BRATISLAVA 31. augusta (WEBNOVINY) – Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustúpilo od svojho zámeru zhoršiť podmienky poberateľov starobných dôchodkov pri posudzovaní ich hmotnej núdze. Od budúceho roka sa pri posudzovaní nároku poberateľov riadnych starobných dôchodkov na dávku v hmotnej núdzi má prihliadať len na 50 % ich dôchodkovej dávky. Rezort práce a sociálnych vecí pritom pôvodne navrhoval, aby sa po novom v rámci hmotnej núdze započítavala celá výška starobného dôchodku.
„Ministerstvo po rokovaní s Jednotou dôchodcov Slovenska uznalo jej argumenty a upravilo pravidlá pri výpočte dávky v hmotnej núdzi pre seniorov. Výsledok bude pre nich ešte priaznivejší, než je súčasný systém,“ uviedla Daniela Šulcová z mediálneho odboru rezortu práce a sociálnych vecí. V súčasnosti sa pri posudzovaní hmotnej núdze poberateľov starobných dôchodkov prihliada na 75 % dôchodkových dávok. Okrem toho ministerstvo práce zvyšuje aj solidárnu dávku k dávke v hmotnej núdzi. „Pri splnení podmienok nároku na solidárnu dávku jej výška nebude 40 %, ale 45 % sumy životného minima,“ objasnila Šucová. Rozšíriť sa má aj okruh osôb, ktoré budú mať nárok na príspevok na bývanie.
Približne o 15 eur mesačne sa pôvodne mali od budúceho roka znížiť príjmy približne 30,8 tisíc dôchodcov, ktorí sú v súčasnosti v systéme hmotnej núdze. Títo ľudia už nemali patriť medzi osoby v hmotnej núdzi. Rezort práce a sociálnych vecí chcel totiž znížiť základnú dávku v hmotnej núdzi a na rozdiel od súčasnosti započítavať na účely posudzovania hmotnej núdze celú výšku starobného dôchodku. Tento výpadok príjmu zo systému hmotnej núdze im však mal kompenzovať vyšší príspevok ma bývanie. „Dôchodcovia dostanú vo forme príspevku na bývanie to, čo stratia v systéme pomoci v hmotnej núdzi,“ uviedla začiatkom augusta šéfka odboru sociálnej inklúzie a pomoci v hmotnej núdzi rezortu práce a sociálnych vecí Katarína Muszková. Penzisti sú pritom podľa nej v súčasnosti v systéme hmotnej núdze len z toho dôvodu, že im vzniká nárok na príspevok na bývanie. Tento príspevok sa však podľa Muszkovej odčlení zo systému pomoci v hmotnej núdzi a vytvorí sa z neho štátna sociálna dávka.
Základná dávka v hmotnej núdzi by sa mala od začiatku budúceho roka znížiť zo súčasných 60,5 eura na 37,97 eura. Základná dávka má predstavovať 20 % zo sumy životného minima, čo je podľa ministerstva “ finančným vyjadrením ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok“. Občanom, ktorí si z objektívnych dôvodov nemôžu vylepšiť nepriaznivú sociálnu situáciu, má štát poskytovať solidárnu dávku vo výške 45 % životného minima, čo má byť budúci rok 85,43 eura. Ide napríklad o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, invalidných ľudí, či tehotné ženy.
Popri základnej dávke sa má zaviesť motivačná dávka na dvoch úrovniach
Tá má pre dospelých tvoriť 20 % sumy životného minima (37,97 eura) a 45 % sumy životného minima (85,43 eura). Nižšia suma motivačnej dávky má patriť tým osobám, ktoré sa zúčastňujú programov organizovaných komunitným centrom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou a činností, ktoré organizuje centrum voľného času. Vyššiu motivačnú dávku chce rezort práce udeliť uchádzačom o zamestnanie, ktorí študujú externe na strednej alebo vysokej škole, zúčastňujú sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, či vykonávajú aktivačné práce formou menších obecných služieb. Ministerstvo práce pritom rozširuje okruh tých, ktorí budú môcť organizovať aktivačné práce a súčasne ruší obmedzenia pri aktivačných prácach. Tie je totiž v súčasnosti možné vykonávať šesť mesiacov s možnosťou jedného opakovania.
