Kozák verí Kozáčikovi. Aj tak by sa dala výstižne definovať situácia, ku ktorej prišlo počas uplynulej kvalifikácii o postup na ME 2016 vo futbale vo Francúzsku. Rodák z Dolného Kubína (33 rokov), ktorého odborníci vnímali ako jeden z veľkých brankárskych talentov, sa rokmi trpezlivej práce vypracoval na spoľahlivého strážcu svätyne slovenskej futbalovej reprezentácie. Aj preto v nedávno úspešnej eliminácii o postup na ME 2016 odchytal plnú minutáž. Otec štyroch detí je brankárom, ktorý podľa legendárneho Iva Viktora nemá slabinu. Dobre vybieha, keďže má dobrý reflex, je silný na bránkovej čiare a pozorne dokáže čítať hru. Pre brankára sú to veľmi cenné faktory jeho hráčskeho majstrovstvá. Brankár Matúš Kozáčik ich predviedol aj v majstrovskej sezóne 2015/2016 v drese úradujúceho českého šampióna z Plzne.
Matúš, ako ste spokojný s klubovou sezónou v drese Viktorie Plzeň, ktorú už máte úspešne za sebou?
S uplynulou sezónou, ktorú som odchytal v Plzni, som veľmi spokojný. Vyhrali sme majstrovský titul. Už tri kolá pred koncom sme vedeli, že titul je náš (krátka odmlka). Dokonca sme ho obhájili, čo sa v dejinách nášho klubu ešte nikdy nepodarilo. Vyhrali sme 16 ligových zápasov, štrnásť duelov v sérii za sebou, v štrnástich sme nedostali gól. Takže s týmito krásnymi číslami musíme byť spokojní. To v českej najvyššej súťaži nedokázal každý. Navyše, získal som aj individuálne ocenenie, keď ma vyhlásili za najlepšieho brankára ligy. Dúfam, že niečo z tejto pozitívnej bilancie som si uchránil aj pre pôsobenie v reprezentačnom tíme Slovenska. Na ME vo Francúzsku to budeme veľmi potrebovať.
Absolútne posledný zápas sezóny vášmu tímu nevyšiel… Šokujúco ste v ňom prehrali so Slaviou Praha 0:5. Tento zahanbujúci debakel vedenie vášho klubu nenechal ľahostajným, lebo hráčom, ktorí takto strápnili čerstvého majstra i meno vášho klubu, sľúbili vysoké pokuty. Budete ich platiť aj vy, ktorí ste v tomto súboji pre uvoľnenie pre potreby reprezentácie Slovenska a Česka nehrali? Táto mastná pokuta sa vzťahuje aj na vás?
To teraz ešte neviem povedať. Budeme o tom hovoriť v lete počas prípravy na novú sezónu. Samozrejme, doteraz sme boli jeden tím, jedno mužstvo. Spolu sme v lige vyhrávali, spolu sme v jej závere aj prehrali. Aj keď sme v tom nevydarenom zápase viacerí nehrali. Sme jeden kolektív, tak aj pokuta bude udelená celému manšaftu. Nás mrzí najmä to, že sme posledný zápas celej sezóny prehrali. A vysoko 0:5! Samozrejme, ten výbuch nás všetkých mrzí. Aj keď sme v súťažnom ročníku dokázali zvíťaziť 14-krát za sebou, úplný záver sme nezvládli… Titul oslávime, ale aj pokutu si rozdelíme rovným dielom. Spolu oslavujeme veľký úspech, spolu aj pykáme za tretiu prehru v sezóne. A tak by to v našom športe malo vždy byť. Futbal je kolektívny šport. V ňom jednotlivec nedokáže sám rozhodnúť žiadne stretnutie. Všetci predsa chceme víťaziť. Celý realizačný tím, tréneri, funkcionári. Z tohto hľadiska potrebujete vnímať hnev a rozčarovanie našich funkcionárov po debakli so Slaviou.
Z koľkých titulov českého majstra ste sa doteraz za riekou Morava tešili?
Tento aktuálny z tejto sezóny je môj štvrtý titul. Jeden som vybojoval ešte v drese Sparty Praha a ostatné tri v Plzni. Teší ma, že sme v Plzni dokázali vyhrať titul dve sezóny po sebe. To je predsa veľká vec. To je úspech, ktorý sa nepodarí zopakovať každý rok.
Ktorý primát z tohto českého zlatého majstrovského štvorlístka bol pre vás najcennejší? Ktorý z nich si najviac vážite a prečo?
Každý bol iný. A každý bol pre mňa cenný (krátka odmlka). Lebo titul v ktoromkoľvek športe sa ťažko získava. Samozrejme ten úplne prvý so Spartou bol pre mňa veľkým zážitkom. Takisto aj prvý v Plzni. Bol hneď po návrate z Cypru. Bol dôkazom toho, že som dobre urobil, že som sa vrátil práve do Plzne. Tie ďalšie majú pre mňa tiež svoju hodnotu. Posledný bol pre nás ako mužstvo výnimočný v tom, že sme ho získali už tri kolá pred koncom súťažného ročníka. Už vtedy bolo o ňom rozhodnuté. Vyhrať ligu je veľká vec. Preto nedokážem teraz takto narýchlo povedať, že ktorý z nich si cením najviac.
