Rok 2020 priniesol viac dedičských konaní. Odborníci sa zhodujú, že súdiť sa pri nich neoplatí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Sud
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Minulý rok počas pandémie koronavírusu zomrel na Slovensku najvyšší počet obyvateľov od konca druhej svetovej vojny. Vplyv to malo aj na dedičské konania, ktoré v roku 2020 medziročne vzrástli o tri percentá na 74 830.

Podľa dát Analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR ich výrazne pribudlo najmä v poslednom štvrťroku. Od októbra do decembra 2020 o 24 percent, teda vyše štyritisíc, oproti rovnakému obdobiu v roku 2019.

Dedičské konania so sebou prinášajú aj rodinné spory, ktoré v tom horšom prípade končia až na súde. Podľa odborníkov sa tomu dá vyhnúť. Stačí, ak si ľudia vyriešia podmienky dedenia už počas života. Prípade sa pozostalí dohodnú aj bez súdu.

Dedičské konania 2020
Zdroj: Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR

Pri dohode to ide rýchlejšie

Samotné dedičské konanie totiž v prípade dohody aj v súčasnosti prebieha bez väčších zdržaní. Ako hovorí advokát Maroš Jakubek, pandémia ich ako jedných z mála konaní nezasiahla.

„Keďže dedičské konania prejednávajú notári, tak tu nebude až tak cítiť preťaženosť,“ vysvetľuje odborník. Pozostalí sa podľa neho nemusia obávať prílišných zdržaní ani administratívy.

Proces dedičského konania začína tým, že matričný úrad oznámi okresnému súdu úmrtie. Ten následne pozostalým pridelí notára, ktorý na základe informácií z rôznych registrov zisťuje rozsah dedičstva.

K dispozícii má napríklad kataster nehnuteľností či evidenciu motorových vozidiel a overiť si vie aj prípadné exekúcie či finančné prostriedky v banke.

Podľa viceprezidentky Notárskej komory SR Daniely Šikutovej je však vždy dobré, ak pozostalí s notárom spolupracujú a upozornia ho napríklad na  majetok v podobe investícií alebo na chybné údaje v niektorých registroch.

„Dochádza k tomu hlavne pri registri fyzických osôb, v ktorom môžu  chýbať údaje napríklad o deťoch z predchádzajúcich vzťahov,“ vysvetľuje notárka.

Za služby notára zaplatíte

Po tom, čo notár zistí rozsah majetku, je na dohode dedičov, ako si ho rozdelia a či sa ho rozhodnú prijať. Dedičstvo je totiž možné aj odmietnuť, k čomu dochádza najmä v prípade, ak mal zosnulý dlhy, ktoré pozostalí nevedia splatiť.

Po dohode dedičov vydá notár takzvané osvedčenie o dedičstve a vykoná za dedičov všetky potrebné úkony, napríklad záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Za to mu zo zákona patrí odmena, ktorá sa ráta z trhovej hodnoty dedičstva.

  • 2 percentá  z prvých 3 300 eur
  • 1 percento z presahujúcej sumy až do 16 500 eur
  • 0,7 percenta z presahujúcej sumy až do 33 100 eur
  • 0,4 percenta z presahujúcej sumy až do 99 500 eur
  • 0,2 percenta z presahujúcej sumy až do 663 800 eur

Vyššie sumy sa do základu odmeny nezapočítavajú, pričom zo zákona musia pozostalí notárovi uhradiť minimálne 23 eur.

So sporom len na súd

Ak by sa však pozostalí nedohodli, rozdelí notár majetok do spoluvlastníckych podielov podľa zákonných pravidiel. Teda rovným dielom medzi pozostalého manžela a deti, pričom sa najprv vysporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Ak by takýto rodinní členovia neexistovali, majetok sa delí rovným dielom medzi nasledujúce skupiny dedičov, napríklad rodičia zosnulého, jeho druha/družku alebo súrodencov či starých rodičov. Ak by ani tí neexistovali, majetok prepadne štátu.

Dedičia majú právo osvedčenie notára o dedičskom konaní do 15 dní od jeho vydania napadnúť. V praxi sa to realizuje prostredníctvom žiadosti o pokračovanie dedičského konania, ktorá sa predkladá súdu.

V takom prípade je už však vhodné osloviť advokáta, nakoľko konanie pred notárom je podľa Šikutovej nesporovým konaním a dedičia sú odkázaní na sporové konanie súdu.

„Obrátiť sa na advokáta pri spore je vhodné, najmä keď existujú vážne pochybnosti o dedičskom alebo majetkovom práve,“ vysvetľuje notárka, podľa ktorej však notári vo veľkej miere svojou prácou sporom predchádzajú.

