BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) – Slováci s príchodom krízy vybrali značnú časť svojich úspor z rizikových aktív a presúvali ich do bezpečnejších bankových vkladov. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií držba cenných papierov medzikvartálne poklesla už v treťom štvrťroku 2008 a dno dosiahla v druhom štvrťroku 2009. Kumulovaný pokles za toto obdobie dosiahol 43 %. „Ak očistíme tento prepad o efekt z precenenia aktív, teda o pokles hodnôt akcií na svetových burzách, držba cenných papierov a podielov fondov sa znížila o 34 %. V druhom štvrťroku 2010 bola držba cenných papierov domácnosťami ešte stále 18 % pod predkrízovými úrovňami,“ konštatuje sa v analýze.
Z efektu zvýšenia averzie k riziku benefitovali, naopak, vkladové produkty bánk, ktoré vzrástli za rovnaké obdobie až o 5,7 mld. eur. Toto číslo však značne ovplyvnili aj vklady hotovostných úspor domácností v súvislosti so zavádzaním eura. Ak sa zoberú do úvahy výbery z cenných papierov a podielových fondov, dá sa odhadnúť, že hotovostné vklady domácností súvisiace so zavádzaním eura, dosiahli približne 3,9 mld. eur. „Prekvapujúco, dynamika dlhodobých finančných nástrojov nebola krízou zasiahnutá a zachovala si stabilný medzikvartálny rast,“ konštatuje inštitút v materiáli.
Na základe vývoja indikátora solventnosti, teda pomeru aktív k pasívam domácností, je podľa Inštitútu finančnej politiky možné vyvodiť záver, že finančná situácia domácností zažila najväčší negatívny šok spôsobený globálnou ekonomickou krízou už v druhom a treťom kvartáli 2008. „Indikátor klesal až po štvrtý kvartál 2009 a situácia sa mierne zlepšuje počnúc prvým kvartálom roka 2010. Inštitút finančnej politiky očakáva ďalšie postupné zlepšovanie finančnej solventnosti domácností,“ uvádza sa v materiáli.
Vývoj bohatstva domácností však celkovo za posledných desať rokov prešiel podľa inštitútu významnými zmenami. Podľa zistení analýzy majú Slováci vysokú zložku nefinančného bohatstva oproti iným krajinám Európskej únie. Ich finančné aktíva v pomere k hrubému domácemu produktu sa zvýšili takmer o tretinu a zadlženosť narástla z nuly na 21 % hrubého domáceho produktu. Slovenské domácnosti majú však stále výrazne menej „peňazí“ ako obyvatelia vyspelých ekonomík a existuje priestor pre pokračovanie nárastu tak finančných aktív, ako aj pasív domácností.
Výrazne sa menila aj štruktúra finančných aktív, kde sa zredukoval podiel držby peňazí v hotovosti a bankových vkladoch, avšak ich podiel zostáva naďalej vysoký oproti pôvodným krajinám únie. Slováci objavili dlhodobé finančné nástroje na poistnom trhu či dôchodkové poistenia a ich podiel na celkových finančných aktívach už dosiahol priemerné úrovne krajín európskej pätnástky. Na druhej strane, domácnosti sú stále pomerne konzervatívne a držia málo peňazí v cenných papieroch vrátane podielových fondov.