Ľudia, ktorí v Bratislave už viac rokov chystajú tenisovú exhibíciu veľkých svetových hráčov, sa už niekoľkokrát v minulosti pokúšali získať na ňu aj vás. Až do tohto roka sa im to nepodarilo. Prečo?
Lebo termín vašej akcie mi doteraz nepasoval do môjho kalendára. Ak mám dobré informácie, doteraz táto exhibícia bola v prvej polovici decembra, kedy ja hrám finálovú sériu veteránskych turnajov, respektíve musím sa venovať rodine. Preto sme sa nemohli dohodnúť na spolupráci. Nedalo sa to zosúladiť, lebo mne sa neoplatí letieť do Európy iba preto, aby som niekde odohral jeden exhibičný zápas. To je na cestu do Európy málo…
Organizátori bratislavského galavečera tento fakt zobrali do úvahy, a tohoročnú exhibíciu posunuli o dva mesiace skôr, aby ste prakticky z Bratislavy mohli pokračovať do Milána, kde vás čakal ďalší tenisový večer. Ako ste vnímali tento ústretový krok z ich strany?
Potešilo ma to, lebo v Bratislave som bol prvýkrát v živote. Nikdy som tu nehral. Naozaj trvalo dosť dlho, kým sa veci utriasli tak, že som mohol do vášho mesta prísť. Dúfam, že zápas, ktorý sme s Ivanom Lendlom u vás odohrali, sa divákom páčil. Verím, že sa počas neho dobre zabávali. Aspoň tak, ako my dvaja (smiech).
Čo vám prvé príde na um, keď počujete slová ako Bratislava a Slovensko?
Prvé, čo mi príde na um, je otázka: prečo ste sa vlastne s Čechmi rozdelili? Prečo ste teraz dva štáty? Príde mi to totiž také neprirodzené, ako keby sme sa rozdelili my v Amerike. Keby sa sever USA oddelil od juhu, alebo keby západ a východ USA vytvorili dva samostatné štáty… Tiež by sa všetci ľudia na celom svete pýtali nás rodených Američanov, prečo sa to stalo (krátka odmlka). Chceli by od nás vedieť hlavnú príčinu tohto kroku.
A z toho vášho tenisového pohľadu? Čo sa vám vynorilo v mysli, keď sa povedalo Bratislava a tenis?
Naštudoval som si, že odtiaľto je predsa Miloš Mečíř. Takže, keď som už vedel, že budem hrať v Bratislave, na kurte som čakal Miloslava Mečířa, nie Ivana Lendla (krátka odmlka). Žiaľ, viem, že boľavý chrbát Miloša do súboja so mnou nepustil, takže aj Ivan Lendl bol dobrá voľba. Veď aj on sa narodil u vás v Československu.
Ako si spomínate na súboje so spomínaným Miloslavom Mečířom? Čo z jeho hry vám zostalo v pamäti?
Miloš Mečíř bol veľmi dobre kondične pripravený tenista. Patril k hráčom, ktorý perfektným pohybom dokázali pokryť celý kurt. Jeho pohyb na kurte patril podľa mňa k najkrajším, aké som kedy na okruhu ATP videl. Preto som veľmi prekvapený, že taký hráč má veľké zdravotné problémy. Nikdy by som to nepredpokladal, že práve Miloša vyradia z hry problémy s boľavým chrbtom. Veď bol hráčom s neuveriteľnou kondíciou a fyzickým fondom. Na jeho zápasy som sa veľmi rád pozeral aj ako divák a fanúšik. Rád som ho pozoroval pri hre (smiech). Aj pri jeho predčasnom a naozaj nečakanom ukončení kariéry som si uvedomil, že aké mám šťastie v tom, že ďalej môžem hrať tenis. Že teraz môžem chodiť na naše veteránske turnaje.
Využili ste svoj pobyt v Bratislave aj na stretnutie s Miloslavom Mečířom? Mali ste možnosť spolu hovoriť?
Áno, stretli sme sa. Chvíľu sme spolu hovorili. Ale nepýtajte sa ma o čom sme sa rozprávali, lebo náš rozhovor mal čisto súkromný charakter. To zostane iba medzi nami.
Pán McEnroe, ako ste ako veľký rival Ivana Lendla na podujatiach okruhu ATP vnímali jeho prezývku Ivan Hrozný?
Budem úprimný. Myslím si, že Ivan na svojej prezývke ´Ivan Hrozný´ zarobil počas kariéry veľké peniaze. A mám taký silný pocit, že na nej ešte stále dosť zarába, hoci tenis viac ako pätnásť rokov nehral (smiech). Kto mu ju vymyslel, urobil pre neho veľmi dobrý marketingový ťah.
