BRATISLAVA 6. apríla (WEBNOVINY) – Kresťansko-demokratické hnutie pripúšťa, že novela ústavy sa upraví tak, aby mal prezident naďalej právomoc menovať troch členov súdnej rady, ktorú by podľa aktuálneho návrhu stratil. „V prípade, že nenájdeme model, ktorý by zabezpečil skutočnú pluralitu, tak v takom prípade je pre nás prijateľnejší ten model, ktorý jestvuje teraz,“ povedal v relácii RTVS O päť minút dvanásť právny expert KDH Ivan Šimko.
Pripustil, že sa v príprave spoločne predloženej novely ústavy so Smer-SD veľmi nezaoberali otázkou zloženia súdnej rady, prioritne riešili oddelenie funkcie predsedu súdnej rady od predsedu najvyššieho súdu. Predstavitelia KDH dostali na stôl materiál, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti a v ňom nebola kompetencia prezidenta delegovať niektorých členov rady.
Šimko v relácii spomínal, ako vlastne vznikol dnešný model súdnej rady, v ktorej majú okrem sudcov svojich zástupcov aj prezident, vláda a parlament. Keď v roku 2001 koncipovali súdnu radu, tak sa snažili, aby jej členov mohli nominovať sudcovia a nesudcovské subjekty v pomere 1:1.
Voliť by mala koalícia i opozícia
Skladbu nesudcovských nominujúcich chceli kreovať pluralitným spôsobom, aby ich nenominoval jeden orgán, prípadne jedna politická strana. Vtedy zvolili model, že to budú tri najvyššie ústavné orgány prezident vláda, parlament. „Ale život ukázal, že sa môže stať, že jedna politická strana bude mať aj väčšinu v parlamente, aj vládu a môže byť aj prezident blízky tej politickej strane. Čiže tento model celkom nezabezpečuje tú pluralitu,“ poznamenal Šimko.
Preto teraz počas tvorby novely ústavy požiadali, aby bola pluralitná tá časť členov súdnej rady, ktorú bude voliť NR SR. „Aby polovicu nominantov nominovala opozícia a polovicu koalícia. Lenže toto nie je jednoduché ústavne zapísať,“ povedal Šimko. KDH návrh predložilo, ale so Smerom sa na ňom pred predložením do parlamentu nedohodlo. O tejto veci, ako o všetkom v novele ústavy, budú ešte rokovať – diskutovať chcú s každým, najmä so sudcami.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec nevidí problém otvoriť aj túto otázku. Pripomenul, že podľa aktuálneho návrhu pribudli vláde a parlamentu po jednom nominantovi do súdnej rady. „Ja sa vôbec nebránim tomu, aby bolo riešenie úplne iné,“ povedal Borec. V relácii upozornil, že politickým lídrom debaty o zmenách predloženej novely ústavy v parlamente bude predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD), i keď aj minister sa na všetkých rokovaniach zúčastní.
Predstavu by mal mať minister
Za jeden z problémov okolo novely ústavy považuje exministerka spravodlivosti a poslankyňa Lucia Žitňanská fakt, že lídrom debaty je predseda parlamentu a nie minister spravodlivosti. „Predovšetkým minister spravodlivosti musí mať vo vláde predstavu, kam chce justíciu viesť a podľa toho navrhovať zmeny. A to sa žiaľ nedeje,“ dodala Žitňanská.
Podľa jej slov je dlhodobá zhoda v parlamente, ak budú mať poslanci voľné ruky, aby sa oddelili funkcie predsedu súdnej rady a NS SR, ako aj zúženie trestnoprávnej imunity poslancov. „Nič ostatné z toho, čo je v tom návrhu, doteraz nebola téma,“ vyhlásila s tým, že „nikdy na stole neležal problém, aby prezident nemenoval troch členov súdnej rady“.
Témou podľa nej nebolo ani to, aby bol minister spravodlivosti v súdnej rade. Podobne hovorila aj o previerkach sudcov. „Podľa mojej mienky sa to stalo témou práve preto, lebo Robert Fico chce preveriť existujúcich 1400 sudcov, „ povedala Žitňanská. Podľa nej to môže pred ľuďmi dobre znieť, ale môže to priniesť aj riziká. Poukázala na pôvodnú navrhovanú predstavu vlády, že previerky by mala v konečnom dôsledku v rukách súdna rada. „V tom momente prestáva byť jedno, kto je členom súdnej rady. V tom momente ja už vidím za tým záujem Smeru, aby tú polovicu súdnej rady mal pod svojou kontrolou,“ vyhlásila s tým, že v konečnom dôsledku je to hra o moc.
Šimko pripomína Žitňanskej, že teraz v predloženom návrhu novely ústavy nie sú bezpečnostné previerky, resp. previerky spoľahlivosti sudcov. „Ale Robert Fico povedal, že buď budú previerky, alebo nebude novela ústavy,“ pripomenula zas Žitňanská Šimkovi.
Šimko chce prísnejšie kritériá
Borec argumentoval, že už dnes súdna rada zhromažďuje informácie o sudcoch, konkrétne ich majetkové priznania. „Ktoré sú podstatne podrobnejšie ako majetkové priznania členov vlády a parlamentu. A z nich by mala vyhodnocovať majetkové prírastky, čo nerobí, ale tá kompetencia tam je,“ povedal Borec. Podľa neho nemá súdna rada na toto ľudí ani kapacity, teraz ide len o to, aby sa tieto činnosti „outsoursovali“.
Šimko sa nazdáva, že v ústave by mohli byť presnejšie uvedené kritéria na výkon sudcovskej funkcie, ale sudcovia by určite nemali podliehať klasickým previerkam Národného bezpečnostného úradu ako vojaci alebo policajti, ktorí sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami. „Vieme si predstaviť, že niektoré údaje, ktoré by nemohli preverovať disciplinárne senáty, že by boli stanovené v ústave pre nových sudcov ešte pred ich vymenovaním,“ povedal Šimko.
Okrem toho si vedia predstaviť, že by sudcovia spadali pod normálny režim verejného záujmu tak ako všetci ústavní činitelia. Na to je samostatný ústavný zákon a podľa Šimka obsahuje dostatočné mechanizmy proti akémukoľvek pokušeniu čistky. Borec predpokladá, že Smer-SD bude trvať na previerkach sudcov, nevie si predstaviť iný spôsob, ako očistiť justíciu a sňať podozrenie z týchto ľudí.
