Po prílete do Bratislavy o pol štvrtej ráno čakalo na Slovákov milé prekvapenie v podobe skupinky asi 50 skalných priaznivcov, ktorých neodradilo ani dlhé čakanie, neskorá nočná hodina a dážď spojený s nepríjemným vetrom. Ešte predtým si snáď každý z reprezentantov SR otvoril fľašu šampanského a ostriekal a pooblieval všetkých naokolo. Nálada gradovala, niektorí využili aj možnosť povoziť sa na páse pre batožinu. Pred príletovou halou ešte stihli futbalisti rozdať zopár rozhovorov, autogramov a odfotografovať sa s fanúšikmi a potom už nasadli do pripraveného autobusu a odišli pokračovať v oslavách nevedno kam.
Na bratislavskom letisku po polnoci trúbili africké slony
Historický postup slovenskej futbalovej reprezentácie na budúcoročné majstrovstvá sveta do Juhoafrickej republiky nenechal chladných fanúšikov z Bratislavy a okolia. Tí sa približne hodinu po skončení rozhodujúceho duelu v poľskom Chorzówe začali pomaly ‚zbiehať‘ na bratislavské Letisko M. R. Štefánika, aby privítali svojich hrdinov pri návrate z Poľska. Necelú hodinu po polnoci sa v odletovej hale nachádzalo približne sto futbalových nadšencov, niektorí z nich sa však svojich miláčikov nedočkali. Pre problémy s pracovníkmi letiska v Katoviciach a aj „vďaka“ vrtochom počasia totiž vládny Tupolev 154 pristál v Bratislave až po pol štvrtej, teda asi o tri hodiny neskôr, ako sa predpokladalo.
Letiskom od príchodu prvých priaznivcov zneli oslavné chorály, rôzne pokriky a slovenské piesne. Slovenské vlajky viali všade naokolo. Slováci rôznych vekových kategórii si spolu zaskákali aj si spolu vypili, všetko však prebiehalo bez problémov a tak skupinka policajtov nemala s nimi žiadnu prácu. Ako pre agentúru SITA potvrdil jeden z prítomných príslušníkov Policajného zboru, oslavy fanúšikov si vyžiadali zvýšený počet hliadok, ktoré však zasahovať nemuseli.
Odletovým terminálom opakovane zneli popevky „Toto sme tu ešte nemali“, „Kto neskáče, nie je Slovák, hop, hop, hop“ či „Vlado Weiss je tréner najlepší“, spievali sa „Slovenské mamičky“. S dĺžkou čakania na reprezentantov sa úmerne zvyšovala aj únava všetkých prítomných, približne polovica to nevydržala a odišla domov. Ďalší si čas krátili opätovným spevom, pokrikmi, konzumáciou alkoholických nápojov či posedávaním a ležaním v priestoroch vyhradených na check-in. Fiktívnu súťaž vtipných hesiel či zvukov s prehľadom „vyhrala“ skupinka trúbiaca na plastových trúbkach s poznámkou, že prichádzajú africké slony.
Krátko po tretej hodine rannej sa celá všetci priaznivci presunuli pred príletovú halu a netrpezlivo vyčkávali na futbalistov SR. Predkrmom pre nich bola šou obrancu Jána Ďuricu, ktorý počas čakania na batožinu prišiel von medzi fanúšikov. Celá výprava začala vychádzať tesne pred štvrtou ráno za mohutného skandovania, najčastejšie sa skloňovali mená brankára Jána Muchu a trénera Vladimíra Weissa st. Pred nástupom do autobusu ešte stihli futbalisti rozdať zopár rozhovorov, autogramov a odfotografovať sa s priaznivcami. Potom zmizli v útrobách pripraveného autobusu a opustili letisko.
SITA