Keď sa povie vesmírny priemysel, väčšina ľudí si predstaví štartujúce rakety SpaceX alebo medzinárodnú stanicu ISS. Realita tohto sektora je však oveľa širšia a prekvapivo hlboko zakorenená aj na Slovensku.
O tom ako je naša krajina zakotvená s v globálnom vesmírnom ekosystéme sme v podcaste Fish & Chips hovorili s Michalom Brichtom, viceprezidentom Medzinárodnej astronautickej federácie a v čase vzniku rozhovoru riaditeľom priemyselnej zložky Slovenskej vesmírnej kancelárie pod agentúrou SARIO.
Od jedného projektu k národnej kancelárii
Všetko sa to začalo v roku 2019, keď do agentúry SARIO dorazil investičný projekt z vesmírneho sektora. Pre krajinu dominovanú automobilovým priemyslom a strojárstvom to bola novinka. Rýchlo sa však ukázalo, že práve táto kombinácia je našou najväčšou devízou. Ako uvádza Michal Brichta: „Vesmírny priemysel ako taký je primárne postavený na spojení elektrotechniky, strojárstva a softvérového vývoja“.
Slovensko malo pre tento sektor ideálne predpoklady – silné technologické zázemie, dekády skúseností s vesmírnym výskumom siahajúce až do 70. rokov a kvalitné technické univerzity. Tento potenciál sa podarilo pretaviť do reality. Od roku 2021 oficiálne funguje Slovenská vesmírna kancelária a výsledky sú hmatateľné – kým pred šiestimi rokmi sme mali približne 20 firiem venujúcich sa vesmírnej ekonomike, dnes ich je už okolo 60.
Budovanie talentov: Družica vo veľkosti plechovky
Jednou z kľúčových úloh kancelárie je práca s mládežou. Brichta zdôrazňuje, že záujem o vesmír medzi študentmi rastie, čo dokazuje aj súťaž CanSat. Študenti v nej navrhujú a realizujú misiu v hardvéri veľkosti plechovky od nápoja. „Musia si vymyslieť tú misiu, celú ju rozvrhnúť, dať dokopy hardvér, naprogramovať softvér, zrealizovať misiu a vyhodnotiť ju,“ vysvetľuje komplexnosť projektu Brichta.
Tento prístup prináša reálne výsledky. Príkladom je tím, ktorý vyvinul riešenie na monitoring lavínového nebezpečenstva. Z pôvodne stredoškolského projektu sa vďaka inkubátoru Spaceport a súkromným investorom stal za pár mesiacov fungujúci startup.
Slovensko nie je v tejto oblsati len tichým pozorovateľom. Máme silné zastúpenie na najvýznamnejších podujatiach, ako je Medzinárodný astronautický kongres (IAC). Napríklad v Sydney sa prezentovalo viac ako desať slovenských spoločností, od vývojárov senzorov a robotických komponentov až po firmy spracúvajúce satelitné dáta pre urbanistiku a ochranu životného prostredia.
Významným míľnikom je aj memorandum o spolupráci s americkou spoločnosťou Axiom Space, ktorá buduje prvú komerčnú vesmírnu stanicu. Cieľom je dostať slovenské firmy do ich dodávateľského reťazca a umožniť našim talentom prístup k špičkovým technológiám.
Michal Brichta búra mýty o tom, že vesmírny sektor je uzavretý svet pre pár vyvolených. „Dnes je to už naozaj o silnom manažmente, o netechnických smeroch, od práva až po medzinárodné vzťahy a diplomaciu,“ hovorí. Práca v tomto odvetví navyše prináša vysokú pridanú hodnotu, čo sa odzrkadľuje aj v motivujúcom platovom ohodnotení.
Podľa Brichtu je dnes vesmírny sektor dostupnejší než kedykoľvek predtým. Slovenskí výskumníci a firmy si v zahraničí budujú čoraz silnejšie renomé a naši partneri nás vnímajú ako dynamicky rastúceho hráča. Cesta k hviezdam tak pre Slovákov už dávno nie je len sci-fi scenárom, ale reálnou ekonomickou a kariérnou príležitosťou.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo je sektorový mix slovenského priemyslu ideálnym odrazovým mostíkom pre vesmírne technológie
- ako prebieha súťaž CanSat a ako sa môže študentský nápad zmeniť na reálny biznis
- čo obnáša pozícia viceprezidenta Medzinárodnej astronautickej federácie a ako to pomáha otvárať dvere slovenským firmám k svetovým hráčom
- aké sú možnosti zapojenia sa do budovania prvej komerčnej vesmírnej stanice
- aké konkrétne vesmírne technológie Slovensko exportuje
- prečo sa netreba báť práce vo vesmírnom sektore, aj keď nie ste inžinierom
