Na čo ste mysleli, keď ste večer v prvý februárový pondelok spolu s Marekom Hamšíkom z SSC Neapol stáli zoči – voči na pódiu trnavského Domu kultúry, a čakali ste na konečný verdikt 20. ročníka ankety Futbalista roka? Predpokladali ste aspoň v kútiku mysle, že štvrtýkrát v kariére budete vyhodnotený ako Futbalista roka na Slovensku?
Ak mám byť úprimný, musím povedať, že som bol nervózny. A poriadne (plachý úsmev). A trochu som bol v pomykove, lebo my obrancovia sme oproti stredopoliarom a útočníkom trochu v nevýhode. My tých gólov nedávame tak veľa, a nie sme fanúšikom tak na očiach ako hráči, ktorí dávajú góly. Podľa mňa práve tie pri mnohých anketách zohrajú rozhodujúcu úlohu. Navyše, Marek Hamšík patrí už dlhšie k najlepším hráčom talianskej najvyššej ligovej súťaže. Je to veľmi nebezpečný hráč, ktorý musí byť celých 90 minút pod kontrolou súpera, inak sa presadí aj z polšance. Preto som nevedel, ktorému z nás dvoch dajú odborníci pri hlasovaní prednosť. Čo si budú ceniť viac hráča, ktorý góly dáva, alebo toho, ktorý im podľa ´popisu práce´ zabraňuje…
Čo pre vás osobne znamená, že od pondelka 4. februára ste jediným slovenským futbalistom, ktorý túto tradičnú anketu za 20 rokov jej trvania vyhral štvrtýkrát?
Je to pre mňa obrovská pocta a vyznamenanie! Štyrikrát vyhrať túto anketu sa doteraz nepodarilo ešte nikomu. Som rád, že som aj napriek mladému veku už prekonal aj Dušana Tittela, ktorý bol v minulosti tiež výborný obranca. On spomínanú anketu vyhral trikrát za sebou v rokoch 1995, 1996 a 1997, mne sa podarilo dvakrát svoje prvenstvo obhájiť. Mám z toho ohromnú radosť (smiech). Som veľmi šťastný a veľmi hrdý, že som to dokázal.
Vy osobne ste čakali, že zväzoví, kluboví a reprezentační tréneri a futbaloví novinári sa rozhodnú pre vás? V čom pramenilo to vaše presvedčenie, že Futbalistom roka 2012 by ste mali byť práve vy?
Ak by som bral do úvahy iba prvú polovicu minulého roka, tak by som o víťazstve v ankete nepochyboval. V nej sa mi darilo nad očakávanie dobre. Vo Wembley sme vyhrali Curling Cup, keď sme Cardiff City porazili až v penaltách 3:2. Po dlhom čase som v tom pamätnom finále dal gól. Bola to krása! Nádherný zážitok! Fantázia priniesť do klubu túto cennú trofej! V máji ma dokonca priaznivci klubu z celého sveta vyhlásili za najlepšieho futbalistu Liverpoolu. To bola pre mňa ohromná pocta! Vyhlásiť Slováka v takom slávnom klube, akým Liverpool bezpochyby je, za najlepšieho hráča podľa hodnotenia jeho fanúšikov! To sa nevidí často. To sa futbalistovi zo Slovenska podarí možno raz za život. Iba raz za kariéru (smiech). Situácia sa však zmenila po príchode nového trénera. Postupne som vypadol zo základnej zostavy, ocitol som sa na lavičke náhradníkov. Pre mňa, ktorý dokázal v jednej sezóne odohrať plnú minutáž majstrovských zápasov v anglickej najvyššej súťaži, a ktorý za tri sezóny chýbal možno v dvoch – troch dueloch, úplne nová situácia. Dovtedy nepoznaná! Musím si však na ňu zvyknúť. Vôbec ma to neteší, ale musím sa s tým vyrovnať. Preto som si už víťazstvom v ankete Pravdy a SFZ tak istý nebol. Veď Marek Hamšík je teraz v klube nepostrádateľný! Ide mu karta, je oporou tímu, ktorý bojuje so slávnym Juventusom Turín o titul. On bol pre mňa veľmi vážny súper v tejto ankete.
Ktorý z tých doterajším štyroch triumfov bol pre vás najkrajší a najľahšie získaný – a ktorý z nich sa rodil najťažšie a najzložitejšie?
