Presný rok, odkedy OĽaNO s výrazným náskokom zvíťazilo v parlamentných voľbách a následne zložilo vládu s ďalšími tromi koaličnými partnermi, sa určuje presne na deň ťažko. Vlani bol totiž priestupný rok a voľby prebehli 29. februára. Napriek tomu už môžeme hodnotiť prvý rok vlády OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí.
Webnoviny.sk oslovili slovenské osobnosti aj lídrov politických strán, ktoré zostali za bránami parlamentu, no podľa posledných prieskumov majú najvyššiu priazeň voličov spomedzi mimoparlamentých strán, s otázkou, ako hodnotia rok vlády Igora Matoviča.
Zrejme nebude prekvapením, že spoločným menovateľom všetkých odpovedí bola pandémia. Pomenovali však aj kroky predstaviteľov vlády, ktoré vnímali negatívne či pozitívne bez ohľadu na koronavírus.
Milan Kňažko, bývalý politik, herec
Posledné obdobie je poznamenané pandémiou, ktorá je všade na svete chaotická. Často sa kvôli tomu pripisujú vládnym rozhodnutiam prívlastky ako zákernosť, nečakanosť, časté zmeny. Všetci sa to teda učíme, tak v Európe, ako aj vo svete. Taktiež je potrebné vnímať, že súčasná vláda je koaličná. Nemáme tu už po vzore minulého režimu všetko jednotné. Všetci nie sú poslušní a každý sa snaží presadiť svoj program.
Čo je ale pre mňa podstatné a najdôležitejšie je práve tvorba procesov, ktoré smerujú k zlepšeniu spravodlivosti na Slovensku. Bez spravodlivosti totiž štát neexistuje a keby sa nič iné nepodarilo, tak toto je úžasné. Mrzí ma, že je to poznačené pandémiou, pretože inak sa ťažko budú posudzovať nejaké ekonomické ukazovatele. Nikdy to však nebolo, nie je a ani nebude ideálne.
Negatívne však vnímam spôsob komunikácie medzi koalíciou. Rôznorodosť názorov je prirodzená, za neprípustné však považuje, keď sa z koaličného partnera stane opozičný a napriek tomu zostáva v koalícii. Takým partnerom je Richard Sulík. Po prvej verejnej tlačovej konferencii, kde bol proti vláde, ktorej je integrálnou súčasťou, mal vládu opustiť. Aj teraz hovorí, že nechce niesť zodpovednosť. To je veľmi dobrý dôvod na to, aby išiel do opozície. Sulíkov postoj je absolútne neakceptovateľný.
Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy
Pozitívom je uvoľnenie rúk polícii a prokuratúre pri výkone spravodlivosti ako aj väčšia otvorenosť pri výbere čelných funkcionárov do viacerých inštitúcií. Až do novembra boli pozitívom aj dobré výsledky pri zvládaní pandémie.
Od decembra sa epidemiologická situácia začala prudko zhoršovať a momentálne patrí Slovensko medzi najhoršie štáty na svete. Príčin je mnoho, ale určite medzi ne patrí aj slabé vymáhanie opatrení na zníženie mobility, účinnú prevenciu či ochranu hraníc, čo sú všetko veci, na ktoré má vláda priamy vplyv.
Vládu oslabujú vnútorné spory, čoho dôsledkom je vyššie riziko politickej nestability. V ekonomickej oblasti je pozitívom zrušenie stropov na dôchodkový vek, zavádzanie balíčka opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a tiež udržanie pomerne nízkej nezamestnanosti napriek pandémii.
Na druhej strane stále nebola prijatá novela ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ani reforma dôchodkov, vláda predložila škodlivé návrhy zmien vo verejnom obstarávaní, transparentnosť pri prijímaní legislatívy sa kvôli nadmernému využívaniu zrýchlených konaní zhoršila.
Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu
Najväčším plusom je, že polícia a prokuratúra začali vyšetrovať aj takzvanú veľkú korupciu. Samozrejme, pre verejnosť bude dôležité, či sa jednotlivé kauzy dostanú pred súd a dôkazy obstoja.
