Ako vyzeral život na našom území pred príchodom Cyrila a Metoda? Čo o tom vieme z historických a archeologických prameňov?
Archeológia nám za posledných päť desaťročí priniesla obrovské množstvo nálezov a informácií o tom, čo sa tu dialo v období včasného stredoveku a osobitne práve v 9. storočí, kedy v roku 833 zjednotením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva vznikla Veľká Morava. V Nitre máme doklady slovanského osídlenia už od najstarších čias, máme tu tzv. kultúru s keramikou pražského typu. Čiže prví prichádzajúci Slovania sídlili aj na území dnešnej Nitry, mali tu drobné osady. Najväčší rozmach nastáva na prelome 8. a 9. storočia, kedy došlo doslova k zlomu v osídlení a zrejme aj k výraznému ekonomickému rozvoju. V Nitre na hrade sa pri morovom stĺpe našli hroby z tohto obdobia s franskými ozdobami, ktoré jednoznačne dokazujú kontakty so západoeurópskym franským priestorom. Potom postupne vzniká Nitrianske kniežatstvo, aj v súvislosti s rozpadom Avarskej ríše, kedy rôzne oslobodené slovanské kniežatstvá mali zrazu svoju samostatnosť. V rámci ich konkurenčného boja sa tu najsilnejším kniežaťom stal Pribina, ktorý bol zakladateľom Nitrianskeho kniežatstva. Pribina dal postaviť na Nitrianskom hrade kostol, ktorý vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám v roku 828. To už je obdobie, kedy bola Nitra jedno významné mocenské centrum a významný hráč v stredoeurópskom priestore. Čo sa týka archeologických nálezov, na Nitrianskom hrade sa podarilo výskumami doložiť opevnenie a veľkomoravské hradisko. Predtým sa stále myslelo, že to hlavné centrum v slovanskom období bolo na Martinskom vrchu, teda v areáli bývalých kasární pod Zoborom v Nitre.
Cyril a Metod boli učenci, ktorí sem prišli z vyspelého sveta. Čo ich čakalo u nás?
Prišli z civilizovaného sveta a v určitom zmysle to musel byť pre nich šok, lebo z veľkých palácov a katedrál prichádzajú na územie drevených stavieb, pomerne nepohodlných zemníc, bez kúpeľov, bez všetkého.
Čo sa vie o samotnom priebehu misie Cyrila a Metoda?
Informácie máme z rôznych prameňov, tie najkomplexnejšie sú zápisky ich žiakov o ich živote. Potom máme celý rad útržkovitých správ, listín alebo pápežských komunikácií. Detaily si ale môžeme často len domýšľať. Musíme vedieť, že sem neprišli len nejakí dvaja samotári, pustovníci. Prišli sem so sprievodom, darmi pre vladárov. Určite išli do územia, ktoré už predtým niekto „otestoval“ a mali so sebou nejakých ľudí, ktorí poznali tento priestor. My koniec koncov dnes nevieme presne ani cestu, ktorou prišli, to treba otvorene povedať. Predtým boli teórie, že išli cez Bulharsko, to sa ale dnes ukazuje ako málo pravdepodobné, takže možno prešli cez Grécko k Jadranskému moru a potom po pobreží smerom nahor. To všetko sa teraz ešte len báda. Vieme, že po čase sa vrátili do Zalaváru na území dnešného Maďarska ku Koceľovi, kde strávili nejakú dobu, zobrali si ďalších žiakov, s ktorými išli podľa niektorých priamo do Ríma. To však tiež nie je jasná informácia, pretože možno išli do Konštantínopolu. Ale v konečnom dôsledku skončili v Ríme.
Ako prelomové možno označiť nálezy z posledných rokov, ktoré sa našli v Bojnej v okrese Topoľčany. Dokazujú, že už pred Cyrilom a Metodom u nás pôsobili kresťanské misie, čo síce archeológovia vedeli, ale mnohých laikov to prekvapilo. O ktorých kresťanských misiách sa vie, že pôsobili na našom území?
Prvý boom v téme starších kresťanských misií nastal ešte v polovici 20. storočia, kedy sa našli niektoré stavby, ako napríklad Modrá u Velehradu alebo kostol na Martinskom vrchu v Nitre, ktoré sa spájali s tzv. írsko – škótskou misiou. Tá tu mala pôsobiť ešte v závere 8. storočia a na začiatku 9. storočia. Dnes sú už bádatelia jednoznačne presvedčení o tom, že táto misia sa nás viac – menej nedotkla. V životoch Cyrila a Metoda sa uvádzajú misie, ktoré tu boli pred nimi a prišli z dnešného Nemecka, Talianska a Grécka. Nakoniec aj to, že tu bol vysvätený kostol salzburským arcibiskupom, znamená, že tu už to kresťanstvo nejakým spôsobom bolo aj pred príchodom Cyrila a Metoda, teda pred rokom 863. Bezpochyby, toto územie patrilo do misijnej sféry západnej, teda v prvom rade do kompetencie Salzburgu a Passau, ktoré koniec koncov aj súperili o to, komu by toto územie malo patriť. Samozrejme, v archeológii sa nedá presne rozlíšiť, čo bolo napríklad dva roky pred Cyrilom a Metodom a čo bolo potom. Okrem písomných prameňov o týchto misiách dnes už máme celý raz pozoruhodných lokalít, z ktorých najvýznamnejšia je práve Bojná. Máme tam množstvo nálezov, ktoré dokladajú, že kresťanstvo tu bolo na niektorých územiach naplno udomácnené už dokonca pred vznikom Veľkej Moravy, teda v čase Nitrianskeho kniežatstva v prvej tretine 9. storočia.
