Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) založil pred 20 rokmi vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda spolu s niektorými ministrami svojej vlády. Stalo sa to po tom, keď odmietli vystúpiť z účelovo vytvorenej strany Slovenská demokratická koalícia (SDK) a vrátiť sa do materských strán, ktoré pred parlamentnými voľbami v roku 1998 nové zoskupenie zakladali.
Slovenská demokratická koalícia vznikla v lete 1997 len ako volebný blok piatich opozičných politických strán, tvorený Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), Demokratickou úniou (DÚ), Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska (SDSS) a Stranou zelených na Slovensku (SZS). Hovorcom a neformálnym lídrom volebného bloku bol Mikuláš Dzurinda z KDH.
Mečiarov reštriktívny volebný zákon
Na vznik SDK zareagovala vtedajšia vládna koalícia na čele s Vladimírom Mečiarom a jeho Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) krátko pred voľbami v roku 1998 tak, že v parlamente presadila prijatie reštriktívneho volebného zákona.
Ten výrazne obmedzoval reálny koaličný potenciál SDK a volebný blok sa preto pretransformoval na samostatnú politickú stranu.
Na slovenskej politickej scéne tak vznikol nový a pomerne silný politický subjekt. Jeho členskú základňu tvorilo 150 volebných kandidátov, ktorí opustili svoje materské strany. Tri zakladajúce strany dokonca prišli o svojich vtedajších predsedov. Materské strany SDK v nasledujúcich parlamentných voľbách samostatne nekandidovali.
Parlamentné voľby v roku 1998
V septembri 1998 prišlo k hlasovacím urnám 84,24 percenta voličov, na Slovensku odvtedy vo voľbách už nikdy toľko ľudí nehlasovalo. Voľby vyhralo HZDS so ziskom 27 percent hlasov. SDK, ktorá skončila druhá a získala 26,33 percenta platných hlasov, tak predstihlo len o 0,67 percenta. Vladimírovi Mečiarovi sa ale napriek víťazstvu HZDS už novú vládu nepodarilo zostaviť.
Nová široká koalícia zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP) získala ústavnú väčšinu a prvá vláda Mikuláša Dzurindu sa ujala moci 30. októbra 1998.
Niektorí členovia Slovenskej demokratickej koalície na čele s premiérom Dzurindom sa do svojich materských strán napokon nevrátili a proreformný potenciál SDK sa rozhodli využiť. V januári 2000 podpísali spoločnú politickú deklaráciu SDKÚ a 18. februára novú stranu zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR. Do SDKÚ spolu s Mikulášom Dzurindom (pôvodne člen KDH) vstúpili napríklad Eduard Kukan (pôvodne DÚ) či Ivan Mikloš (pôvodne DS). V auguste 2000 sa do SDKÚ včlenila aj DÚ.
Druhá Dzurindova vláda
Vedúcou vládnou stranou sa SDKÚ stala aj po voľbách v roku 2002 ako súčasť druhej Dzurindovej vlády.
V januári 2006 sa zlúčila s Demokratickou stranou a začala používať názov Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS). V rokoch 2010 až 2012 strana tvorila jadro koaličnej vlády prvej slovenskej premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS).
Po medializácii kauzy Gorila v decembri 2011 a páde Radičovej vlády začal postupne politický vplyv SDKÚ-DS upadať. V posledných parlamentných voľbách v roku 2016 strana získala iba 0,26 percenta hlasov a do parlamentu sa nedostala. SDKÚ-DS je v súčasnosti prakticky nečinná.
Informácie pochádzajú z www.wikipedia.org a archívu agentúry SITA