Pán McEnroe, o vás sa hovorí, že v časoch, keď bol Ivan Lendl na prvej priečke svetového rebríčka, ste mali povedať na jeho adresu, že svetovému rankingu šéfuje najslabšia jednotka v histórii tohto športu. Je to pravda?
A to ste kde čítali? Ktoré médiá toto zverejnili?! Veď to nie je pravda! Nikdy v živote som také niečo nepovedal. To nie je môj názor, to nie sú moje slová. To by som si voči Ivanovi nikdy nedovolil. Ivan bol vždy pre každého tenistu našej éry veľmi nepríjemný súper, lebo bol mimoriadne kvalitným hráčom. V časoch najväčšej slávy bol tenistom, ktorý naozaj patril tam, kde 270 týždňov aj bol. Na čelo svetového rebríčka!
Ako si potom vysvetľujete vznik a šírenie tejto fámy? Kde sa to celé mohlo zrodiť?
Niekto mi dal do úst slová, ktoré som nikdy nepovedal! A nestalo sa to prvýkrát. Aj médiá majú veľkú zásluhu na tom, že medzi nami dvoma bola taká obrovská rivalita. Média ju totiž umelo vyvolávali. Im to vyhovovalo. A pritom my sme iba nechceli prehrať. My sme do každému súboja išli s cieľom zvíťaziť. To bol hlavný dôvod našej rivality. Boli sme maximalisti. A súperi, ktorí si na kurte nič nedarovali. Ani jeden bod v našich zápasoch nebol zadarmo. Každý bol tvrdo vydretý. Preto neverte všetkému, čo sa píše v novinách, čo sa hovorí v médiách. Mnohokrát sú to veľké výmysly a klamstvá. Táto fáma o ´mojom názore´ na Ivana je toho jasným dôkazom.
Ale fakt, že ste sa v časoch najväčšej slávy s Ivanom Lendlom nemali nejako extra v láske už pravdou je?
Keď hráte veľké zápasy a usilujete sa ich vyhrať, nemôžete byť so svojim súperom na kurte kamarát. To sa predsa nedá (krátka odmlka). Ja som do každého súboja, a nie iba proti Ivanovi, išiel s jediným cieľom: zvíťaziť v ňom, byť lepší ako súper. To bol môj hlavný cieľ. Ivan mal taký istý cieľ. Obaja sme robili to, čo sme považovali za potrebné, aby sme v každej našej konfrontácii uspeli. Ale to je predsa v športe normálne, nie?
Ivan Lendl po skončení aktívnej činnosti presedlal na dlhých šestnásť rokov na golf. Nebáli ste sa, že sa už na tenisových kurtoch nikdy nestretnete, že už nedokážete pripraviť reprízy vašich pamätných súbojov?
Ivan po skončení kariéry neprešiel automaticky na našu sériu veteránskych turnajov, tak som si naozaj myslel, že si s ním už viac nezahrám. Už som to zobral ako hotovú vec (krátka odmlka). Zrazu po dlhých šestnástich rokoch sa medzi nami opäť objavil, takže my opäť bojujeme o každú loptičku (krátka odmlka). Samozrejme, rokmi sa náš vzájomný vzťah zmenil. Šestnásť rokov je veľ mi veľa… Je to dlhá doba, počas ktorej môžete mnohé veci zo svojho života prehodnotiť (krátka odmlka). V súčasnosti sa na mnohých príhodách, ktoré sme spolu v mladosti prežili, zasmejeme, zabavíme sa. Na mnohé veci si spomenieme… Už nie sme takí veľkí rivali, akými sme boli v minulosti. Už je to všetko postavené do inej polohy. Už sa na tie veci dívame z nadhľadu.
Ako teraz vnímate vášho večného rivala, s ktorým ste v kariére odohrali spolu 36 súbojov v dvojhre? Ako sa pozeráte na jeho návrat na turnaje veteránskej série?
Ivan je stále veľmi kvalitný hráč. Stále má veľmi nebezpečný servis. Stále do loptičky poriadne silno udiera (smiech). Takže neustále musím vymýšľať veci, ktorými ho môžem počas súboja zaskočiť a nejako prekvapiť. V stretnutiach s ním sa musím spoliehať na môj cit pre loptičku, ako aj na nápady, ktoré sa usilujem v konfrontácii s ním uplatniť (smiech). Nie vždy sa mi to však podarí tak, ako by som ja chcel (smiech).
