BRATISLAVA 8. septembra (WebNoviny.sk) – Slováci si v sobotu 9. septembra pripomenú Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Predseda vlády Robert Fico, členovia vlády SR a veľvyslanci viacerých krajín pri tejto príležitosti položením vencov pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave vzdali hold všetkým obetiam.
Premiér Robert Fico, ktorý nad pietnou spomienkou prevzal záštitu, si obete holokaustu uctil položením venca a napokon pre neodkladné pracovné povinnosti s príhovorom nevystúpil. Riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan mu poďakoval a dodal, že ostane v histórii zapísaný ako „krstný otec pamätného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia“.
Tmavé a nemorálne časy
„Židovská katastrofa bola otrasná skúsenosť, bola to najväčšia masová vražda v dejinách. Musíme ukázať, že to bola skúsenosť ľudstva, nielen židovská skúsenosť. Tí za ňu len draho zaplatili. Musíme ukázať a ukazovať, že nacizmus niekde vznikol, odniekiaľ prišiel a nezmizol do neznáma,“ povedal Mešťan a položil si rečnícku otázku, či sa holokaust môže opakovať. „Odpovedám áno. Nie v rovnakom meradle, na rovnakých miestach a s tými istými ľuďmi. Čokoľvek sa v histórii udialo, môže sa stať znova,“ uviedol riaditeľ múzea.
Izraelský veľvyslanec na Slovensku Zvi Aviner Vapni začal svoj príhovor citátom laureáta Nobelovej ceny Elieho Wiesela, ktorý prežil holokaust. „Boli to tmavé, nemorálne časy, keď sa obyčajní ľudia premenili v mučiteľov a keď etika zmizla,“ parafrázoval amerického spisovateľa Vapni a pripomenul, že každý deň, nielen pamätný, sa musíme pýtať, prečo sa to stalo. „Dopustila to nenávisť, ohavná ideológia a hnusná propaganda, ktoré v tom čase boli prítomné,“ povedal veľvyslanec. Vapni upozornil na to, že aj 76 rokov po tom, ako sa holokaust na Slovensku začal, sa ľudia hlásia k podobným ideológiám. „Ako je možné, že v roku 2017 slovenský verejný činiteľ vyzýva ľudí, aby si prečítali Protokoly sionských mudrcov? Táto kniha plná nenávisti je jedným z najväčších konšpiračných, antisemitských textov, aký bol kedy napísaný,“ vyhlásil Zvi Aviner Vapni v reakcii na nedávny výrok poslanca Mariana Kotlebu a pripomenul, že na Protokoloch sionských mudrcov ríšsky kancelár Adolf Hitler založil svoju ideológiu.
Pamätať, pripomínať a zastaviť to
„Musíme konať. A čas, aby sme konali, nastal práve teraz. Máme tri povinnosti – pamätať, pripomínať a zastaviť to,“ povedal Vapni v príhovore a zdôraznil, že je potrebné spomínať na obete a pripomínať si hrdinských ľudí, ktorí riskovali svoje životy v druhej svetovej vojne. „Viem o tom, že tu, na Slovensku, i vo svete sú silné osobnosti a morálni ľudia. Cítim veľkú odvahu a odhodlanie konať dobro,“ vyhlásil veľvyslanec a dodal, že spolu dokážeme tento fenomén či ideológiu zastaviť ešte predtým než vypukne.
V mene preživších sa na pietnej spomienke prihovorila rodená Bratislavčanka Chava Schelach. „Nemala som ani deväť rokov, keď ma ako malú Evu Majerovú označili prívlastkom ,nepotrebná‘. To bol akt, ktorý ma odsúdil na smrť,“ povedala pamätníčka holokaustu a dodala, že jej jediným zločinom bolo jej náboženské presvedčenie. Chava Schelach bola prevezená do koncentračneho tábora Bergen-Belsen a na rozdiel od jeden a pol milióna židovských detí a 45 členov svojej rodiny mala to šťastie, že prežila.
„Otec by bol spokojný, že som tu, a myslím, že by poprosil, aby som za všetkých povedala, že neexistuje odpustenie za najväčší zločin v dejinách ľudstva. Človek nemôže byť vždy hrdinom, ale vždy môže byť človekom,“ povedala Chava Schelach a dodala, že pamätníci holokaustu majú ťažké posolstvo – žiť napriek všetkému.
Encyklopédia Spravodlivý medzi národmi
Na záver spomienky predniesol smútočnú modlitbu bratislavský rabín Baruch Myers a riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan odovzdal prvý výtlačok encyklopédie Spravodlivých medzi národmi bývalému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorý sa osem rokov zúčastňoval oceňovania spravodlivých medzi národmi, podpredsedovi Európskej komisie Milošovi Šefčovičovi, ktorý v minulosti pôsobil ako veľvyslanec v Izraeli, a ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi, ktorý pomohol zabezpečiť finančné prostriedky na zriadenie Múzea holokaustu v Seredi.
Tento rok uplynie 76 rokov odkedy vláda tzv. prvého slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
