BRATISLAVA 17. mája (WEBNOVINY) – Jedným z dôležitých faktorov pre úspešný výsledok na blížiacich sa majstrovstvách sveta vo futbale v Juhoafrickej republike (11. júna – 11. júla) bude pre jednotlivé reprezentačné výbery zvládnutie nadmorskej výšky. Hráči Slovenska odohrajú všetky tri zápasy v základnej F-skupine šampionátu vo výške viac ako 1100 metrov nad morom: 15. 6. v Rustenburgu proti Novému Zélandu (1174 m n/m), 20. júna v Bloemfonteine s Paraguajom (1403 m n/m) a 24. 6. v Johannesburgu s Talianskom (1722 m n/m).
Podľa slov jedného z lekárov slovenského reprezentačného A-mužstva Ladislava Pavloviča môže vysoká nadmorská výška počas 90-minútového duelu ovplyvniť výkon futbalistov v plnej záťaži niekedy iba mierne, inokedy však aj výrazne. „Úlohu tu zohrávajú mnohé súvislosti a faktory. Napríklad, či ide o prvý alebo už ďalší zápas na turnaji, alebo, ak sa pozeráme na to z pohľadu krvného obrazu, aké má futbalista hodnoty hemoglobínu a hematokritu pred stretnutím. Napríklad brankári môžu mať problémy so zmenou rýchlosti či letovou dráhou lopty, alebo nadmorská výška môže ovplyvniť výskok stopéra, ktorý bude mať zhoršený tajming na inak letiacu loptu. Ak ide o adaptáciu vo vzťahu organizmu ku zmene parciálneho tlaku kyslíka v danej nadmorskej výške, je tu veľa zmien v hematologických, kardiovaskulárnych, metabolických, ventilačných a iných parametroch. Naozaj je tam veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú výkon vo vysokej nadmorskej výške,“ vysvetľoval v rozhovore pre agentúru SITA Ladislav Pavlovič.
Tím lekárov slovenskej futbalovej reprezentácie plánuje namodelovať z medicínskeho hľadiska denný mikrocyklus zápasového dňa na majstrovstvách sveta už v prípravnom súboji proti Kamerunu, ktorý je na programe v sobotu 29. mája počas rakúskeho sústredenia na štadióne Wörthersee v Klagenfurte. „O ďalších veciach nebudem rozprávať, nehovorí sa o nich dopredu z rôznych dôvodov,“ zdôraznil L. Pavlovič, ktorý sa vyjadril aj k tomu, či sa vôbec dajú nasimulovať v príprave podmienky na zápas v nadmorskej výške viac ako 1700 metrov, aké budú na Slovákov čakať v spomenutom dueli s úradujúcimi majstrami sveta Talianmi: „Áno aj nie! Na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Odpoveď áno prichádza do úvahy vtedy, ak zorganizujete zápas v tejto výške v rovnakom čase, za rovnakého počasia, v rovnakom ročnom období, s rovnakými zostavami družstiev. To však naozaj nie je možné.“
Ďalší účastníci MS 2010 Japonci sa na záťaž v takejto nadmorskej výške chcú pripravovať tak, že tréner Takeši Okada odporučil hráčom, aby denne aspoň jednu hodinu využívali kyslíkové masky, napríklad pri sledovaní televízie. A ako sa na tieto sťažené podmienky, ktoré budú mať nepochybne vplyv na výkon hráčov na trávniku, bude pripravovať slovenská reprezentácia? „Z medicínskeho hľadiska nesmieme nič zanedbať, to by sa nám mohlo vypomstiť. My sme pred majstrovstvami sveta v štádiu, keď analyzujeme lekárske vstupy hráčov – robíme rozbory krvi, EKG, echokardiografické vyšetrenia, anamnestické údaje v rodine, ortopedické merania a iné. Toto všetko nám odporučila a povinne predpísala aj Medzinárodná futbalová federácia (FIFA), ktorá je po toľkých