Ktorý zápas z vašej veľmi bohatej kariéry považujete za duel, ktorý vám navždy zostane v pamäti? Dokážete z toho obrovského množstva stretnutí vybrať iba jeden najpamätnejší súboj, ktorý ste na kurte absolvovali?
Dokážem. Takým zlomovým duelom, ktorý ma v kariére posunul o hodný krok dopredu, bolo finále Wimbledonu so Švédom Björnom Borgom v roku 1980. Hoci som ho po veľmi tuhom boji prehral, ten súboj ma veľmi veľa naučil. Veľmi veľa mi dal do ďalšej mojej kariéry. Po ňom sa totiž úplne zmenila moja pozícia vo svetovom tenise. Preto musím aj teraz zdôrazniť, že som veľmi rád, ba dokonca sa nebojím povedať, že som hrdý na to, že som mohol byť súčasťou tohto pamätného duelu. Aj keď som ho prehral. Bol to výnimočný súboj!
Vašou prvou manželkou bola známa americká herečka Tatum O ´Neilová. Je spolužitie slávnej herečky a slávneho tenistu dobrá a šťastná kombinácia pre úspešný spoločný život?
My dvaja vzorom pre druhých asi nemôžeme byť (krátka odmlka). Ak vám môžem poradiť, z nás dvoch si príklad neberte, lebo sme sa rozviedli. Mám však z tohto manželstva pekné tri deti, takže nemôžem na ten vzťah, hoci skončil rozvodom, nejako extra nadávať. Som rád, že máme spolu tri deti, z ktorých ani jedno nie je škaredé (smiech). V tomto sa na sto percent podali na mamu. Ak by mali vzhľad po mne, nebola by to žiadna výhra…
Už viac rokov sa v tenisovom svete rieši otázka, či si hráčky zaslúžia za víťazstvá na veľkých turnajoch také isté prémie ako muži. Či ženám na akciách z okruhu WTA Tour patria rovnako vysoké odmeny ako mužom na turnajoch ATP Tour. Aký máte názor na tento problém vy?
Priznám sa, že môj názor na túto otázku sa postupne menil. Postupne sa vyvíjal (smiech). Keďže mám dvoch synov a štyri dcéry, som za to, aby ženy dostávali také isté prémie na turnajoch ako muži. Fakt, som za to. Všetkými desiatimi… Je jasné, že v každej profesii sú muži lepšie zaplatení než ženy. V tenise to teraz môže byť inak. Tenis v tomto smere môže ísť príkladom. Môže byť vzorom (krátka odmlka). A nie iba pre ostatné športy, ale aj pre mnohé civilné povolania a zamestnania. Môžeme byť prví, kto v tomto smere zrovnoprávni mužov a ženy. Som za to, aby sa tento posun v otázke financovania ženských turnajov aj udial. Súhlasím s tým. Urobme to.
Pozornosť tenisových priaznivcov z celého sveta v súčasnosti vzbudzujete nie iba ako niekdajší výborný hráč, bývalá svetová jednotka v dvojhre i vo štvorhre, ale predovšetkým ako komentátor aktuálneho diania. Vaše postrehy sú neoddeliteľnou súčasťou veľkých a prestížnych turnajov. Ako vnímate túto svoju televíznu misiu?
Komentovanie tenisových turnajov ma vnútorne napĺňa. Môžem pri tom ukázať aj inú podobu mojej osobnosti (smiech). Myslím si, že je pekné, keď môžem byť aj takouto formou súčasťou veľkých súbojov na kurtoch. Teší ma, keď svojimi skúsenosťami a poznatkami môžem pomôcť z komentátorského stanovišťa aj zlému a slabému zápasu (krátka odmlka). Aj to je moje poslanie v televízii. Viete, pred mnohými rokmi som svoju budúcnosť po skončení aktívnej činnosti spájal iba s účasťou na veteránskych turnajoch. Inú pozíciu v tenisovom svete som si vôbec nevedel predstaviť. Teraz je to však úplne iné (krátka odmlka). Ale tak to už v našom živote chodí. Mnohé veci, ktoré sa mi ako mladému hráčovi nepáčili, vyzerajú dnes aj z môjho pohľadu inak. Oveľa lepšie (smiech).
V časoch najväčšej slávy ste boli svetovou jednotkou v dvojhre i vo štvorhre, čo je v histórii tohto športu dosť veľkým unikátom. Podľa vás je možné, že by v blízkej budúcnosti niekto zo súčasných, resp., budúcich tenisových hviezd takýto dvojitý zásah na najvyššie priečky svetového renkingu ešte úspešne zopakoval?
