BRATISLAVA 7. februára (WEBNOVINY) – Túžbou dvojice trénerov slovenských sánkarov Ľubomír Mick a Rastislav Drajna, s ktorou nedávno cestovali do dejiska XXI. zimnej olympiády v kanadskom Vancouveri (12.- 28. februára), je dostať z pätice svojich zverencov aspoň jedny sane do TOP 10 olympijskej výsledkovej listiny.
Najvážnejší adepti na splnenie tohto náročného cieľa sú najmä Ján Harniš a Branislav Regec, ktorí majú za sebou najúspešnejšiu sezónu. Hoci pred jej začiatkom mali na olympijskom tobogane vo Whistleri vážnu haváriu, po zotavení z nej sa na pretekoch Svetového pohára dvakrát dostali do elitnej desiatky. V Calgary obsadili 9. miesto a v Iglse desiatu priečku. Podľa trénera Ľubomíra Micka práve tieto úspechy ich pasujú za najväčšie nádeje slovenského sánkovania na blížiacej sa „bielej olympiáde.“ A to aj napriek tomu, že spomenutá dvojica počas posledného kola Svetového pohára v dejisku predchádzajúcej zimnej olympiády v Turíne s veľkým šťastím prežila ťažký pád.
„Obaja z neho vyviazli veľmi dobre, lebo pri tejto ťažkej kolízii mali aj šťastie. Z jednej strany ich pád bol ťažký. Najmä keď si uvedomíme, ako táto kolízia mohla dopadnúť. Našťastie obaja z neho vyviazli s odreninami a pohmliaždeninami. Kto ich pád zažil na vlastné oči, videl, že tá havária mohla dopadnúť oveľa – oveľa horšie. Najmä Harniš mal bolesti, a preto sme im dopriali od pretekania oddych. Nech sa pred olympiádou zotavia,“ opísal Ľubomír Mick kolíziu Harniša a Regeca v ľadovom tobogane na severe Talianska.
Kormidelník slovenských sánkarov však aj napriek spomenutému „otlčeniu“ pretekárov a polámaniu saní stále najväčšie nádeje spája s dvojicou Harniš – Regec. Ako skúsený harcovník tvrdí, že ak predvedú vo Vancouveri také výkony ako v poslednej sezóne, bude s ich účinkovaním v Kanade spokojný.
„Ak podajú vyrovnaný výkon, majú reálnu šancu prekonať doteraz najlepší výkon Slováka na olympiáde, čiže 9. miesto Márie Jasenčákovej na ZOH 1980 v Lake Placid a rovnakú priečku dvojice Walter Marx ml. – Ľubomír Mick na ZOH 2002 v Salt Lake City,“ zdôraznil prvý muž realizačného tímu slovenských sánkarov Ľ. Mick a pokračoval: „Prečo zo všetkých Slovákov favorizujem osádku dvojsaní pred reprezentantmi, ktorí sa predstavia na olympiáde v súťažiach jednotlivcov? Pretože je rozdiel dostať sa do prvej desiatky, respektíve pätnástky v pretekoch Svetového pohára a na olympiáde. Vo ´sveťáku´ sme limitovaní iba absenciou vlastnej sánkarskej dráhy. Preto v konkurencii špičkových pretekárov zo silných sánkarských krajín budeme vždy ťahať za kratší koniec. Ale štart na olympiáde je niečo úplne iné. Právo účasti na ZOH je limitované úplne inak. Na olympijských hrách môžu štartovať tri osoby z jednej krajiny v súťaži jednotlivcov – a do súťaže dvojíc sa môžu zapojiť maximálne dve posádky z jednej krajiny. Čiže v ich prípade je pozícia v elitnej pätnástke alebo v top desiatke reálnejšia. V tejto súťaži je väčšia šanca urobiť na olympiáde dobrý výsledok.“
„Pokiaľ ide o súťaže jednotlivcov, kde budú štartovať Jozef Ninis, Veronika Sabolová a Jana Šišajová, budeme veľmi radi, keď všetci zajazdia štyri vyrovnané jazdy. V súťaži dvojsedadlových saní budú pre dvojicu Harniš – Regec rozhodujúce dve kvalitné jazdy. Čo si v tejto chvíli želám? Aby každý zašiel to, na čo má. Respektíve, aby sa ukázali v tom najlepšom svetle. Pokiaľ to dokážu, budeme radi,“ definoval túžbu slovenských sánkarov ich tréner.
