Na svoj sídliskový ideál čakali mladí manželia takmer rok. Ale dočkali sa. A keďže pri starších bytoch netreba nič nechávať na náhodu, dopredu si vybrali aj architekta, ktorého interiéry sa im páčili. Prizvali ho na obhliadku nádejného adepta na kúpu, a až keď architekt Rudolf Lesňák povedal svoj názor a odhadol cenu rekonštrukcie, padlo konečné rozhodnutie.
Recept na omladzovaciu kúru
Tridsaťročný panelákový byt už naozaj potreboval rekonštrukciu ako soľ – menilo sa všetko okrem okien (tie už totiž vymenené boli): elektroinštalačné rozvody, podlahy, omietky, kúpeľňa, WC… a samozrejme, aj všetok nábytok, ktorý sa väčšinou vyrábal na mieru. Na rodinný rozpočet by to bol poriadny nápor, nebyť šikovnosti domáceho pána, ktorý urobil časť stavebných prác svojpomocne. Na to, aby sa bežný byt v starom paneláku zmenil na moderné bývanie podľa predstáv dnešných mladých ľudí, však boli potrebné aj zmeny v dispozícii.
Dispozičné vylepšenia
Dve priečky vybúrať, jednu postaviť, znel verdikt Rudolfa Lesňáka. Domáci sa síce búrania betónových stien trochu obávali, nakoniec ale zverili osud svojho bytu do rúk skúseného architekta a dnes neľutujú. Prvým adeptom na búranie bola stena, ktorá pomerne neprakticky oddeľovala úzku chodbu hneď za vstupnými dverami od rovnako úzkeho šatníka. Ten veľa úložného priestoru neposkytoval – zmestili sa sem nanajvýš police popri dlhšej stene a ostalo ledva miesto na prejdenie. Deliacu priečku teda vybúrali a nahradili ju posuvnými dverami, za ktorými sa dnes skrývajú dve samostatné niky – jedna slúži na uskladnenie sezónnych vecí, druhá ako šatník a práčovňa. Týmto riešením sa podstatne zväčšil využiteľný úložný priestor, ktorý je navyše pohodlne prístupný. Keďže nové posuvné dvere sú naozaj široké, architekt zvolil na ich výplň veľmi ľahký lexan. S ťažkými dverami by sa totiž zle manipulovalo. Ďalšou výhodou priesvitného (ale nepriehľadného) materiálu je, že opticky nezmenšuje priestor predizby tak, ako pôvodná priečka.
Celý článok si môžete prečítať tu.