Pozitívne sú zmeny na dôležitých postoch v polícii, prokuratúre a súdnictve. Pozitívny posun je tiež verejné vypočutie kandidátov na generálneho a špeciálneho prokurátora. Avšak, výsledok voľby, ktorá sa odohrala podľa nových pravidiel, až tak chváliť nemožno. Dobrým krokom je zvolenie kvalitnej kandidátky Zuzany Dlugošovej na čelo nového Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
V niektorých rezortoch sa legislatíva neprijíma až tak rýchlo, ako by sme očakávali, čo je možné pripísať aj tomu, že vláda sa zaoberá najmä pandémiou covidu. Ani nová vláda sa nevyhla kauzám, ktoré nadácia vníma kriticky. Napríklad obsadzovanie funkcií prednostov okresných úradov osobami, ktoré sú blízke OĽaNO. Netransparentne tiež ministerstvá menili riaditeľov nemocníc, štátnych podnikov a akciových spoločnosti.
Negatívne hodnotíme papalášizmus viacerých členov koalície zo Sme rodina. Pohromou v boji proti korupcii sa môže stať návrh legislatívy, ktorú presadzuje vicepremiér Štefan Holý pri verejnom obstarávaní.
Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR
Túto vládu vnímam ako chaotickú. Ako vládu, ktorá nebola pripravená na vládnutie, viacero ministrov nemá skúsenosti z exekutívy. Je to vláda, ktorá síce mala dobrý volebný program, ale ktorú objektívne zasiahla koronakríza. Veľa negatívnych vecí môžeme pripísať práve na jej vrub. S krízou súvisí aj veľká nervozita a veľká zodpovednosť vlády. Postúpili v boji proti korupcii, pozitívne hodnotím aj kroky ministerstva hospodárstva pri zlepšovaní podnikateľského prostredia.
Negatívne hodnotíme predovšetkým riadenie koronakrízy. Existujúce opatrenia sú chaotické, nemajú žiadne pravidlá a sú predstavované na poslednú chvíľu. Sú do nich predovšetkým vnášané snahy o politické boje, prehadzujú si zodpovednosť a snažia získať politický kapitál. V takejto vážnej situácii to nie je možné. Keď to robili predchádzajúce garnitúry, viac-menej šlo o to, že zneužívali rozpočet na politické ciele. Teraz je to o zdraví. Vláda má ťahať za jeden povraz, ale táto sa len háda.
Michal Piško, projektový koordinátor Transparency International Slovensko
Igorovi Matovičovi sa podarilo zvíťaziť vo vlaňajších voľbách a následne zostaviť vládu prekvapujúco jednoznačným spôsobom. Vznik jeho vlády bol preto sprevádzaný aj veľkými očakávaniami najmä v oblasti potierania korupcie, ale aj zmeny politickej kultúry. Od prvých dní sa však vláde do cesty postavila bezprecedentná prekážka v podobe koronakrízy, ktorá významne ovplyvnila priority vlády. Zložitá pandemická situácia zároveň zvýraznila aj slabiny predsedu vlády ako politika a lídra, čo sa odráža aj na upadajúcej popularite najväčšej vládnej strany, ako aj koalície ako celku.
Z hľadiska jednej z jej top priorít – teda boja proti korupcii – možno napriek tomu vládu Igora Matoviča hodnotiť zatiaľ ako úspešnú. Polícii a prokuratúre sa evidentne rozviazali ruky, čo sa prejavuje aj na výrazne rastúcom počte korupčných trestných stíhaní a obžalôb. Vyšetrovať sa konečne začali aj veľké ryby z prostredia biznisu, politiky aj vedenia justičných a vyšetrovacích orgánov. Pokračovala aj očista súdnictva a rozbehli sa niektoré dôležité reformy. V prípade viacerých inštitúcií došlo k výraznému posunu pri obsadzovaní ich vedenia aj formou verejných vypočutí či zapojenia externých odborníkov. Hoci ešte stále nejde o automatický štandard. Koalícia konečne dokázala zvoliť aj šéfku nového Úradu na ochranu oznamovateľov korupcie.