úmrtiach na trávnikoch veľmi obozretná. Niektoré výsledky dostávame aj od lekárov z rôznych krajín, kde momentálne účinkujú naši futbalisti a spoliehame sa aj na ich vedomosti a kvalitu vyšetrení. Reprezentačným trénerom potom predkladáme naše názory a poznatky, o tejto téme sa často rozprávame,“ uviedol Ladislav Pavlovič a doplnil: „Pokiaľ ide o dĺžku aklimatizácie vo vzťahu k prvému vystúpeniu chlapcov na svetovom šampionáte v JAR, bude trvať sedem dní. Nemali sme si čo vyberať, futbalovo-časové harmonogramy súťaží sú dané. My sa musíme prispôsobiť. Bodaj by sme mali predĺžený čas aklimatizácie, to však nebolo možné.“
V súvislosti s vysokou nadmorskou výškou na MS v JAR existuje možnosť alternácie v príprave tzv. hypoxickou stimuláciou, ktorá simuluje rôzne nadmorské výšky od nuly po cca 6500 metrov. Využívajú to napríklad bežci na lyžiach, cyklisti, atléti či horolezci. V slovenskom tábore sa až na takúto špeciálnu prípravu pred futbalovým šampionátom nechystajú, hoci pred odchodom do JAR (8. júna) budú na sústredení koncom mája využívať aj vysokohorské podmienky rakúskych Álp. Podľa slov L. Pauloviča je hypoxia (nedostatok kyslíka v tkanivách spojený so zníženou hladinou kyslíka v krvi, pozn.) nebezpečný stav. „Každý fundovaný lekár vie, aké môže mať dôsledky. Zaráža ma preto, že niektorí ´experti´ hovoria: ´Ľahni si do hypoxickej postele, pomôže ti to´. V tomto prípade môžu mať pravdu s tou posteľou v tom, že hypoxickému športovcovi napríklad s nepoznanou kardiomyopatiou, t. j. ochorením svaloviny srdca vedúcom k srdcovej slabosti, ´pomohla´ skôr k úmrtiu. Určite si nerobím žarty, je to jednoducho tak,“ upozornil na nebezpečenstvo tejto špeciálnej metódy skúsený odborník. Športovec sa podľa neho môže počas hypoxie cítiť niekedy euforický, unavený, ospalý, s poruchami rozhodovacích funkcií, čo môže mať katastrofálne následky. „Ja skôr preferujem všetky také postupy, ktoré neohrozia krátkodobo ani do budúcnosti zdravie hráča, sú vykonávané pod kontrolou a hráč s tým súhlasí. Kyslík je nevyhnutný pre život človeka, ale vo vysokých koncentráciách vo vdychovanom plyne a v neprimeranom časovom období má aj nežiaduce účinky,“ skonštatoval člen realizačného A-tímu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Ladislav Pavlovič na margo hypoxických metód ešte pripomenul, že musia byť veľmi kontrolované. „Dá sa to realizovať meraniami saturácie kyslíka, kontinuálnym monitorovaním EKG, krvného tlaku, zachytením eventuálnych arytmií atď. Vplyv hypoxie sa využíva aj na stimuláciu tvorby erytropoetínu so všetkým, čo s tým súvisí. Všetci vedia, že podávanie erytropoetinu športovcovi je z pohľadu dopingu zakázané,“ uviedol lekár A-tímu SR a dodal: „V hypoxickom stane dáme športovcovi málo kyslíka a stúpne mu erytropoetín. Tým sa stimuluje tvorba červených krviniek, zlepší sa okysličenie. Na druhej strane sa však pri tom menia reologické vlastnosti krvi – čiže ako prúdi krv v cievach, plniace tlaky v pľúcnici, zmeny nastanú vo ventilácii, pulzovej frekvencii. Nad tým všetkým treba mať kontrolu. Navyše, každý futbalista má iné východiskové hodnoty a môže aj reagovať individuálne odlišne, podľa jeho momentálneho zdravotného stavu.“
SITA
