PARÍŽ 26. októbra (WebNoviny.sk) – Francois Mitterrand, ktorý v úrade francúzskeho prezidenta pôsobil dve funkčné obdobia (1981-95), sa zasadzoval za spoločnú Európu a silné Francúzsko. Od jeho narodenie uplynulo v stredu 26. októbra 100 rokov.
Uchoval Francúzsku štatút veľmoci a za spoločnú Európu sa zasadzoval aj s vtedajším nemeckým kancelárom Helmutom Kohlom. S Jacquom Delorsom, francúzskym politikom, ekonómom a bývalým predsedom Európskej komisie (1985-94) presadzovali spoločnú európsku menu, pretože ju vnímali ako zavŕšenie jednotného trhu.
Za tieto aktivity patrí Mitterrand medzi laureátov prestížnej Medzinárodnej ceny Karola Veľkého, ktorá nesie názov franského cisára a patrí medzi najvýznamnejšie ceny v Európe. Spolu s Helmutom Kohlom ju dostal v roku 1988. Mitterrand bol aj jedným z hlavných iniciátorov tzv. Maastrichtskej zmluvy, podpísanej v roku 1992.
Prezidentských volieb sa Mitterrand prvý raz zúčastnil v roku 1965
Francois Mitterrand sa narodil 26. októbra 1916 v západofrancúzskom departemente Charente v obci Jarnac. Študoval právo, sociológiu a filozofiu a po skončení vysokoškolských štúdií pracoval ako novinár, neskôr ako advokát. V roku 1940 sa zúčastnil na bojoch proti nacistom, bol ranený a zajali ho a väznili v zajateckom tábore v Nemecku. V roku 1942 sa mu podarilo utiecť a po krátkom pôsobení v službách francúzskej vichistickej vlády, kolaborujúcej s okupujúcimi nemeckými nacistami, sa v južnom Francúzsku zapojil do odboja.
V roku 1945 bol Mitterrand jedným zo zakladajúcich členov Demokratického a socialistického zväzu odporu (UDSR), v rokoch 1951-52 bol jeho predsedom. V roku 1946 sa stal za toto zoskupenie poslancom dolnej komory francúzskeho parlamentu a až do roku 1957 bol členom viacerých francúzskych vlád, kde zastával množstvo funkcií. V období rokov 1959-62 bol senátorom a v rokoch 1962-81 poslancom Národného zhromaždenia (NZ) vo Francúzsku.
V 60. rokoch a na začiatku 70. rokov 20. storočia sa mu podarilo zjednotiť do tej doby roztrieštenú francúzsku ľavicu. V júni 1971 sa na zlučovacom zjazde Socialistickej strany (PS) stal jej prvým tajomníkom a túto funkciu vykonával až do roku 1981. V rokoch 1972-81 bol podpredsedom Socialistickej internacionály.
Prezidentských volieb sa Mitterrand prvý raz zúčastnil v roku 1965, potom v roku 1974, v oboch bol však neúspešný. Do úradu sa dostal až na tretí pokus ako prvý socialista. V prezidentských voľbách v máji 1981 zvíťazil nad Valérym Giscardom d’Estaingom.
Francois Mitterrand zostal v Elyzejskom paláci celých 14 rokov. V máji 1988 totiž volebný úspech zopakoval, keď v druhom kole porazil kandidáta pravice Jacqua Chiraca a zotrval pri moci až do roku 1995.
Ľúbostné listy milenke Anne Pingeotovej
Politickým domovom mu bola Socialistická strana, pričom ako hlava štátu musel spolupracovať aj s dvoma občiansko-konzervatívnymi vládami (1986-88 a 1993-95).
V čase Mitterrandovho pôsobenia v úrade francúzskeho prezidenta sa realizovala decentralizácia štátu a jeho riadenia, veľký dôraz sa kládol na sociálne zabezpečenie občanov a hlavne Mitterrand zrušil trest smrti. Naopak, rástlo daňové zaťaženie obyvateľov, čím postupne klesala dôvera Francúzov v ľavicovú vládu. Od polovice 80. rokov 20. storočia Mitteranda ako prezidenta obmedzoval konzervatívny parlament a pravicové vlády.
V roku 1995 Francois Mitterand už na post francúzskej hlavy štátu nekandidoval a prezidentom sa po ňom stal Jacques Chirac.
Francois Mitterand zomrel v Paríži 8. januára 1996 vo veku 79 rokov.
Vo funkcii francúzskej hlavy štátu Francois Mitterand navštívil v decembri 1988 Československo. Počas oficiálnej návštevy prijal na francúzskom zastupiteľskom úrade v Prahe na raňajkách československých disidentov, signatárov Charty 77, medzi ktorými bol aj budúci československý prezident Václav Havel. Alexandrovi Dubčekovi – exponentovi Pražskej jari 1968 – komunistický režim znemožnil účasť na tomto stretnutí, zakázal mu opustiť Bratislavu.
V októbri 2016 sa vo Francúzsku dostala do predaja kniha Listy Anne (1962-95). Ide o súbor listov, ktoré Francois Mitterrand viac ako 30 rokov písal a posielal svojej dlhoročnej milenke Anne Pingeotovej. Tieto ľúbostné listy sú podľa kritikov dôkazom o jeho literárnom talente, ale aj o veľkej láske a vášni, ktorú pociťoval k tejto žene.