V začiatkoch výskumu v Bojnej sa objavili teórie, že tam mohla pôsobiť kresťanská misia z Aquiley v dnešnom Taliansku. Aký je na to názor dnes?
Je to jedna z teórií, že by to mohlo byť Taliansko, ale zatiaľ je to ešte skoro špecifikovať. Objavili sa rôzne teórie, že známe plakety a ďalšie nálezy z Bojnej sú byzantské, dnes je ale takmer isté, že s byzantským vplyvom nemajú nič spoločné. Bežná hmotná kultúra z Bojnej je z veľkej časti franského charakteru. Keď si aj odmyslíme kresťanstvo, tak móda bojovníkov a ľudí, ktorí tam žili, bola vlastne západného charakteru. Takže logika by hovorila, že asi aj to kresťanstvo bolo šírené najmä zo západu, možno aj z toho Talianska, lebo to bola nakoniec aj politika Svätopluka, ktorý sa snažil v rámci posilnenia svojej ríše odtrhnúť od západného, franského sveta a dôjsť pod patronát Rímu. Tým si utužoval nezávislosť od západnej politiky.
Napriek tomu, že kresťanstvo sa u nás šírilo už pred príchodom Cyrila a Metoda, nedá sa spochybniť ich veľký prínos pre naše územie.
Jednoznačne treba povedať, že dosiahli veľké výsledky. Jednak to bolo šírenie kresťanstva, v ktorom určite musia mať obrovskú zásluhu. Napokon vieme, že o šírenie sa starali potom aj v rámci dobytých území Svätoplukom. Vieme, že české knieža Bořivoja krstil práve Metod. V šírení kresťanstva pospolitému ľudu a aj vrchnosti zastávali nezastupiteľnú úlohu. Dosiahli, že liturgia už mohla byť aj v slovanskom jazyku. Treba podotknúť, že zároveň ale musela byť aj v latinskom, nemohla byť len v slovanskom. Veľké úspechy dosiahli i v oblasti vzdelávania, odvtedy tu máme prvé školy na našom území. Ďalej to bolo, samozrejme, písmo – hlaholika, ktorá neupadla úplne do zabudnutia. Mnohí ľudia nevedia, že aj v stredoveku sa používala, písalo sa ňou v mnohých kláštoroch. Český kráľ Karol IV. mal určité fázy, že chcel zaviesť hlaholiku, resp. niektorí jeho pisári aj písali v hlaholike. Zároveň treba vidieť aj politický rozmer a úspechy solúnskych bratov pri rokovaniach na politickej scéne, najmä u pápeža Hadriána. To vtedy zohrávalo veľkú úlohu aj v rámci celoeurópskeho priestoru. Čiže aby som to zhrnul, tie staršie nálezy sú veľmi dôležité, ale nie v tom význame, že by negovali silnú pozíciu Cyrila a Metoda.
Aký bol záver života Cyrila a Metoda? Ako zomreli a kde sú pochovaní?
Konštantín bol chatrnejšieho zdravia a zomrel v čase ich pobytu v Ríme. Pochovali ho v Bazilike svätého Klimenta v blízkosti Kolosea. Odtiaľ pochádza aj jedno vyobrazenie z 10. storočia, ktoré podľa mnohých zobrazuje práve Konštantína – Cyrila. Ak by to bola pravda, bol by to najstarší obraz, možno ešte od nejakého pamätníka, ktorý si mohol pamätať, ako vyzeral. Metod zomrel v roku 885 niekde na Morave. Jeho hrob je téma, ktorá v minulosti veľmi rezonovala, v posledných rokoch už menej. Vedecká komunita si je viac – menej istá, že doteraz nájdený nebol.
Existuje ešte šanca nájsť Metodov hrob?
Takmer jednota vládne v odborných kruhoch v tom, že sa nachádza na Morave, buď v Mikulčiciach alebo v Starom Měste. Aj keby sme ale našli hrob, ktorý spĺňa popis toho, kde bol Metod uložený, bolo by veľmi ťažké dokázať, že kostrové pozostatky patria jemu. Jeho potomkov a teda ani DNA nemáme a asi tam nebude napísané, že to je Metod. I keď teoreticky by mohlo, pretože máme napríklad z maďarského Zalaváru nálezy keramiky, na ktorých sú nápisy v hlaholike. Šanca teda je, ale je veľmi malá.
Zhovárala sa Mária Pietová
