. Figeľov zákon podľa neho neriešil najhlavnejší problém. Treba totiž odlíšiť tých, ktorí by chceli zneužiť zákon na ochranu svojich nekvalitných výsledkov a mohli by to riešiť oznámením svojho nadriadeného, že sa dopustil korupcie. Takým ľuďom sa ochrana nemôže poskytnúť.
V parlamente sa nebude diskutovať o lobingu
Zákon o lobingu, ktorým chceli poslanci KDH prvý raz na Slovensku vymedziť pravidlá tejto činnosti, neprešiel ani do druhého čítania. „To ma len utvrdzuje v tom, že strane Smer nelegálny a netransparentný lobing vyhovuje,“ povedal poslanec za KDH Pavol Hrušovský.
V parlamente sa nebude diskutovať o právnom vymedzení lobingu na Slovensku. Korupcia sa podľa šéfa kresťanských demokratov Figeľa často zamieňa s lobingom a nie je jasné, o čo ide.
Odmietnutý návrh KDH bol podľa neho dôležitým príspevkom k riešeniu situácie, ktorá vytvára viac transparentnosti. „V západnej Európe je lobing považovaný za dôležitú súčasť života. Má svoje zákonné ukotvenie,“ konštatoval. Zároveň upozornil, že Smer-SD od nástupu k moci neprijal žiadnu pozitívnu legislatívu pre boj s korupciou alebo úpravu lobingu. „Boj s korupciou nepozná pravicové alebo ľavicové riešenia, ale dobré a zlé. Pre KDH je boj s korupciou jednou z hlavných priorít,“ zdôraznil.
V zákone preto kresťanskí demokrati definovali, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať. Návrh definoval pojem lobing, stanovuje podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň určuje práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov. Zároveň by stanovil sankcie za porušenie príslušných ustanovení. Lobista podľa odmietnutého návrhu vykonáva lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovať by mohli u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí, mal v návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.