Na druhej strane vláda výrazne zaostáva za očakávaniami pri zvyšovaní politickej kultúry. Premiér Igor Matovič plytvá množstvom energie na nekonštruktívne a často malicherne vedené spory so svojimi kritikmi aj partnermi. Dôveru vlády pošramotili aj prípady plagiátorstva, spôsob udeľovania cestovných korona výnimiek, netransparentné deklarovanie majetkových pomerov premiéra či sporný návrh na zmenu pravidiel verejného obstarávania, ktorý by dostal z verejného dohľadu súťaže až za miliardu eur.
Najdôležitejšou výzvou vlády však aj naďalej zostáva manažovanie protipandemických opatrení, ktoré v prvom roku jej mandátu odhalilo aj množstvo rezerv a zlyhaní. Práve výkon vlády v tejto oblasti bude pre jej ďalšie hodnotenie a vnímanie zo strany verejnosti zrejme najpodstatnejší.
Richard Rybníček, prezident Únia miest Slovenska
Posledné obdobie hodnotím ako rok veľkých úspechov, najmä v prvej vlne v boji s covidom. Pozitívne hodnotím aj nastavenie pravidiel v oblasti spravodlivosti, polície a justície. Najviac viditeľné bolo rozviazanie rúk polícií vo vyšetrovaní veľkých káuz. Vláde sa podarilo vymenovať generálneho a špeciálneho prokurátora.
Podarili sa veci, ktoré mala vláda v pláne a sľúbila, že ich urobí. Príkladom je oblasť bezpečnostných zložiek alebo zahraničnej politiky. Naša krajina sa jednoznačne nastavila voči partnerom EÚ a NATO. Preto si myslím, že má vynikajúci zahraničnú a obrannú politiku. Myslím si, že na poste ministra obrany je človek, ktorý veľmi úzko spolupracuje s ministrom zahraničných vecí. Z tohto pohľadu sme sa veľmi posunuli dopredu.
Zároveň to však bol rok, ktorý ukázal veľkú neskúsenosť v riadení štátu a neznalosť v tom, ako vlastne táto krajina funguje. Sklamaný som z oblastí regionálnej politiky, zmeny územného členenia štátu, zmeny poskytovania služieb občanom v rámci územia. V tomto si myslím, že vláda zlyháva.
Mária Patakyová, verejná ochrankyňa práv
Nová vláda prebrala mandát vo veľmi náročnej pandemickej situácii, z ktorej vyplynulo, že za posledný rok musela riešiť prioritne otázky súvisiace s ochranou života a zdravia. Dôsledkom prijímania rýchlych opatrení a legislatívnych zmien boli aj pochybenia z hľadiska možného ohrozenia základných práv a slobôd. V prípade viacerých protipandemických opatrení som zistila, že zásah do základných práv presahuje mieru nevyhnutnosti a primeranosti.
Zastávam názor, že verejná moc by mala byť v demokratickom štáte realizovaná na základe sily argumentov. Komunikácia predstaviteľov vlády medzi sebou, ale aj vo vzťahu k verejnosti pri riešení pandemickej situácie, však tomu nezodpovedala. Namiesto hľadania spôsobov, ako verejnosť presvedčiť o potrebe dodržiavania opatrení, ktoré mali byť predvídateľné a zrozumiteľné, uprednostnila mocenské zásahy do základných práv a slobôd, ktorých efektivita je vzhľadom na dnešnú situáciu spochybnená.
Návrat dôvery verejnosti v štátnu moc, ktorá je nevyhnutná pre fungovanie demokratickej spoločnosti a právneho štátu, zostáva preto stále výzvou, napriek zmenám, ktoré sa uskutočnili, napríklad v oblasti justície.
Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov
Ak by sme mali hodnotiť rok vlády Igora Matoviča z podhľadu školstva, v podstate nič zásadné neurobila. Rezort školstva, podobne ako za vlády Smeru, skončil v rukách nie vládnej strany a vôbec nie je témou premiéra. Výsledkom je chýbajúce prepojenie tohto rezortu na ministerstvo financií a na ďalšie rezorty, ktoré je potrebné pre realizáciu zmien. Školstvo je teda opäť na pokraji záujmu a myslíme si, že by to tak bolo, aj keby nebola pandémia.
