Bratislava 10. februára (WebNoviny.sk) – Rusko sa snaží uplatňovať aktívnu činnosť v úlohe stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN ako jeden z najväčších štátov s intenzívnou zahraničnou politikou, uviedol dnes tlačový atašé ruského veľvyslanectva v SR Alexej Kulagin. Zdôraznil, že Moskva si napriek obhajovanou vlastných národných záujmov uvedomuje svoju zodpovednosť za situáciu vo svete.
„Ťažiskom smerovania nášho úsilia je presadenie iniciatívy prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina o formovaní širokej protiteroristickej koalície na základe medzinárodného práva a pod záštitou OSN,“ uviedol Kulagin na brífingu v Bratislave.
Sformulovanie priorít zahraničnej politiky pre rok 2016 podľa neho vychádzalo okrem iných zo skúseností z minulého roka, ako aj z „bezprecedentného zosilnenia teroristickej hrozby predovšetkým zo strany ISIL (Islamského štátu), čo vyprovokovalo masový exodus obyvateľstva, medzi iným aj na územie Európskej únie„.
Akcie ozbrojených síl Ruska v Sýrii, konajúcich na žiadosť sýrskej vlády, pomohli podľa slov Kulagina prelomiť situáciu v tejto krajine: „Dosiahlo sa zmenšenie územia ovládaného teroristami.“
„Náš aktívny podiel v protiteroristickom boji prispel k prijatiu viacerých dôležitých rezolúcií BR OSN, ktorých účelom je znemožniť financovanie terorizmu,“ argumentoval tlačový atašé. Pripomenul pomoc Moskvy pri vzniku medzinárodnej podpornej skupiny pre Sýriu a začiatku tzv. viedenského procesu.
Kulagin zdôraznil, že vzdušné útoky a bombardovanie Ruskej federácie v Sýrii sú zamerané výlučne na pozície teroristov. Odmietol špekulácie o súvislostiach medzi ruskou vojenskou operáciou v Sýrii a vyvolávaním ďalších migračných vĺn. „Migračná kríza sa začala ešte predtým, než sa začali aktivity ruského letectva,“ povedal. Dodal, že ľudia začali z blízkovýchodného regiónu a Sýrie odchádzať do iných a európskych krajín v prvom rade v dôsledku činností teroristov.
Nájdenie a rozuzlenie najzložitejších problémov v Sýrii je však podľa neho možné len v prípade opretia sa o medzinárodné právo a pri rešpektovaní kultúrnej a civilizačnej rozmanitosti moderného sveta, ako aj práva národov na sebaurčenie.
Dosiahnutie Minských dohôd vlani vo februári považuje Moskva za veľký úspech vlaňajška. „V ďalšom období sa budeme usilovať o urovnanie konfliktu na Ukrajine na základe vykonávania záväzkov obsiahnutých v tomto balíku opatrení,“ priblížil Kulagin priority Ruska v súvislosti so situáciou na východe Ukrajiny pre rok 2016.
Upozornil však, že dosiaľ sa stále nepodarilo splniť všetky dohody. Podľa neho ide „najmä o tie, ktoré sa vzťahujú na povinnosti Kyjeva nadviazať priamy dialóg s Doneckom a Luhanskom s cieľom vyriešenia politických aspektov ukrajinskej krízy„. Kulagin v tejto záležitosti pripomenul, že Moskva trvá na striktnom vykonávaní dohôd z Minska.
„Ostávame prívržencami mierového riešenia vnútornej ukrajinskej krízy,“ doplnil Kulagin, pričom nevylúčil budúce rokovania v tzv. normandskom formáte.
Súčasná situácia medzi Ruskom a EÚ vznikla podľa Kulagina v prvom rade v dôsledku aktivít zo strany únie. Pripomenul, že Moskva je pripravená na úzku a konštruktívnu spoluprácu so svojimi západnými partnermi vrátane Európy a USA. „Sme otvorení pre dialóg a rozširovanie vzťahov„, musí sa tak však diať okrem iného na „rovnoprávnom a vzájomne výhodnom základe“, dodal.
Kulagin na záver zdôraznil, že Moskva si „váži priateľskú a vzájomne rešpektujúcu povahu rusko-slovenských vzťahov a obojstrannú snahu o ich ďalší rozvoj„.
