BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) – Obce a mestá stále ignorujú túlavé psy, ktoré ohrozujú obyvateľov. Sloboda zvierat ich vyzýva, aby začali situáciu riešiť. Za najefektívnejšiu a najhumánnejšiu cestu považuje sterilizáciu a kastráciu psov. „Za súčasný stav si môžu obce samé,“ konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii hlavná inšpektorka Slobody zvierat Romana Březinová. Upozorňuje, že svorka stoviek psov sa v obciach nevyskytne zo dňa na deň. Inšpektori a kontrolóri však starostov pokutujú len výnimočne. Takmer vôbec nevyužívajú ani možnosť podať trestné oznámenie, ak sa napríklad stretnú s prípadmi týrania zvierat.
Otáznik visí nad financovaním sterilizácie, kastrácie alebo čipového označenia psov. Samosprávy by mohli problém s premnoženými psami riešiť omnoho lacnejšie, keby zakročili včas. Obrovské financie unikajú z dôvodu nedôslednej evidencie zvierat. „Úniky za daň za psa sú značné a nikomu z miest a obcí tieto úniky nechýbajú – my sa tomu čudujeme,“ povedala Březinová. Štát pripravujú o peniaze aj neregistrovaní a nelegálni chovatelia zvierat. „V priemere sa zo Slovenska vyvezie 60-tisíc šteniat ročne, a to ešte nevieme, koľko sa predá v rámci krajiny,“ uviedla Březinová.
Sloboda zvierat zachráni ročne okolo 2 500 zvierat. Veľkú väčšinu tvoria zabehnuté a nechcené psy z ulíc slovenských miest a obcí. Napriek snahám organizácie, jej regionálnych centier a desiatok útulkov a záchranných staníc v rámci Slovenska, mnohé mestá riešia situáciu ilegálnymi odchytmi šarhami a krutým usmrcovaním zvierat. Médiá pred časom poukázali na prípad z obce Družstevná pri Hornáde, kde starosta nelegálne odchytáva túlavých psov a dáva ich Rómom na mäso. Tvrdí, že na odchyt peniaze nie sú a Rómovia by ich zjedli aj tak. Ochranári kritizujú vyhlásenia starostu pre ich nehumánnosť. „Zároveň, pán starosta svojím inteligentným nápadom ohrozuje zdravie občanov a možno sa týmto výrokom dopúšťa aj trestného činu,“ dodala Březinová.
Sloboda zvierat sa od takýchto metód dôrazne dištancuje a na riešenie problému ponúka starostom obcí zákonné a humánne alternatívy: odborný odchyt či čipovanie ako spôsob trvalého označenia zvierat. Výhodou tejto metódy je identifikácia strateného zvieraťa a jeho rýchly návrat k majiteľovi. Pomohol by aj dôsledne vypracovaný sterilizačný program a útulky pre opustené a nechcené zvieratá. Brzdou pri riešení problému je však nedostatočný záujem miest, slabá spolupráca orgánov štátnej správy, miestnej samosprávy a polície, a najmä nedostatočná a nedodržiavaná legislatíva. Březinová však spomína aj príkladné samosprávy. Niektorí starostovia motivujú majiteľov zvierat s mikročipmi či základným výcvikom úľavou z dane.