BRATISLAVA 17. septembra (WEBNOVINY) – Slovenskí tenisoví reprezentanti sa štvrtý raz v rade zachránili v II. lige v hierarchii Davisovho pohára družstiev mužov.
Množiace sa úvahy o návrate do elitnej šestnástky sa však skôr opierajú o predpokladaný potenciál terajšieho tímu, než mieru prevahy nad Portugalčanmi (3:1) v minulotýždňovom bratislavskom zápase rozhodujúceho 2. kola play-off o zotrvanie v I. skupine euroafrickej zóny.
Tím SR mal výhodu domáceho prostredia aj voľby povrchu, oslabeným hosťom sa však za vlaňajšiu prehru 1:4 z antuky v Cruz Quebrade pri Lisabone nerevanšoval príliš presvedčivo.
„Nebol to náš najlepší výkon, ale podstatné je, že sme zvíťazili,“ povedal po sobotňajšom úspechu vo štvorhre s Michalom Mertiňákom Filip Polášek a toto konštatovanie sa dá vztiahnuť na celé trojdňové dianie v Aegon aréne NTC.
Martin Kližan sa rovnako ako pred dvanástimi mesiacmi v identickej fáze Davis Cupu proti Ukrajincom stal hlavným strojcom úspechu. Osemfinalista nedávnych newyorských grandslamových US Open získal dva singlové body.
Obom súperom mimo Top 100 svetového rebríčka pustil člen prvej päťdesiatky renkingu po jednom sete. Navyše, v nedeľňajšom napokon rozhodujúcom dueli jednotiek kádrov mal v druhej časti proti nečakane disponovanému rovesníkovi Joaovi Sousovi manko 0:3 a neskôr odvrátil dva setbaly pri svojom podaní.
„Sousa sa veľmi ´hecol´, sadlo mu to tu, s takýmito výkonmi by mohol ísť hlboko do stovky. Bol to tenis na svetovej úrovni. Martin to veľmi dobre zvládol. Rozhodlo, že teraz má pohodu a sebavedomie po tom, ako urobil dobré výsledky a mohol sa o to oprieť,“ uviedol kapitán tímu SR Miloslav Mečíř.
Obrazom: Martin Kližan zdolal Joaa Sousu
Na okruhu je to vyrovnané
Domáci deblisti v sobotu v prvom dejstve čelili dvom brejkbalom na 2:3, v tretej časti jednej hrozbe straty servisu na 5:6. V tajbrejku sa presadili z 5:5, čiže tiež so šťastím.
„Stačilo, aby jeden – dva brejkbaly dopadli inak, a mohlo sa to celé skončiť odlišne. Na okruhu je to vyrovnané a rozhoduje to, kto je momentálne lepší a má aj viac šťastia,“ upozornil Mečíř po štvorhre, aj v tomto prípade sa však vyhlásenie dá chápať všeobecnejšie.
Sousa v piatok v troch setoch prekonal mdlého Lukáša Lacka, záver tohto sklamania sledovala z hľadiska len približne desatina možnej kapacity.
„Každý je iná povaha. Lukáš má svoj rukopis a dostal sa tam, kam sa dostal. Po zranení však má určité problémy. Trošku sa trápi a mal som obavy, ako by dopadol proti Gastaovi Eliasovi, ktorý v piatok zahral fantasticky,“ uznal Mečíř a na margo Lackovej šnúry siedmich singlových nezdarov, ktorá sa začala v 3. kole Wimbledonu, doplnil: „Určite vie zahrať lepšie, byť obratnejší a rýchlejší. Trénuje a hrá, čo vie. Ťažko povedať, či by sa dalo viac. Na to, aby sa prepracoval v rebríčku na pozície, na ktorých kedysi boli ´Kájo´ Kučera a ´Domino´ Hrbatý, mu chýba nejakých 40 miest. Nie je to zďaleka tak málo, ako by sa prípadne mohlo zdať. Nestačí zahrať dobre jeden týždeň, treba na to dvanásť mesiacov v roku. Je tam dvesto kvalitných hráčov, ktorí chcú dosiahnuť to isté. S jedlom rastie chuť a s víťazstvami sebavedomie. Lukáš hral pred štvrťrokom najlepší tenis vo svojej doterajšej kariére a nebyť toho zranenia, možno by dnes bol ešte ďalej. Držím mu palce, aby zase niečo uhral, chytil sa a naštartoval. Údery na to má a keď pribudne sebavedomie, bude nebezpečnejší,“ podotkol Mečíř.
