BRATISLAVA 9. decembra (WEBNOVINY) – Medzi občanmi Slovenskej republiky rastie presvedčenie, že kríza potrvá niekoľko rokov. V septembri si to myslelo 39 percent ľudí, čo je oproti aprílu minulého roka nárast o desať percentuálnych bodov.
Priemer v rámci členských krajín bol v septembri 41 percent. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil na vzorke vyše 26 tisíc Európanov.
Takmer 70 percent občanov SR je pritom presvedčených, že kríza má dopad na ich život. Aj v tejto kategórii vzrástol počet ľudí oproti poslednému prieskumu na túto tému. Slováci preferujú koordinovaný postup s ostatnými krajinami únie, podpora spoločnému postupu ale klesla o tri percentuálne body.
Naopak vzrástol počet ľudí, ktorí nesúhlasia s pomocou iným štátom EÚ, čo čelia vážnym ekonomickým a finančným ťažkostiam. V septembri to bolo 65 percent občanov Slovenska.
Výsledky prieskumu Eurobarometer – Európania a kríza v piatok prezentovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Podľa Eurobarometra tiež rastie nedôvera občanov Slovenska voči inštitúciám Európskej únie, aj napriek tomu patria občania k tým, ktorí inštitúciám únie dôverujú najviac.
Flašíková-Beňová odmieta diktát
Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková-Beňová si myslí, že zvyšovanie nedôvery voči únii súvisí do určitej miery s blížiacimi sa voľbami a tým, že niektoré strany začínajú operovať so slovami ako bruselský diktát.
„Z môjho pohľadu je to nekorektné, pretože najzávažnejšie rozhodnutia robí práve Európska rada, ktorá pozostáva z predsedov vlád a v prípade Francúzska hlavy štátu,“ dodala s tým, že predstava o tom, že sa niečo rozhoduje v Bruseli, nie je správna.
Flašíková-Beňová sa kriticky vyjadrila k tandemu Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy.
„Osobne som odporkyňou toho, aby členské štáty EÚ prijímali francúzsko-nemecký diktát,“ zdôraznila.
Ak Európska únia má v budúcnosti získať dôveru a má byť demokratickou organizáciou, mali by sa podľa europoslankyne hľadať skutočne kompromisné riešenia. Preto ak majú občania vyššiu nedôveru voči solidarite či opatreniam proti kríze, je to neschopnosť politikov vysvetliť, v čom spočíva systém solidarity, a aké sú pozície štátu.
Euro ako mena nepadne, tvrdí Sergej Kozlík