Je to možné. Prečo nie? Ale osobne si myslím, že sa to tak skoro už nestane… Ak mám hovoriť za seba, ja som štvorhru hrával aj preto, lebo mi dosť pomáhala pri mojej singlovej hre. Ale keďže dnes sa v podstate už nechodí na sieť, deblové súboje singlistom v tomto smere už nejako extra nepomôžu. Spôsob hry je dnes už trochu iný. Preto pochybujem o tom, že najlepší hráči sveta v dvojhre budú na veľkých turnajoch hrať aj štvorhru. O tom silno pochybujem, lebo im tieto duely už neprinesú taký úžitok, aký voľakedy v minulosti priniesli mne. Momentálne aj v tenise došlo k úzkej a striktnej špecializácii. Hráči si veľmi skoro volia, čo budú hrať. Najlepší singlisti debla v súťažnom kalendári v podstate ani nemajú, a najlepší deblisti sa zasa nehrnú hrať dvojhru.
Hovoríte, že súčasný tenis sa od tenisu vašej mladosti výrazne zmenil. Ako túto zmenu vnímate vy? Ako sa odráža napríklad pri vašich momentálnych dueloch s rovesníkmi na turnajoch veteránov a na exhibíciách?
Viete, keď som bol mladý, tak som dostával pokuty za to, že som v návale zlosti a vzdoru lámal rakety. Dnes dostávam pokuty od organizátorov rôznych exhibícií za to, že ich nelámem (smiech). Lebo diváci to chcú vidieť! Oni pre to na tie exhibície vlastne aj prídu (smiech). Počas aktívnej činnosti som bol v nemilosti, že som sa vždy hádal s rozhodcami, že som bol nespokojný s ich verdiktami. V súčasnosti sa ľuďom nepáči, že sa s rozhodcami už nehádam, resp. už to nerobím tak často, aby som bol presný. Tak ja fakt neviem, čo si mám z toho vybrať. A ešte jedna zmena sa u mňa udiala. Už som z toho všetkého ošedivel. Moje vlasy zmenili farbu (smiech).
Keď je reč o vašich zlámaných raketách, máte nejakú evidenciu alebo štatistiku, koľko ste ich doteraz počas súbojov v návale hnevu a vzdoru zlikvidovali?
To viem veľmi presne. Doteraz som zlikvidoval 455 tenisových rakiet! Nie za rok! Za celú svoju kariéru.
Aj keď počas bratislavskej exhibície ste podávačov zaúčali do toho, ako sa lámu rakety, v priebehu súboja sme nezaregistrovali, že by ste nejakú zlomili. To ste sa tak sústredili na meranie síl s Ivanom Lendlom, ktorého ste v ten večer porazili vo dvojhre i vo štvorhre? Kedy naposledy ste nad Ivanom Lendlom vyhrali dvojhru?
Nepamätám sa, kedy som Ivana predtým naposledy zdolal. Nepovažujem to za niečo extra cenné, čo sa mi podarilo (smiech). Samozrejme, že som rád, že som dokázal zvíťaziť v oboch stretnutiach, teda aj vo štvorhre, ale nepovažujem to za mimoriadne dôležité. V tomto meraní síl sme chceli najmä zabaviť divákov, ktorí do haly prišli. Vytvorili v nej perfektné prostredie. Dobre sa mi v takej žičlivej atmosfére hralo. Tenis som si opäť užil. Takže rakety som od zlosti lámať nemusel (smiech). S rozhodcom som sa síce trochu hádal, ale vietor z plachiet mi zobralo ´jastrabie oko´. To je ďalšia vec, ktorá za mojej éry nebola. To je ďalší výdobytok techniky, ktorý posúva tenis dopredu.
Pán McEnroe, v Bratislave ste strávili takmer dva dni. Čo sa vám v našom hlavnom meste páčilo, na čo budete ešte dlho spomínať v súvislosti s pobytom v Bratislave?
Do Bratislavy som prišiel najmä odohrať zápas proti Ivanovi. To bolo hlavné poslanie mojej návštevy vášho mesta. Takže turistický výlet to rozhodne nebol… Vôbec sme nemali čas na nejaké exkurzie po meste. My obaja sme sa plne koncentrovali na súboj, v ktorom sme priaznivcom tenisu chceli ukázať krásu tenisu. Preto sme nič z vašich historických pamiatok nevideli. Peter McNamara sa prešiel po vašom starom historickom meste, ale my s Ivanom nie. Možno niekedy inokedy… Teraz fakt na to nebol čas.
Pripravil Štefan Žilka