Ďalej je veľmi smutné, že školy sa stali v posledných mesiacoch rukojemníkmi zlých vzťahov medzi politikmi. Výsledkom toho sú nejasné nariadenia, ktoré sa často menia alebo sú slabo pripravené. Aj delenie koláča v Pláne obnovy ukazuje, že vlastne školstvo nie je a nikdy nebolo nejakou prioritou pre vládnu stranu a pre premiéra.
Tiež pokračujú politické nominácie, ktorých sa nevieme zbaviť. Opäť sa na ministerstvách, školstvo nevynímajúc, obsadzujú posty po kamarátskej línii. Nedochádza takmer k žiadnemu transparentnému výberovému konaniu. Jedinou výnimkou, ktorú sme v rámci školstva zachytili, bola voľba školskej inšpektorky. Rád by som spomenul aj rozhodnutie vlády o otváraní škôl začiatkom februára, pričom očkovať učiteľov sa začalo až po tom, ako sme o to požiadali.
Tu sa ukázalo, že keď tam bol nejaký ekonomický záujem, zrazu sa to dalo, ale inak v podstate na školy reálne kašlú. Príkladom je nedostatok ochranných prostriedkov pre učiteľov, ktorý sme zaznamenali v rámci našej ankety. Celkovo teda hodnotíme túto vládu ako veľmi slabú.
Iveta Radičová, expremiérka, sociologička
Najväčší plus tejto vlády je v rozviazaní rúk polícií a prokuratúre a tu môžeme konštatovať, že koaličné strany plnia svoje predvolebné sľuby. Každá akcia ma svoj rub a líc a určite aj pod tlakom riešenia pandémie nepristúpila zatiaľ k predloženiu uceleného balíka ďalších protikorupčných zákonov. V prvom roku to nestihla, ale to neznamená, že sa tak neudeje.
Horšie sú prejavy, ktorých sme boli svedkami, napríklad kauzy diplomoviek, teda plagiátorstva alebo o prejav istého papalášizmu. Zaznamenali sme aj isté kauzy, napríklad dotácie pre občianske združenie poradcu alebo zmluvy pre advokáta blízkeho hnutiu OĽaNO. Treba však opäť povedať aj tú druhú stranu, že pri odhalení takýchto káuz došlo veľmi rýchlo k náprave pochybení.
Nenaplnil sa ešte prísľub transparentnejších majetkových priznaní politikov. Niektoré ministerstvá napĺňajú programové vyhlásenie vlády, napríklad ministerstvo životného prostredia, financií, školstva, investícií či ministerstvo spravodlivosti. Snažia sa prizývať odbornú verejnosť do výberových komisií, keď obsadzujú kľúčové posty v štátnej správe. Nie je to však ešte vo všetkých sférach, ale nebola by som v tomto smere kritická.
To, čo chcem na záver zdôrazniť, je celková atmosféra spoločnosti. Pod ňu sa podpisuje sociálno-ekonomická situácia aj situácia v oblasti právneho štátu, ale najmä dôsledky pandémie a jej zvládania. Ocitli sme sa, bohužiaľ, na poslednej priečke z hľadiska dopadov pandémie, a to je problém. Nejde o čísla, jedná sa o konkrétne príbehy ťažko skúšaných ľudí, ktorých kvôli pandémii strácame. Netreba zabúdať ani na lekárov a zdravotné sestry, ktoré sa ich snažia zachrániť. Zdravotná situácia je z tohto podhľadu kritická.
Nádej, ktorú máme, tkvie preto v urýchlenej vakcinácii, pretože sme svedkami rozvíjajúcej sa pandémie, nad ktorou nemáme kontrolu. Nápomocné by mohlo byť poučenie od krajín, ktoré boli úspešnejšie v boji s pandémiou. Jedným z faktorov, ktoré majú tieto krajiny, je faktor dôvery vo vládu. Ten sa odvíja od jasnosti a zrozumiteľnosti pokynov, cieľov, ktoré chceme dosiahnuť a od štýlu komunikácie. S občanmi by sa malo rozprávať ako s dospelými, seberovnými partnermi.
