BRATISLAVA 8. júla (WEBNOVINY) – Poslanci za SDKÚ-DS pri schvaľovaní novely Zákonníka práce nepodporia návrh, aby zostali obchody zatvorené počas všetkých sviatkov. Ide o návrh, ktorý v parlamentnom sociálnom výbore spoločne predložili poslankyňa Viera Tomanová (Smer-SD) a poslanec Július Brocka (KDH). Zákaz práce v maloobchode, ktorý sa v súčasnosti vzťahuje na 1. január, na Veľkonočnú nedeľu, 24. december po 12.00 hodine a na 25. december, by sa rozšíril na 14 sviatočných dní. „Tento návrh je odtrhnutý od reality a vývoja spoločnosti v posledných rokoch,“ zdôraznil v rozprave k vládnej novele Zákonníka práce poslanec Zoltán Horváth (SDKÚ-DS). Poslanci za SDKÚ-DS tiež podľa neho nepodporia návrh na umožnenie väčšieho počtu nadčasových hodín pre všetkých zamestnancov.
Naopak, podporu SDKÚ-DS vyjadrila návrhu umožniť prepustenie zamestnanca alebo štátneho zamestnanca po získaní jeho nároku na starobný dôchodok. Klub podľa Horvátha zahlasuje aj za zavedenie možnosti dohodnúť sa so zamestnávateľom na tom, aby namiesto stravných lístkov dostal zamestnanec finančný príspevok na stravu. Ako dodal, vládna novela Zákonníka práce výrazne pomôže rastu zamestnanosti na Slovensku.
Podľa poslanca Branislava Ondruša (Smer-SD) vládny návrh novely Zákonníka práce umožní ľudí ponižovať a zbedačovať. Ako príklad uviedol reálnu hrozbu neúmerného predlžovania pracovného času zamestnancov. To sa má síce týkať len vedúcich zamestnancov, avšak podľa Ondruša to môže viesť k tomu, že zamestnávateľ stanoví do pozície vedúceho zamestnanca čo najviac zamestnancov. Vzhľadom na počet nezamestnaných na Slovensku považuje za „úplne chrapúnstvo“, že sa má pracovný čas predlžovať so súhlasom vedúceho zamestnanca. „Nastavujete všetko tak, aby zamestnanci boli v čo najneslobodnejšej pozícii,“ povedal opozičný poslanec.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR negatívne vníma návrh zo spoločnej správy k návrhu novely Zákonníka práce, aby sa v pracovnom kódexe ponechali ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. „Šesť stupňov minimálnej mzdy je slovenskou raritou v Európe, ktorá negatívne vplýva na tvorenie pracovných miest, najmä v regiónoch s nízkou zamestnanosťou. Je to zlá správa aj pre dlhodobo nezamestnaných. Zároveň ide o reguláciu znižujúcu konkurencieschopnosť slovenských firiem“, konštatoval viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.
Pokiaľ ide o návrh umožniť zamestnancovi výber medzi peňažným príspevkom na stravovanie a stravovacími poukážkami, asociácia presadzuje zachovanie súčasné právne úpravy. „Obávame sa, že finančný príspevok sa minie účelu, ktorým je stravovanie zamestnancov, čo sa neskôr určite negatívne odrazí na ich zdravotnom stave, znížení pracovných výkonoch a v konečnom dôsledku na zvýšení nákladov pre zamestnávateľov, napríklad z dôvodu vyššieho čerpania práceneschopnosti zamestnancami,“ povedal generálny sekretár AZZZ Oto Nevický.
AZZZ, naopak, víta podporu návrhu na zavedenie možnosti ukončenia pracovného pomeru s poberateľmi starobných dôchodkov. „Sme presvedčení, že takéto opatrenie zníži firmám nielen administratívne náklady na riešenie týchto situácií, ale najmä podporí zvýšenie počtu zamestnaných absolventov a mladých ľudí bez práce“, dodal Oto Nevický.
Obyčajní ľudia podporia vládny návrh novely Zákonníka práce (ZP) pod podmienkou, že väčšina v snemovni schváli štyri ich požiadavky. Ako na štvrtkovom brífingu uviedol líder Obyčajných ľudí Igor Matovič, prvou z nich je zachovanie minimálnych mzdových nárokov. „Myslíme si, že v Bratislave by minimálne mzdové nároky nemuseli byť zavedené, avšak Slovensko nie je len Bratislava,“ povedal. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou podľa neho minimálne mzdové nároky chránia zamestnancov pred neúmerným tlakom zo strany zamestnávateľov.
Druhou podmienkou je podľa Matoviča to, aby jedným z výpovedných dôvodov mohlo byť získanie nároku na starobný dôchodok. Na zvyšných dvoch požiadavkách je podľa neho v koalícii už dohoda. Ide o možnosť pre zamestnanca dohodnúť sa so zamestnávateľom na tom, aby namiesto stravných lístkov dostal finančný príspevok na stravu. Z takéhoto príspevku by sa podľa Matoviča neplatili dane ani odvody. Poslednou podmienkou Obyčajných ľudí je to, aby sa umožnilo čerpanie pracovného voľna v pondelok alebo piatok za sviatky, ktoré pripadnú na utorok až štvrtok. Malo by ísť o sviatky na 1. mája, 8. mája, 29. augusta, 1. septembra a 17. novembra.
Vládny návrh novely Zákonníka práce zo zákona vypúšťa ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch. Ide o šesť úrovní minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce. Minimálna mzda napríklad upratovačky je v súčasnosti vďaka tomu nižšia než minimálna mzda účtovníčky a tá je zasa nižšia než minimálna mzda pracovníka v riadiacej funkcii.
Každý zamestnanec má mať tak ako v súčasnosti štandardnú najviac trojmesačnú skúšobnú lehotu. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých skúšobná lehota má byť najviac 6 mesiacov. V kolektívnej zmluve sa však môže skúšobná lehota u oboch skupín predĺžiť o ďalšie najviac tri mesiace. Novela Zákonníka práce ruší súčasný súbežný nárok na výpovednú lehotu a čerpanie odstupného. Výpovedná lehota sa má pritom pri pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka skrátiť zo súčasných dvoch na jeden mesiac.
Na zamestnancov, ktorých pracovný pomer bol v dĺžke najmenej rok a menej ako päť rokov, sa má vzťahovať súčasná aspoň dvojmesačná výpovedná lehota. Nárok na minimálne trojmesačnú výpovednú lehotu budú mať zamestnanci, ktorí u zamestnávateľa odpracovali aspoň päť rokov a menej ako desať rokov. Pri odpracovaní desiatich až dvadsiatich rokov u zamestnávateľa sa bude na zamestnanca vzťahovať minimálne štvormesačná výpovedná lehota a ak pracovný pomer trval viac ako dvadsať rokov, výpovedná lehota bude najmenej päť mesiacov.
