BRATISLAVA 8. septembra (WEBNOVINY) – Slovensku žiadne sankcie v súvislosti s neschválením gréckej pôžičky podľa premiérky Ivety Radičovej nehrozia. Ako povedala po stredajšom rokovaní vlády, ak na to bude požiadavka, je pripravená o tom predložiť aj analýzu zákonodarnému zboru. „Analýza by bola veľmi jednoduchá – nijaké sankcie nám nehrozia. Samozrejme môžme analýzu pripraviť, najlepšie po mojom návrate zo summitu Európskej rady budúci týždeň,“ konštatovala v stredu Radičová.
Minister financií Ivan Mikloš pritom pripustil, že si od európskych inštitúcií vypočul počas tohtotýždňových rokovaní Ecofinu a Eurogroup aj kritické vyhlásenia kvôli slovenskému postoju, o žiadnych hrozbách, že by Slovensko mohlo byť napríklad znevýhodnené pri schvaľovaní únijného rozpočtu na roky 2014 až 2021 však podľa neho nemôže byť reč. Na rokovaní Eurogroup k téme postoju Slovenska podľa Mikloša kriticky vystúpil len jeden minister a predstavitelia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a šéf Eurogroup. „Predniesli svoje kritické stanovisko za nesúhlasný postoj, ale to nie je nič nové. Jednoducho máme iné názory na grécku pôžičku. Slovensko má inú pozíciu, ktorú som tlmočil a to bolo všetko,“ povedal šéf rezortu financií.
Podľa Mikloša počas dvojdňových rokovaní v Bruseli žiadne hrozby voči Slovensku a prípadné postihy krajiny pri schvaľovaní rozpočtu nezachytil a ani si ich nevie predstaviť. „Na rokovaniach, ktorých som sa zúčastnil, a mal som aj rokovanie s komisárom pre menové záležitosti Olli Rehnom, nikto ani len nenaznačil nič podobné a považoval by som to za absolútne neakceptovateľné,“ konštatoval.
Médiá v utorok informovali, že Slovensko kvôli svojmu rozhodnutiu nepodieľať sa na záchrannom balíku pre dlhom zaťažené Grécko čelí v Európskej únii rastúcej kritike a izolácii. Tvrdiť to mali viacerí európski diplomati. Niekoľko predstaviteľov európskych štruktúr sa totiž počas stretnutia ministrov financií v Bruseli malo súkromne vyjadriť, že Slovensko by mohlo byť kritizované niektorými z 26 ostatných členských krajín únie, pretože rozhodnutie krajiny pravdepodobne skomplikuje rokovania o únijnom rozpočte. Bohaté krajiny, čistí prispievatelia do rozpočtu, môžu byť totiž menej ochotné financovať pomoc pre chudobnejšie krajiny.
SITA