Najkrajší i najľahšie získaný bol v poradí prvý titul Futbalistu roka. Lebo bol prvý! Čo je v živote prvé, je vždy pekné (smiech). Bolo to v roku 2007 a vtedy som mal za sebou mimoriadne dobrú sezónu v Zenite Petrohrad. Bol som v tíme, ktorý získal ruský titul, a to sa samozrejme muselo odraziť aj v tejto ankete (smiech).
Ale, aby som sa opravil, žiadne víťazstvo v tejto slovenskej futbalovej ankete nebolo jednoduché a ľahké. To teda určite nie! Za každým triumfom sú predsa výkony počas celej sezóny ako v klubovom, tak aj v reprezentačnom drese. A to je beh na veľmi dlhé trate (smiech). To vôbec nie je jednoduché. Byť stále v popredí, to si vyžaduje celého človeka. To musíte na ihrisku v tých najťažších zápasoch odviesť aj prácu navyše. Najväčšiu drámu v hlasovaní odborníkov priniesol rok 2011, keď som vyhral túto poctu s náskokom iba troch bodov (!) pred Marekom Hamšíkom. V tom roku to bolo z môjho pohľadu najzložitejšie. Taký malý odstup víťaza od druhého v poradí za 20 rokov tejto ankety ešte nebol.
Keď sa teraz pri bilancovaní futbalového roka 2012 obzriete s odstupom času dozadu, aký to bol súťažný ročník z vášho pohľadu?
Už som povedal, že ja ho rozdeľujem na dve časti. Na časť sezóny, keď sa mi darilo – a na časť súťažného ročníka, počas ktorého musím o dôveru trénera tvrdo bojovať. Víťazstvo v Ligovom pohári znamenalo konečne nejakú trofej, na získaní ktorej som sa za päť rokov, čo som v Liverpoole, podieľal. To bol nádherný zážitok! Aj pocta pre najlepšieho hráča The Reds od fanúšikov klubu bola nádherná. Menej úspešné bolo konečné 8. miesto tímu v ligovej sezóne 2011/2012. V klube s ním nebola spokojnosť. Došlo k výmene trénera a ja som postupne zo základnej jedenástky vypadol! Konkurencia v Liverpoole je stále ohromne veľká. Na vaše miesto trpezlivo čaká hneď niekoľko adeptov. Stačí malé zaváhanie v náročnom programe ligového ročníka a sedíte na lavičke náhradníkov. Ja som sa na ňu dostal aj preto, že nový tréner chcel zmeniť koncepciu hry, herný prejav, taktiku, všetko. Tréner Rodgers dostal voľnú ruku, tak stále mení, hľadá, skúša. Usiluje sa tím dostať vyššie ako bolo spomínane ôsme miesto. Uvidíme, či nám tieto zmeny prinesú úspech. Zatiaľ sa nám v Premiere League nedarí podľa našich predstáv. Mnohé zápasy dobre začneme, ale menej úspešne ukončíme. Zbytočne strácame cenné body, ktoré nám pri konečnom bilancovaní súťažného ročníka 2012/2013 budú veľmi chýbať.
Spomínate triumf v Ligovom pohári vo Wembley proti Cardiffu City, ktorý ste vyhrali až po penaltovom rozstrele 3:2. Ako ste prežívali tento úspech, ktorý po dlhom čase do vitríny Liverpoolu priniesol cennú trofej?
Bol to najkrajší zážitok, ktorý som v drese Liverpoolu zažil. Konečne som sa mohol so spoluhráčmi tešiť z dobre a úspešne dokončenej práce. Som veľmi šťastný, že som bol súčasťou tímu, ktorý túto vysokú poctu vo Wembley vybojoval. Oslavy však neboli nejaké okázalé, lebo vzápätí po triumfe v Ligovom pohári som musel odletieť z Londýna na zraz reprezentácie. Trochu sme si ich užili v lietadle. Ale naozaj s mierou. Nič sme nepreháňali (smiech).
V auguste 2012 si vás spoluhráči z reprezentácie zvolili za kapitána mužstva. Ako ste vnímali túto voľbu? Čo to pre vás znamená v praxi, že si vás vybrali za svojho lídra?