Keď Ľ. Mick hovoril o ambíciách, nezabudol pripomenúť, že do plnenia výkonnostných cieľov Slovákov a aj ostatných účastníkov ZOH má čo povedať aj najrýchlejšia sánkarská dráha na svete, ktorá je práve vo Whistleri. „Táto dráha je špecifická tým, že je mimoriadne rýchla. Práve tento ukazovateľ je veľmi dôležitý pre všetkých, ktorí sa dolu ňou spustia. Dráha vo Whistleri je zradná najmä tým, že ak na nej jazdec vyrobí nejaký problém, nemá čas a ani priestor ho nejako vyriešiť alebo skorigovať. Skôr naopak. Ak vo Whistleri urobíte chybu, je zle. Kým u niektorých iných toboganoch sa dá situácia zachrániť, vo Whistleri sa ten problém stupňuje. A jazda sa končí veľmi zle. Preto zo všetkého najviac si želám, aby moji zverenci – jednotlivci štyrikrát šťastne a bez problémov prešli olympijskú dráhu a v prípade dvojsedadlových saní je našou túžbou dvakrát ich zdravých vidieť dolu v cieli. Niekomu sa to možno bude zdať málo, ale ja viem, o čom hovorím,“ opísal dejisko najbližších pretekov Ľubomír Mick, ktorý videl vo Whistleri veľa polámaného materiálu a mnoho ťažkých pádov.
„Myslím si, že táto olympiáda bude veľmi zaujímavá. Dráha je veľmi ťažká. A vznikajú tam nepekné havárie, pri ktorých sa bežne lámu sane. Rakúšania tam nedávno zažili hotové Waterloo. Všetky tri rakúske dvojky tam polámali sane. A pri tom ich jazdci patria k elite. Nie sú to žiadni outsideri,“ zdôraznil dvojnásobný účastník ZOH (Salt Lake City 2002, Turín 2006).
V súvislosti s ničením a lámaním materiálu treba pripomenúť, že slovenskí sánkari – olympionici si do Vancouveri zobrali iba jedny sane. „My nemáme viac materiálu. Nie je to jednoduché. Vybaviť sa novými saňami je finančne náročná vec. Náhradný materiál máme iba pre jedničkárov. Čiže pre dievčatá a Jožka Ninisa. Pri dvojke máme iba náhradné šíny. Keď sa niečo stane, budeme to musieť okamžite riešiť priamo na mieste. Ale nemaľujme čerta na stenu, lebo pády vo Whistleri budú mimoriadne zložitým problémom,“ skonštatoval.
„Keďže táto dráha je naozaj veľmi zložitá, budeme zvedaví, ako sa nám tam bude dariť na olympiáde. Hoci nejaké skúsenosti z tejto dráhy máme, bude to veľká lotéria,“ zapojil sa do besedy o dejisku sánkarských súťaží Rastislav Drajna. Podľa neho je každá jazda iná. Iné budú prejazdy, spôsob prejazdov a všetky okolnosti okolo toho. „Aj počasie môže výrazne ovplyvniť priebeh a výsledky pretekov. Atmosféra našich súťaží je špecifická tým, že ju môžu ovplyvniť mnohé faktory, ktoré pretekári korigovať nemôžu,“ pokračoval asistent Ľubomíra Micka. Aj on potvrdil názor celého realizačného tímu slovenských sánkarov, že všeobecná spokojnosť s výkonmi Sabolovej a spol. bude vtedy, keď všetci zajazdia vyrovnané výkony, po ktorých im tréneri budú môcť vyčítať minimum chýb. „Nejaké konkrétne čísla, napríklad do akého poradia by sme chceli skončiť, to si netrúfnem povedať. Už dávno to nerobím… Pri prvej olympiáde v Salt Lake City som to urobil. Prezradil som, ako by sme chceli skončiť – a nepodarilo sa to. Takže z poverčivosti to už nepoviem,“ vysvetlil Drajna dôvody, pre ktoré nechce byť ani dobrým ani zlým prorokom.
Predolympijská príprava bola veľmi náročná. Cestovanie za vhodnými tréningovými podmienkami dokonca nevydržali ani automobily, ktorými sa Mick so svojimi zverencami presúvali krížom – krážom cez celú Európu. „Máme smolu na autá. Či skôr na značku, ktorú zámerne nepoviem. Ale naozaj bolo to ťažké. Presuny boli dlhé. Stať sa to môže. Je to proste iba auto. Pokaziť sa môže. Ale že nám to krachne práve vtedy, keď finišujeme s prípravou – a že sa nám pokazia skoro všetky, to sme nečakali ani v tom najhoršom sne,“ uvažoval nahlas Rastislav Drajna. „Posledné európske tréningy boli zamerané na to, aby boli nie iba rýchle, ale aby sa počas nich nikto nezranil. Chceli sme, aby pretekári urobili dobrý výsledok, ktorý by im pred olympiádou pomohol zdvihnúť sebavedomie,“ dodal Rastislav Drajna.
SITA