Obrazom: Lukáš Lacko – Joao Sousa
Pomýšľajú na svetovú skupinu
Na otázku, či dozrel čas na návrat Slovákov do svetovej skupiny, Mečíř odvetil: „Ak by hrali dvaja Kližanovia, mali by sme veľkú šancu. Určite by sme budúci rok radšej hrali o postup, než znova o záchranu. Treba to brať od zápasu k zápasu. V elitnej šestnástke sa treba popasovať s hráčmi, ktorí majú veľké skúsenosti aj kvalitu, sú v nej aj tímy so štyrmi tenistami v Top 20.“
Kližan ťahá v tomto dejisku sériu 9 úspechov, ktorá sa začala na challengeri Slovak Open 2010. K téme svetovej skupiny Davisovho pohára vyhlásil: „Pred dvoma rokmi, keď som bol 200 a Lacko 150 či 130, som povedal, že ešte na to nemáme, ale o nejaké dva roky by sme niečo mohli ´poriešiť´. Teraz sme obaja okolo 50 a máme super deblový pár, ktorý často dokáže podržať tím. Budúci rok by sme mohli klopať na dvere svetovej skupiny.“
Kližan mal výhrady k povrchu
Impulzívny Bratislavčan Kližan na tlačovej besede po postupe netajil svoje výhrady k povrchu: „Ak by bol rýchlejší, bolo by to lepšie. Lacko je práve na rýchlejších povrchoch veľmi nepríjemný. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Ak by zväz nechal podklad nanovo natrieť, bolo by to jednoduchšie, ale nik sa nás nepýtal. Bolo to naozaj veľmi pomalé, súperom to vyhovovalo. Smiali sa nám do tváre a boli veľmi spokojní, lebo to čakali rýchlejšie. Pre nás je to trošku hanba. My sa akurát dohodneme na tvrdom povrchu alebo antuke, ale tú si zvoliť nemôžeme, pretože Lukáš na nej nie je ochotný hrať ani trénovať, už sa niekoľkokrát ukázalo, že sú to automaticky mínusové body. Hovorím, ako to je. Asi nemáme podmienky na to, aby sme to natreli na iný povrch. Poukazovali sme na to, že to potrebujeme rýchlejšie. Žiaľ, nikto nereaguje.“
Mečíř k tomu povedal: „Je to aj otázka financií – či si môžeme dovoliť zakaždým pretrieť celú halu. Ono sa to veľmi ťažko hodnotí. Myslím si, že to bol stredne rýchly povrch. Portugalčania nemali vyložene antukársky prejav. Podľa mňa mohli byť na rýchlejšom povrchu ešte nebezpečnejší. Sousa dobre narážal, zrýchľoval hru, dokázal kontrovať. Museli by sme zápas na nejakom rýchlejšom povrchu odohrať, aby sa to dalo posúdiť, inak to zostáva v rovine ´keby´ – rovnako ako rozoberanie absencie Frederica Gila a Ruia Machada.“
Generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor Moška v pondelok pre SITA skonštatoval: „V apríli nám nehrajúci kapitán oznámil, že si tím želá ´hard´, na ktorom Martin aj Lukáš vyhrali Slovak Open. Napokon sa ukázalo, že to bola dobrá voľba.“
Obrazom: Martin Kližan vs. Gastao Elias