Pre mňa je to veľká pocta a uznanie mojej doterajšej hry. Ich dôvera ma veľmi potešila. Tak isto aj dôvera trénerov. Všetci okolo mňa vedia, že ak som zdravý a nič ma nebolí, dokážem ísť na sto percent. Toto moje nasadenie ich teší, preto si ma zvolili za kapitána tímu. Hneď po voľbe som im sľúbil, že pre úspech slovenskej reprezentácie sa budem biť dovtedy, kým mi sily budú stačiť. Zdôraznil som im, že podobné nasadenie budem čakať aj od nich. Iba tak môžeme v súčasnej náročnej medzinárodnej konkurencii niečo dokázať.
Skutočnosť, že nehovoríte tieto slová do vetra, je vaše nasadenie v osobných súbojoch mnohokrát až na hranici únosnosti. Za tie roky, čo pôsobíte v anglickej najvyššej súťaži, ste si vyslúžili mnoho obdivných slov od spoluhráčov, trénerov i funkcionárov. Aké pocity máte, keď čítate v médiách obdivné a pochvalné výroky na vašu adresu napríklad od takých odborníkov, akými sú vaši bývalí tréneri Rafael Benitez či Kenny Dalglish?
Samozrejme, že je to veľmi príjemné. Predsa len tréneri ako sú Rafael Benitez a Kenny Dalglish niečo vo svetovom futbale dokázali. Aj ako špičkoví hráči, aj ako elitní tréneri! Slová uznania z ich úst tešia, ale aj zaväzujú. Som rád, že takých slávnych a svetoznámych futbalových odborníkov moja hra zaujala. Veľmi si vážim, že ma vďaka môjho spôsobu boja pravidelne stavali do základnej zostavy Liverpoolu. Verím, že ich veľkú dôveru, ktorú vo mňa vkladali, som im splácal spoľahlivými výkonmi.
Keď vás v Liverpoole trénoval Rafael Benitez, resp. Kenny Dalglish, pravidelne ste hrávali v základnej zostave „The Reds“a podávali ste spoľahlivé výkony v strede obrany, po príchode Brendana Rodgersa ste zo základnej zostavy vypadli a na ihrisku sa momentálne akoby stále hľadáte? Čím si vysvetľujete túto zmenu vo vašom postavení v klube? Na hernom prejave hráča sa tak zásadne prejaví napríklad aj otázka dôvery, ktorú hráč zo strany trénera voči sebe cíti, resp. necíti?
Nedefinoval by som to iba ako otázku dôvery. Tréner mužstva má predsa na zmeny právo. On je tréner. On je zodpovedný za výsledky a výkony. Hráč musí jeho rozhodnutie iba rešpektovať. Alebo aj nie… Ale to je potom už iná otázka (dlhá odmlka). Samozrejme, v inom psychickom rozpoložení nastupujete na zápas, keď viete, že tréner vám verí, keď vám pred zápasom zdôrazní, že ste súčasťou jeho taktiky, jeho úsilia vyhrať najbližší duel… A inak psychicky nadstavený idete na ihrisko, keď v kútiku mysle viete, že ak urobím chybu, počas najbližšieho zápasu budem opäť iba na lavičke náhradníkov. Tlak v Liverpoole na dobré a spoľahlivé výkony je ohromne silný. Všetko v jeho drese robíte pod veľkým tlakom. Funkcionárov, trénerov, fanúšikov. Alebo sa s ním vyrovnáte, alebo nie. Iná cesta nie je. Liverpool už viac ako dvadsať rokov čaká na anglicky titul a tým je v podstate všetko povedané. Tréner momentálne hľadá cestu, ktorou by sa k tejto méte mohol dostať. A to hľadanie si vyžaduje aj obete, aj experimenty, aj hľadanie herného prejavu a štýlu.
Martin, počas trnavského galavečera slovenského futbalu ste si prevzali dve ocenenia. Jedno vám prisúdili futbaloví tréneri, zväzoví a reprezentační kormidelníci a športoví novinári, druhé zasa vaši priaznivci a čitatelia slovenských médií pomocou internetového hlasovania. Ktoré z nich si viac vážite a prečo?
