Rozprávať o jednom z najväčších povstaní v Európe ako o nejakom mierovom projekte ukazuje nepochopenie toho, akému protivníkovi vtedy povstalci a odbojári v Európe celkovo stáli.
V rozhovore s Miroslavom Wlachovským v podcaste agentúry SITA s názvom Okno do sveta to skonštatoval Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied na adresu niektorých interpretácií Slovenského národného povstania (SNP) na oficiálnych oslavách 80. výročia povstania v Banskej Bystrici.
Oslavy 80. výročia SNP zakončil galavečer a ohňostroj, vojenská prehliadka bola veľkolepá (video+foto)
„Značná časť spoločností si pamätá zo školy, že SNP bolo dôležité, ale už nevie dodať to B, čo bolo jeho cieľom,“ hovorí Posch a zdôraznil, že v SNP sa nebojovalo len proti nacistickému Nemecku, ale aj proti ochotným ľudáckym kolaborantom, ktorí participovali na tých zverstvách, ktoré sa tu diali. „Pri tých masových vraždách nevraždili len nemecké komandá, ale vraždili tam aj pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy,“ doplnil.
V podcaste, ktorého hlavnou témou je Slovenské národné povstanie sa dozviete:
- na akých princípoch sa utváral ľudácky Slovenský štát
- ako sa rodil a rozvíjal vnútorný aj vonkajší československý odboj
- čo má spoločné rozhlas z 30-tych rokov 20. storočia s dnešnými sociálnymi sieťami
- s akým výsledkom sa dajú viesť mierové rokovania s gaunermi
- ktorá krajina bojovala s nacistickým Nemeckom oveľa dlhšie ako Sovietsky zväz
- či Československo v roku 1939 zaniklo
- že SNP nebolo len vojenskou akciou, ale aj obrovskou logistickou operáciou
