Väčšina Slovákov považuje Rusko za strategického partnera a obeť, zároveň však nechce orientáciu Slovenska na Východ. Vyplýva to z výskumu analytikov organizácie Globsec s názvom „Obraz Ruska v strednej a východnej Európe a na západnom Balkáne“, ktorý ponúka odpovede na viacero otázok o vnímaní Ruska a jeho zahraničnej politiky.
Výskum prebiehal v deviatich krajinách, a to v Poľsku, Českej republike, Slovenskej republike, Maďarskej republike, Rumunsku, Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a Severnom Macedónsku v septembri a októbri 2020. O výsledkoch výskumu informovala v tlačovej správe Lucia Milanová z organizácie Globsec.
Obeť západných machinácií
Na základe výsledkov výskumu je možné spomínané krajiny rozdeliť do troch skupín, a to podľa toho, či prevládajú proruské alebo viac skeptické nálady obyvateľstva. Deliacim faktorom je náklonnosť obyvateľov voči Rusku na základe spoločnej histórie a miery, do akej v jednotlivých krajinách prevládajú rôzne proruské naratívy.
Francúzsko a Nemecko majú presvedčiť Ukrajinu, aby dodržiavala prímerie, očakáva Kremeľ
K hlavným zisteniam patrí, že väčšina obyvateľov regiónu sa necíti Ruskom ohrozená a 30 percent obyvateľov ho považuje za strategického partnera. Proruskému naratívu, ktorý považuje rozširovanie NATO a budovanie jeho základní v regióne za zámerné provokovanie Ruska zo strany Aliancie, verí 45 percent opýtaných.
Väčšina respondentov vníma Rusko ako obeť západných machinácií. Postkomunistická nostalgia, vízia Ruska ako veľkého slovanského brata, alebo nespokojnosť so stavom demokratických inštitúcii v jednotlivých krajín, vedie k akceptácii rôznych proruských naratívov.
Rusko nie je hrozba
„V postkomunistických krajinách veľmi dobre funguje príbeh o Rusku ako údajnej obeti Západu. Vykresľovanie Ruska ako krajiny obkľúčenej základňami NATO, ktorá sa na Ukrajine či v Gruzínsku len bráni, je veľmi efektívne a rozšírené, napriek tomu, že realita je úplne iná. Je to práve Rusko, ktoré vojensky okupuje časti územia Ukrajiny či Gruzínska, a nie Západ,“ komentuje autor výskumu Daniel Milo.
Podľa výskumu patria medzi najviac proruské krajiny Slovensko, Srbsko, Bulharsko a Čierna Hora. „Vzhľadom na spoločnú históriu to prekvapujúce nie je. Podrobnejšie dáta nám ukazujú, že v populácií nad 65 rokov je Rusko vnímané ako najdôležitejší strategický partner 47 percentami populácie, kým pri mládeži vo veku 18 až 24 rokov takto Rusko vníma 29 percent populácie Slovenska,“ dodáva Milo.
Ako hrozbu vníma Rusko 20 percent opýtaných na Slovensku, naopak, s týmto tvrdením nesúhlasí 61 percent Slovákov.