Obe víťazstva si veľmi cením. Obe sú výrazom postoja ku mne ako ku hráčovi, k mojej hre a k tomu, čo na ihrisku odovzdávam. Ľudia vidia, že ak som zdravý, ak ma nič netrápi, idem stále na sto percent. Moje nasadenie a spôsob hry sa im páči, preto mi dali svoj hlas. A podobne to asi bolo aj v ankete odborníkov. Víťazstvo v hlasovaní o ´Futbalistu roka´ je pre mňa veľká pocta, ale zároveň aj veľký záväzok. Vždy to tak chápem (krátka odmlka).Tak som to pochopil aj vtedy, keď ma priaznivci Liverpoolu vyhlásili za najlepšieho hráča mužstva v sezóne 2011/2012, tak som to prijal aj vtedy, keď si ma spoluhráči v slovenskej reprezentácii v auguste minulého roka zvolili za kapitána mužstva.
Spomínate slovenskú reprezentáciu, ktorá sa momentálne usiluje o postup na MS 2014 do Brazílie. Máte za sebou prvú etapu kvalifikačných bojov a vôbec to nevyzerá na to, že by si Slováci v Brazílii zopakovali účinkovanie z MS 2010 v Juhoafrickej republike… Ako to vnímate vy ako líder tímu?
V prvom rade treba povedať, že bodov na našom konte malo byť teraz určite viac. Stále nás mrzí remíza v Litve a predovšetkým nešťastná prehra doma s Gréckom. Najmä proti Grékom sme hrali jeden výborný zápas, žiaľ, nedali sme gól. Šancí sme si vypracovali mnoho, no nič z nich sme nevyťažili. To je rezultát, ktorý nás bude dlho trápiť. Veď proti Grékom sme odohrali jeden mimoriadne kvalitný súboj. V boji o Brazíliu je však všetko ešte otvorené. Ešte sme to nevzdali! Tento rok ideme do toho zasa úplne naplno. Nikde predsa nie je napísané, že nemôžeme vyhrať v Grécku. Keď oni vyhrali u nás… Každý zápas sa začína od nula – nula. A pokiaľ existuje akákoľvek šanca na postup, treba sa o ňu zo všetkých síl pobiť. Bol by som zlý kapitán, keby som prvý z tímu hádzal flintu do žita. Nádej predsa zomiera posledná. Aj vo futbale.
Čo ste v minulosti vyviedli svojmu bývalého spoluhráčovi v Zenite Petrohrad Viačeslavovi Malafejevovi , že na vás stále spomína ako na človeka, ktorý mal rád žarty – a ktorý sa v kabíne staral o zábavu aj na účet spoluhráčov?
Teraz, v tejto chvíli, si nespomínam na nejaký kanadský žartík, ktorý som mu vyviedol (smiech). Naozaj nie (dlhá odmlka). Ale viem, o čom Malafejev hovorí. To bolo také krásne obdobie v Zenite Petrohrad. Bolo nás tam viac Čechov a Slovákov – a práve my sme sa starali v šatni o dobrú zábavu. Možno preto na mňa spomína ako na človeka, ktorý mal rád kanadské žartíky aj na účet spoluhráčov. Vtedy v kabíne bola super atmosféra, darilo sa nám, hrali sme o ruský titul. Bolo to fajn obdobie. Rád sa v mysli k nemu sem – tam vraciam. Už som spomínal, že práve za sezónu 2006/2007, ktorú som prežil v Zenite Petrohrad, ma prvýkrát na Slovensku vyhlásili za Futbalistu roka.
Za svoje motto ste si zvolili vetu: Môžeš stokrát spadnúť a byť zdolaný, ale stokrát vstaneš a pôjdeš ďalej. Prečo práve táto veta je motorom vášho životného snaženia? Prečo práve túto myšlienku považujete za ústrednú ideu vašej športovej kariéry?
Ale predsa tak je to aj v živote, aj vo futbale. V oboch sférach môžu prísť chvíle, keď je človek dolu, keď sa mu nedarí. To sa predsa stáva. Ale každý človek by mal o svoje miesto na slnku bojovať. Nevzdávať sa. Zdvihnúť sa z kolien a opäť bojovať o svoju šancu zo všetkých síl. Iba tí, čo to dokážu, sú úspešní. Ja som vo futbale prežil aj obdobie, keď sa mi darilo, ale aj chvíle, keď sa mi nedarilo, bol som zranený, chorý. Vždy som sa však usiloval dostať sa do formy. Aj preto sa mi jednu sezónu podarilo v Anglicku odohrať celú minutáž súťažného ročníka. Bez odhodlania, bojovnosti, snahy niečo dokázať, by som to určite nedokázal.