Aj vy ste zástancom názoru, že ľahšie je získať titul majstra, resp. dosiahnuť nejaký výnimočný úspech v športe prvýkrát v kariére ako ho potom úspešne obhájiť?
Samozrejme, je veľkou vecou, keď pre mesto vybojujete ligový primát. Je to obrovská eufória hneď po tom, keď ho získate. Jednoduché to vôbec nie je. Aj ja súhlasím s názorom, že ľahšie je titul vybojovať prvýkrát, ako ho potom úspešne obhájiť. Aj keď každý prípad je iný, každá obhajoba skrýva v sebe nejaké ľudské posolstvo, nejaký silný klubový príbeh.
Matúš, ako veľmi mladý chlapec ste odišli kvôli futbalu z domu do úplne cudzieho a neznámeho prostredia. Ako mladší dorastenec ste vymenili rodný Dolný Kubín za Košice. Bolo to pre vás náročné opustiť v pätnástich rokoch rodinu, spolužiakov a kamarátov?
Bolo to ťažké. Ako pätnásťročný chlapec som išiel bez rodiny ďaleko od domu, od rodiny. Do úplne cudzieho prostredia. Z Dolného Kubína až do Košíc. Ale zvládol som to. Prekonal som všetky ťažkosti takéhoto prechodu a získal som skúsenosti, ktoré mi pomohli zvyknúť si aj na ďalšie moje pôsobenie v Česku alebo na Cypre. Aj vďaka tomu odchodu v pätnástich som potom, keď som bol starší a skúsenejší, nemal problém zorientovať sa v cudzom svete (smiech). Všade, kam ma život kvôli futbalu zavial, som si pomerne skoro zvykol (smiech).
Matúš, už ako dorastenec ste jednou nohou boli na zahraničnom angažmán v Taliansku, kde ste futbalovým skautom padli do oka po výbornom výkone na medzinárodnom turnaji. Chceli vás tam angažovať, lebo ste odchytali veľmi dobré zápasy na tradičnom mládežníckom turnaji. Čo sa stalo, že vás nakoniec neangažovali?
To sme boli na turnaji, v ktorom sme s Juventusom hrali vo finále mládežníckeho turnaja. Tam sme si urobili dobré meno. Po tom vydarenom turnaji ma chceli v Taliansku i v Anglicku. Kým v Taliansku som bol takmer pred podpisom zmluvy, v Anglicku som v Leeds United absolvoval iba krátky test, po ktorom som sa vrátil domov. Už ako mladý chlapec som sa mohol zo Slávie Praha posunúť do Talianska. Ale zostalo iba pri pokuse. Ani neviem, na čom to celé vlastne stroskotalo (krátka odmlka). Ale asi to tak všetko malo byť.
Ale okrem pôsobenia v Čechách ste sa do zahraničia predsa len dostali. Hrali ste najvyššiu futbalovú súťaž na Cypre, vo Famaguste. Aké to tam pre brankára vašich kvalít bolo?
Legionársky osud som si vyskúšal dva roky na Cypre. Dve sezóny som hral vo Famaguste, potom som sa vrátil do Čiech. Už som nešiel do pražského klubu, ale vybral som si Plzeň. Udalosti posledných troch – štyroch rokov svedčia o tom, že som si dobre vybral (smiech). Kvalita bola na strane českej najvyššej súťaže. Preto som sa vrátil späť do Česka, odkiaľ som na Cyprus prestupoval.
Takmer celú sezónu ste odchytali v bránke Plzne bez striedania, no po získaní titulu ste už do hry nezasiahli. Prečo? Čo sa stalo? Chcel vám váš vtedajší tréner Karel Krejčí dopriať viac oddychu?
Keďže tri kolá pred koncom sme mali titul vo vrecku, s trénermi sme sa dohodli, že dostaneme v závere ročníka voľno. Trochu nám dopriali priestor, aby sme si mohli oddýchnuť. Preto sme už v závere sezóny viacerí, najmä reprezentanti, ktorých čakalo Euro vo Francúzsku, nehrali. Mohli sme trochu načerpať sily na blížiace sa Euro vo Francúzsku.
Čo to pre vás znamená dopriať si priestor na oddych? Ako ste ten čas na oddych využili? Ako ste relaxovali od futbalu, od gólov a bodov, na ktorými rozmýšľate celú sezónu?
Celý voľný čas som využil na to, aby som mohol byť s rodinou. Pre mňa sú to vzácne chvíle. Preto som celý čas trávil s nimi. Venoval som sa deťom. Naozaj som si počas tohto oddychového obdobia od futbalu dosť dobre odpočinul. Dobre som si nabil ´baterky´, aby som mohol teraz fungovať na ME vo Francúzsku, kde budeme minimálne mesiac.
Boli ste s deťmi iba doma, alebo ste si dopriali aj nejakú dovolenku a krátke výlety?
