NEW YORK 4. marca (WEBNOVINY) – O vyslanie ruských vojsk do ukrajinského autonómneho regiónu Krym požiadal ruského prezidenta Vladimir Putina jeho ukrajinský náprotivok Viktor Janukovyč, ktorého Moskva stále považuje za legitímneho prezidenta postsovietskej krajiny. Po pondelňajšom nočnom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN to novinárom povedal ruský veľvyslanec pri organizácii Vitalij Čurkin.
—> TU
Ten prítomným ukázal korešpondenciu datovanú 1. marca a určenú pre Putina. Ruský diplomat následne citoval Janukovyčove slová o potrebe zásahu na Kryme, kde „ľudí prenasledujú na základe ich jazyka a politického názoru“.
Inváziu na Kryme prirovnali k vpádu sovietov do Československa z roku 1968
Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Jurij Sergejev poznamenal, že Rusi na Kryme od 24. februára rozmiestnili už 16-tisíc ruských vojakov.
Francúzsky veľvyslanec pri OSN Gerard Araud prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968.
„Krajina upadla do chaosu a anarchie.. je v zajatí teroru a násilia riadeného Západom. V tejto súvislosti vyzývam vás, ruský prezident Vladimir V. Putin, na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie v záujme nastolenia vlády práva, mieru, poriadku, stability a ochrany ukrajinského ľudu,“ citoval Čurkin z Janukovyčovho listu, ktorého kópiu ukázal aj členom BR OSN počas horúcej diskusie.
Dodal zároveň, že Moskva nepovažuje nedávno vymenovaného Oleksandra Turčynova za legitímneho prezidenta Ukrajiny.
USA stopli spoluprácu s Ruskom
Spojené štáty v pondelok v neskorých hodinách oznámili, že pozastavujú obchodné a investičné rokovania s Ruskom ako aj všetku vojenskú spoluprácu. Informuje o tom stanica Fox News. Opatrenia sú reakciou na aktuálne ruské kroky na Ukrajine.
Washington ich oznámil len pár hodín po tom, čo americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powerová odsúdila Rusko za jeho „nebezpečnú vojenskú intervenciu“ na Ukrajine a označila ju za porušenie medzinárodného práva, ktoré sa „musí prestať„. Pentagon potvrdil, že zastavil „všetky vzájomné vojenské väzby“ s Ruskom vrátane cvičení, bilaterálnych stretnutí, návštev prístavov a plánovania konferencií.
Americký prezident Barack Obama v pondelok o situácii na Ukrajine rokoval aj s Národnou bezpečnostnou radou. Obamova hovorkyňa povedala, že prezident a jeho tím sa zaoberali krokmi, ktoré by USA a ich zahraniční partneri mohli podniknúť s cieľom ďalšej izolácie Ruska. Chcú tak vyvinúť tlak na Moskvu, aby podnikla kroky k normalizovaniu vzniknutej krízy.
Na Kryme znela streľba, podľa Putina je jeho akcia legálna
Slovensko posilní ochranu východnej hranice
Rusko poprelo ultimátum pre ukrajinskú armádu, nechystá útok
Plyn z Ukrajiny prúdi na Slovensko bez problémov
Ruský rubeľ prudko padá, Ukrajina sa zásobuje plynom
G7 odsúdila ruskú intervenciu, stopla prípravy v Soči
Britský postoj odhalil paparazzi
Britský šéf diplomacie William Hague v utorok povedal, že Británia je „otvorená“ prísnejším opatreniam proti Rusku pre zásah Moskvy na Ukrajine napriek uniknutým dokumentom, ktoré hovoria, že Spojené kráľovstvo zavedenie ekonomických sankcií vylučuje.
Londýn je kľúčové centrum ruských investícií, čo môže spôsobiť váhanie jeho predstaviteľov uvaliť na Rusko sankcie, ktoré na polovicu znížia prílev peňazí do hlavného mesta Británie.
V uniknutých dokumentoch, ktoré niesol vládny poradca v pondelok na Downing Street, sa hovorí, že Británia by „nateraz nemala podporiť obchodné sankcie… alebo uzavrieť londýnske finančné centrum pre Rusov„, no mala by podporiť obmedzenie víz a zákaz cestovania.
Británia je proti zavedeniu prísnych obchodných a finančných sankcií voči Rusku za jeho vojenskú intervenciu na ukrajinskom Kryme.
NATO bude s Ruskom rokovať
Severoatlantická aliancia (NATO) sa s Ruskom dohodla na spoločnej schôdzke, na ktorej chce diskutovať o kríze na Ukrajine v súvislosti s obsadením Krymského polostrova. Stretnutie sa odohrá v stredu v Bruseli v rámci Rady NATO-Rusko a inicioval ju generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen. Moskva so svojou účasťou súhlasila v utorok v čase, keď veľvyslanci pri NATO diskutovali o svojom ďalšom postupe.
Rasmussen v nedeľu v reakcii na obsadenie Krymu ruskou armádou vyhlásil, že Moskva tým „ohrozuje mier v celej Európe. „To, čo teraz Rusko robí na Ukrajine, je v rozpore s princípmi Charty Organizácie Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe,“ uviedol generálny tajomník. Súčasnú situáciu na Ukrajine pritom označil za „nebezpečnú“ a vyzval Rusko aby „znížilo napätie“ v oblasti.
Švédska princezná nepôjde na paralympiádu
Švédska korunná princezná Victoria zrušila pre krízu na Ukrajine návštevu dejiska paralympiády v ruskom stredisku Soči.
Následníčka švédskeho trónu mala navštíviť Soči v nedeľu a v pondelok, no hovorkyňa kráľovského paláca Ulrika Naslundová v utorok povedala, že princezná zrušila svoju cestu po konzultáciách so švédskou vládou.
Naslundová odmietla uviesť detaily a len povedala, že návšteva bola zrušená pre „súčasnú situáciu“. Hovorca švédskeho paralympijského tímu uviedol, že švédski športovci sú už v Soči a budú súťažiť podľa plánu.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry v utorok počas návštevy ukrajinského Kyjeva opäť skritizoval postup ruskej armády na Kryme. Nazval ho pritom „aktom agresie“ a „inváziou krajiny“ . Kerry zároveň ocenil „umiernenosť“ reakcie novej vlády na čele s premiérom Arsenijom Jaceňukom a fakt, že nedovolila vojenskú konfrontáciu s Ruskom.
„Myslím, že je jasné, že Rusko tvrdo pracovalo na vytvorení zámienky, aby mohlo postupovať v invázii. Rusko hovorilo o po rusky hovoriacich obyvateľoch, ktorí sú pod okupáciou… Nie sú,“ reagoval Kerry na utorňajší prejav ruského prezidenta Vladimira Putina, v ktorom šéf Kremľa odmietol, že by na Krym vyslal armádu. „Nie je primerané uskutočniť inváziu krajiny a diktovať si, čo chcete dosiahnuť namierením zbrane,“ cituje šéfa americkej diplomacie spravodajský portál CNN. Zároveň ocenil novú Jaceňukovu administratívu, ktorá podľa neho konala „pozoruhodne zodpovedne“ a nedala sa „vyprovokovať“.
Kerry chcel dať návštevou Kyjeva najavo „pevnú podporu ukrajinskej zvrchovanosti, nezávislosti, územnej celistvosti a práva Ukrajincov na určenie vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania či provokácie“. Kerryho rezort odmieta vojenské aktivity Ruska na Kryme, kde sa obyvatelia ruskej národnosti vzbúrili proti novej ukrajinskej vláde.