Niekedy sa im však podľa advokáta nedá kvôli zlým vzťahom v rodine vyhnúť. „Z môjho pohľadu sú dôvodom sporu často rodinné krivdy alebo nevôľa dohodnúť sa na rozdelení majetku,“ objasňuje Jakubek.

Rodinní príslušníci často spochybňujú aj darovacie zmluvy, ktoré urobil zosnulý počas svojho života, sú nespokojní s tým, ako sa majetok rozdelil alebo sa snažia zrušiť svoje vydedenie.

Pozor na nezákonne dohody

Niekedy napádajú aj platnosť závetu. Najmä, ak je písaná v domácom prostredí alebo ak obsahuje niektoré formálne chyby, napríklad tam chýba dátum.

V praxi podľa Jakubeka vznikajú problémy aj v prípade, ak jeden z dedičov nemá na vyplatenie podielov ostatných spoludedičov alebo ak sa ľudia snažia obísť zákon.

„Vznikajú rôzne nešťastné dohody, napríklad že teraz ja zdedím všetko po otcovi a ty potom zdedíš všetko po mame,“ vysvetľuje advokát, podľa ktorého na ľudia zväčša doplatia.

Zákon totiž na takéto dohody neberie ohľad a je len na dotyčnom človeku, či daný sľub dodrží. V opačnom prípade sa takýto dedič spätne nápravy na súde už nedomôže.

Chce to prípravu a trpezlivosť

Ďalším problémom, na ktorý by sa mali pri spore dedičia pripraviť je podľa Jakubeka aj dĺžka konania. „Takéto spory trvajú strašne dlho a vyčerpávajú ľudí finančne aj emočne,“ upozorňuje advokát.

Ako príklad uvádza nedávny dedičský spor, v ktorom trvalo až šesť rokov, kým sa účastníci dostali k rozhodnutiu súdu. Pozostalý musí pritom rátať aj s tým, že v prípade neúspechu musí uhradiť trovy konania druhej strane.

Advokát, právnik
Notári majú pre koronavírus viac práce. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Ak by sa však predsa pre takéto riešenie rozhodol, mal by si podľa Jakubeka pripraviť všetky písomne informácie o súpise majetku a o prípadnom závete. „Je dobré mať spísané, či boli poskytnuté nejaké neobvyklé dary počas života zosnulého niektorému z dedičov,“ dopĺňa.

Tieto informácie by mal následne vyhodnotiť právnik a klienta informovať o tom, akú šancu má v danom prípade uspieť.

So závetom je všetko jednoduchšie

Odborníci sa však zhodujú, že najideálnejším riešením je vyhnúť sa sporom v rodine úplne. Predísť sa im dá napríklad prostredníctvom závetu alebo darovania majetku ešte počas života.

Podľa Šikutovej môže vhodne napísaný závet ošetriť vzťahy medzi širšou rodinou, napríklad medzi súrodencami alebo neterami či synovcami zosnulého.

Závet spísaný formou notárskej zápisnice je tiež náročnejšie spochybniť a nehrozí ani riziko straty alebo zničenia, pretože ostáva uchovaný v registri závetov, odkiaľ si ho vie notár vyhľadať.

Aj kvôli týmto dôvodom pozoruje Jakubek rast záujmu ľudí vysporiadať si svoj majetok už počas života a predísť tak zbytočným sporom.

Lepšie je ísť za odborníkom

Aj tu však podľa Šikutovej môže dôjsť k situáciám, ktoré by mohli narušiť vzťahy v rodine. Deje sa to najmä v prípadoch, ak sa v záveti opomenú neopomenuteľní dedičia.

Sú nimi deti poručiteľa, ktoré nesmú byť o svoj neopomenuteľný dedičský podiel ukrátené. Jedine, žeby sa ich rozhodol poručiteľ vydediť.

V opačnom prípade si môžu svoj podiel nárokovať bez ohľadu na závet priamo na pojednávaní u notára, čo môže spôsobiť vážne problémy v rodinných vzťahoch.

„Nesprávne nastavený testament môže vyvolať konflikt v rodine so závažnými  dôsledkami v budúcnosti,“ upozorňuje notárka, podľa ktorej je najlepším riešením obrátiť sa pri spísaní závete na odborníka.

Ak je závet spísaný s odbornou starostlivosťou môže týmto konfliktom aj predísť.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Daniela ŠikutováMaroš Jakubek
Firmy a inštitúcie Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SRNotárska komora SRWebnoviny.sk