Zaregistrovali vaši spoluhráči v FC Liverpool, že ste práve štvrtýkrát vyhrali anketu o najlepšieho futbalistu Slovenska? Aká bola ich reakcia na toto vaše ocenenie?
Či spoluhráči v Liverpoole vedia, že som rekordne štvrtý raz vyhral anketu o najlepšieho futbalistu Slovenska? Neviem. Vedeli, že som túto anketu v minulosti párkrát vyhral, možno aj tento triumf časom zaregistrujú. Teraz som však mimo klubu, mám reprezentačné povinnosti, preto neviem, či spoluhráči dianie na Slovensku vôbec sledujú… Keď po zápase v Belgicku prídem do Liverpoolu, zistím, či sa táto správa k nim vôbec dostala (smiech).
Na druhej strane, dostala sa k vám už informácia, že kapitána anglickej reprezentácie a vášho spoluhráča Stevena Gerrarda vyhlásili za najlepšieho hráča anglickej Premiere League v roku 2012? Čo na jeho víťazstvo v tradičnej ankete anglických priaznivcov hovoríte?
Áno, ja som zaregistroval, že spoluhráča Stevena Gerrarda vyhlásili za najlepšieho anglického futbalistu roka 2012. Teší ma, že tých individuálnych ocenení máme v našom mužstve už niekoľko. Doteraz sme vyhrali zopár ankiet, no Liverpoolu chýba nejaký veľký kolektívny úspech. Na ten zatiaľ stále čakáme a nie všetko sa nám darí tak, ako by sme chceli. Konkurencia tímov v anglickej najvyššej súťaži je mimoriadne silná, akékoľvek, aj malé zaváhanie sa okamžite prejaví v tabuľke. To je prípad aj nášho posledného vystúpenia pred reprezentačným zrazom na pôde Manchestru City (2:2). Škoda, že dobre rozohraný zápas sme nedokázali doviesť do úspešného konca. Niekoľko zápasov sme sa trápili a na kopačky sa nám nalepila smola – a výsledkom je zbytočná strata ligových bodov.
Martin, futbalové pocty počas vašej úspešnej kariéry zbierate ako na bežiacom páse. Máte v byte ešte priestor na ich vystavenie? Viete sa s nimi pochváliť pred vašimi známymi a návštevami?
Väčšina mojich trofejí je momentálne na Slovensku. Rodičia mi doma v Ráztočnom urobili takú minigalériu, takú malú sieň slávy (smiech). Otec mi tam zhromaždil všetky futbalové ocenenia, ktoré som získal od žiackych mužstiev. Sú tam výstrižky z novín a časopisov, dresy mužstiev, v ktorých som voľakedy hrával, i tie, ktoré som si po zápasoch s protihráčmi vymenil. Je tam dosť miesta aj pre ďalšie futbalové trofeje. Určite tam najbližšie urobíme poličku, kde sa podobných ocenení zmestí aj viac. Otázkou však je, či ešte nejaké získam (smiech). Žijem realitou a viem, že presadiť sa v stále ťažšej konkurencii bude čoraz zložitejšie. O slovo sa začínajú hlásiť chlapci z mladšej generácie, ktorí sú veľmi agresívni a v tom dobrom zmysle slova aj futbalovo drzí. Im podľa mňa patrí budúcnosť. Oni teraz už cítia šancu – a je iba na nich ako sa jej časom zhostia, čo s ponúknutou možnosťou urobia.
Chcete povedať, že o rok, respektíve o dva táto anketa už nebude iba o Martinovi Škrtelovi a Marekovi Hamšíkovi, ako to bolo počas posledných šesť rokov? Cítite, že by vám už na päty niekto stúpal?