Rozhodli sme sa, že budeme doma, ale chodili sme na krátke výlety z domu. Stále sme sa po tých exkurziách vracali domov. Bolo to dôležité, lebo zasa s rodinou pre ME vo Francúzsku nebudem takmer mesiac. Celý čas som trávil s nimi. Venoval som sa deťom. Ten čas mi prišiel naozaj vhod (krátka odmlka). Aspoň sme zasa boli trochu spolu ako rodina.
Matúš, ktorý brankár bol vaším futbalovým vzorom? Na ktorého z nich ste sa chceli podobať?
Peter Schmeichel. Bývalý brankár Manchestru United. Jeho hra sa mi najviac páčila. Jeho som sa snažil napodobňovať. Schmeichelovu hru mám detailne odpozorovanú. Bol to veľký a úspešný brankár, ktorého som vždy obdivoval. Veď za Dánsko odchytal viac ako 120 zápasov. A dosť dlho pôsobil aj v špičkových anglických kluboch, v Premier League.
Komu vďačíte za to, že z vás vyrástol taký špičkový brankár, stabilný člen reprezentačného A-tímu a aktuálny účastník ME 2016 vo Francúzsku?
Jednoznačne rodičom. Najmä otec má veľkú zásluhu na tom, že som futbalista. On to všetko začal. Vždy ma viedol k tomu, aby som hral futbal. Prvé roky som bol dokonca hráč v poli. Nebol som nejaká hviezda, ale robotu si viem zastať. Až náhoda chcela, aby som si vyskúšal pobyt v bránke. A vidíte, už som tam natrvalo zostal (smiech).
Chodil vás pozerať a povzbudzovať aj po tom,. čo ste odišli do Košíc, resp. do Prahy?
Áno, chodil pravidelne. Do Košíc i na Slaviu Praha. Tento rok bol dokonca aj na zápase, ktorý sme hrali so Spartou na Letnej – a ktorý sme jednoznačne vyhrali 3:0. Hovoril mi, že si ho v hľadisku patrične užil. Bol na nás ako mužstvo hrdý. A bol tiež rád, že nás išiel do Prahy povzbudiť. Súboj na Letnej sa mu páčil, fakt si ho užil (smiech).
Ako poznáme rivalitu medzi českými futbalovými klubmi, táto konfrontácia musela byť náročná. Preto nie div, že výhru 3:0 na Sparte ste si tiež patrične užili. Alebo sa mýlime?
Nie, nemýlite sa. Vyhrať na Sparte je veľká vec. Vyhrať na Letnej dokonca rozdielom triedy, to sa predsa nestáva každý deň. Na Sparte sa vždy ťažko hrá – a ešte ťažšie vyhráva. My sme to dokázali, čo si veľmi vážime (krátka odmlka). Fakt sme šťastní, že sme to dokázali. V tomto meraní síl sme potvrdili, že v nedávno skončenej sezóne sme v Česku v podstate nemali nejakú vážnejšiu konkurenciu (krátka odmlka). V tomto zápase nám všetko vyšlo… Tri body a tri góly z Letnej si aj patrične vážime. Mali sme z nich veľkú radosť.
Teraz vašu myseľ zamestnáva európsky šampionát, ktorý sa začne o niekoľko dní. Ako sa chystáte na útočníkov, s ktorými prídete do konfrontácie? Ako sa na nich pripravujete? Dá sa vôbec zodpovedne pripraviť na špičkových útočníkov z Walesu, Ruska a Anglicka?
V dnešnej dobe internetu a rôznych vyhľadávačov informácii od výmyslu sveta s týmto nemôže byť problém. Veď takmer celý rok sa hrajú pohárové zápasy, v ktorých sa predstaví mnoho veľkých hráčov. Človek veľmi často potenciálnych súperov vidí priamo v akcii. Tak ako my sledujeme jednotlivých hráčov, tak ich sledujú aj naši tréneri, asistenti a členovia realizačného tímu. Verím, že tréneri a ich pomocníci dokázali súperov detailne prečítať a naštudovať spôsob ich hry. Verím, že nás v rámci taktiky na nich veľmi dobre pripravia.
Dá sa vôbec bezpečne a dôsledne brániť taký futbalista ako je Gareth Bale z Walesu, resp. Jamie Vardy z Anglicka či 30-ročný skúsený kanonier Manchestru United Waine Rooney , ktorý v drese Anglicka odohral už viac ako 110 reprezentačných zápasov?
Tak títo hráči sa dajú ťažko naštudovať úplne do detailov, pretože oni neustále menia spôsob svojej hry. Snažia sa meniť zvyky. To sú tak výnimoční hráči, ktorí Vás môžu kedykoľvek prekvapiť. Ale ja verím, že to zvládneme, že v konfrontácii s nimi budeme úspešní. Verím, že to zvládneme, aj keď treba priznať, že tie zápasy s nimi budú nesmierne náročné. Aj kvôli takým hráčom ako je Bale, Vardy, Rooney, Kane a ďalší. Podľa mňa momentálne je v našich silách, aby sme na Eure išli ďalej zo skupiny. To by bol úspech, pre ktorý do Francúzska teraz cestujeme. Všetko navyše, bude pekná čerešnička na torte.
Štefan Žilka