Ešte jeden faktor je dôležitý, a to je efektívnosť účinnosť štátnej správy. Pokiaľ sa naťahuje koordinácia a spolupráca jednotlivých inštitúcií, prevláda rezortizmus v rozhodnutiach a prehadzuje sa zodpovednosť z jedného na druhého, tak všetko padá na samosprávu. Nie je preto prekvapujúce, že samospráva je ťahúňom všetkej zásadnej pomoci ľudom a má najväčšiu dôveru u občanov.
Irena Bihariová, predsedníčka strany Progresívne Slovensko
Treba korektne povedať, že v situácii, v ktorej sme s ohľadom na pandémiu, mala vláda ťažké podmienky. Na druhej strane ale treba uviesť, že s výnimkou strany Za ľudí, mali všetky ostatné strany nejakú skúsenosť v politike. Napriek tomu som mala pocit, akoby sa učili trafiť do dverí. Nepoznali vnútornú architektúru štátu, vnútorné procesy fungovania štátu, základné veci. Toto sa plne prejavilo práve pri riadení pandémie.
Chýbali im elementárne znalosti o tom, ako majú riadiť svoje rezorty alebo akými pravidlami sa musí riadiť legislatívny proces. Podobne to bolo aj so štýlom, akým sa majú komunikovať záväzné pravidlá tak, aby sme nemiatli verejnosť. Tento zvláštny vzorec sa vinul celým rokom vládnutia a spôsoboval častý chaos. Nehovoriac o tom, že samotný premiér je do istej miery komplikovaný tým, ako je chúlostivý na kritiku.
Na každú vec si dokáže nájsť nepriateľa a tým pádom dokázal zadusiť lojalitu ľudí k opatreniam, ktorú na začiatku ešte prechovávali. Vytváral atmosféru, kedy to už ľudí nebavilo sledovať a nie ešte dodržiavať. Z hľadiska pozitív beriem ohľad na to, že sa vláda snažila splniť svoj sľub o boji s mafiou. V tomto som však opatrná. Nechcem, aby to dopadlo, že ostaneme len pri nejakých teatrálnych zatýkaniach s tlačovkami a s kamerami. Tešiť sa budem, až keď to bude zákonným spôsobom dotiahnuté do konca.
Milan Majerský, predseda Kresťanskodemokratického hnutia
Zmena, ktorú priniesla vláda Igora Matoviča, žiaľ, nie je taká, akú sme očakávali. Rok tohto kabinetu ukázal, že neskúsené strany, ktoré nemajú poctivo vybudované zázemie, sú veľkým rizikom pre správu vecí verejných. Vládna koalícia prevzala štát v čase pandémie, ale nemožno sa dlhodobo vyhovárať iba na COVID-19.
Vládu treba oceniť za to, že nezasahuje do práce orgánov činných v trestnom konaní, čím otvára dvere pre spravodlivosť na Slovensku. Mrzí ma však, že to dobré, čo vláda urobila, zatieňujú veľké zlyhania v iných oblastiach. Štátu chýba hlavný manažér a koordinátor procesov. Namiesto systému a riešení sme často svedkami chaotických nekompetentných rozhodnutí, osobných sporov a bezmocnosti.
Smutnou vizitkou vlády je mohutná bezprecedentná strata dôvery u občanov. Keby nebolo takej účinnej podpory samosprávy, nasadenia zdravotníkov, dobrovoľníkov a ľudí v prvej línii, štát by bol dnes úplne na kolenách. Dôsledkom nezvládania vládnutia sú veľké problémy v zdravotníctve, školstve, veľkým skupinám obyvateľstva hrozí strata živobytia, pričom podpora podnikateľom, zástupcom gastropriemyslu, kultúry, športu i ďalších odvetví doposiaľ nebola dostatočná.
V KDH dlhodobo ponúkame konštruktívne opatrenia, ale nie sú prijímané. Vláda by sa mala viac riadiť odporučeniami nielen vedcov, ale aj krízových manažérov, ktorí dokážu pomôcť pri nastavovaní priorít procesu. Ak sa totiž v riadení štátu počas pandémie nič nezmení, bude to mať ďalekosiahle následky aj po jej skončení.