Možno už o rok vyskočí nejaký slovenský supertalent. Možno už hrá slovenskú najvyššiu súťaž, respektíve pôsobí niekde v zahraničí. V nejakom špičkovom klube. Roky predsa nezastavíme. Som síce mladý, ale po nás prídu mladší. Samozrejme, najradšej by som bol, keby som anketu Futbalista roka vyhral aj piaty či šiesty raz (smiech). Veď ak by som si to neželal, bol by som sám proti sebe (smiech). Ale teraz, v tejto chvíli, tak dopredu neuvažujem. To je pre mňa veľmi ďaleko. Ja sa teraz musím sústrediť na ciele, ktoré so spoluhráčmi chceme splniť ako v klube, tak aj v slovenskej reprezentácii. Na oboch frontoch to budeme mať tento rok veľmi náročné (dlhá odmlka). Opakujem ešte raz: Žijem realitou a usilujem sa svoju prácu robiť tak, aby boli so mnou všetci spokojní. Tréneri, spoluhráči v klube i v reprezentácii, fanúšikovia, moja rodina, príbuzní a známi. Všetci, ktorí ma poznajú. To je teraz hlavné. To je veľká výzva, ktorá predo mnou stojí. A ja mám veľké výzvy rád.
Pri poďakovaní po prebratí trofeje pre Futbalistu roka ste spomenuli manželku Barborku, synčeka Matea, svojich rodičov, súrodencov, trénerov i spoluhráčov. Prečo vlastne v Trnave nebola vaša manželka so synčekom Mateom?
Iba pred dvoma dňami sa Barborka vrátila z dovolenky v Dubaji. Nechceli sme, aby Mateo musel prekonávať tie časové pásma a lietať po svete hore – dolu, tak sme to vyriešili tak, že tentoraz radšej zostali doma v Anglicku. Ja sa k nim vrátim už vo štvrtok, hneď po medzištátnom prípravnom zápase s Belgickom. Potom tento úspech spolu oslávime.
Ako si manželka zvykla na typické pochmúrne anglické počasie? Ako sa jej v Anglicku páči?
Barborka je v Anglicku so mnou už päť rokov, tak si asi zvykla (smiech). To sa však musíte jej spýtať. Ja za ňu hovoriť nemôžem (smiech). Ale som šťastný, že ich oboch pri sebe mám. Vďaka obom môžem na každý zápas nastupovať s čistou hlavou. V ich blízkosti sa môžem veľmi dobre odreagovať od problémov. Oni sú mojou veľkou oporou aj v období, keď sa mi nedarí podľa predstáv. Sú mojim prepotrebným zázemím, z ktorého čerpám veľkú silu. S nimi si najlepšie oddýchnem. Vrcholový športovec takéto rodinné zázemie veľmi potrebuje.
Čo bolo pre vás ako predstaviteľa z inej futbalovej školy, z iného futbalového prostredia najťažšie, aby ste sa úspešne aklimatizovali v podmienkach náročnej anglickej najvyššej súťaže?
Najskôr bolo veľmi náročné aklimatizovať sa v anglickom prostredí vo všeobecnosti (dlhá odmlka). A tiež podľa možností správne sa zorientovať v jednej z najlepších svetových futbalových súťaží a v jednom z najlepších futbalových klubov sveta. Veľmi náročné bolo získať si u môjho nového zamestnávateľa určitý rešpekt a dôveru nových spoluhráčov (dlhá odmlka). A ťažké to bolo aj v prípade fanúšikov. Ich priazeň, ktorú mi prejavujú, vnímam ako veľkú poctu, ktorú si veľmi vážim. Veď futbal sa hrá aj pre fanúšikov. Ich dôvera a obdiv je pre mňa zároveň aj veľký záväzok do budúcnosti! Jedno ide s druhým… Som veľmi rád, že v súčasnosti – v tomto pre mňa zložitom období, keď pravidelne nenastupujem v základnej zostave, mám stále rešpekt a dôveru hráčov, fanúšikov i všetkých ľudí, ktorí pracujú v našom klube. A o dôveru trénera Rodgersa zabojujem. V žiadnom prípade to nevzdám! Ešte je priestor presvedčiť ho priamo na ihrisku, že do základnej jedenástky tímu stále patrím. S Liverpoolom som v lete podpísal zmluvu do roku 2016. Veď ak by ma nechceli, tak by si ma na tak dlho určite nezaväzovali novou hráčskou zmluvou (smiech). Vtedy aj nový tréner tvrdil, že si mužstvo bezo mňa nedokáže predstaviť. A teraz ma posadil na lavičku náhradníkov! Aby som sa priznal, nerozumiem tomu celkom, ale idem bojovať. Tak, ako ja viem a dokážem.
Zhováral sa Štefan Žilka
