BRATISLAVA 28. januára (WEBNOVINY) – Parlament v stredu opätovne schválil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú vlani v decembri vrátil prezident Andrej Kiska na opätovné prerokovanie. Zmeny v obstarávaní by podľa vlády mali znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky.
Novelu podporilo 81 poslancov za Smer-SD, proti boli dvanásti a zdržalo sa 45 poslancov. Opozícia kritizovala novelu ako neúčinnú a nedokonalú, pretože neodhalí skutočných konečných užívateľov výhod za schránkovými firmami.
Kiska neuspel, poslanci schválili novelu Zákonníka práce
Učitelia sa môžu tešiť, prázdninové prepúšťanie sa skončí
Kiska poukázal na slová o neúčinnosti zákona
Poslanci schválili tri z ôsmich pripomienok hlavy štátu, týkajúce sa zmeny účinnosti novely zákona z 1. januára na 1. marca a prechodných ustanovení.
Nesúhlasili s vypustením časti zákona o výnimke z pravidiel verejného obstarávania na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby súvisiace so zabezpečením prípravy predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie v roku 2016. Zákonodarcovia nepodporili ani ďalšie návrhy prezidenta na zmeny v zákone.
Kiska zdôvodnil vrátenie novely tým, že spôsob vylúčenia účasti schránkových firiem z verejného obstarávania nie je v súlade s Ústavou SR a právom Európskej únie. Poukázal na to, že sami navrhovatelia pripustili, že zákon bude neúčinný.
Nezabráni, aby tendre vyhrávali firmy s utajenými majiteľmi, keďže vyžaduje len odkrytie formálnych vlastníkov. Hlava štátu mala výhrady aj k výnimke, aby sa pravidlá verejného obstarávania netýkali tovarov a služieb v súvislosti s predsedníctvom SR v EÚ.
Tendre len pre firmy so známymi vlastníkmi
Verejného obstarávania sa podľa novely, schválenej pôvodne 3. decembra 2014 ako reakcia na kauzu predraženého nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu, budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou.
O verejné zákazky sa nebudú môcť uchádzať firmy so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nich majú kvalifikovanú účasť aspoň 10 percent, ani firmy, v ktorých majú uvedený podiel fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto účasť.
Prístup k verejnému obstarávaniu budú mať zakázaný aj firmy, v ktorých majú verejní funkcionári podiel 10 percent a viac.
Úrad pre verejné obstarávanie má na základe rozhodnutia vlády pripraviť do 31. marca návrh zákona o registri užívateľov konečných výhod zo zákaziek. Verejný register by mala spravovať Národná banka Slovenska.
Zákon je podľa Žitňanskej škodlivý aj preto, lebo vo verejnom obstarávaní rozširuje priestor pre netransparentné spôsoby verejného obstarávania. Služby a tovary by sa totiž mali nakupovať priamym zadaním iba preto, že budú určené na prípravu predsedníctva SR v Európskej únii v roku 2016.
„Neúčinný je preto, že účasť schránkových firiem vo verejnom obstarávaní rieši len marketingovo a nie naozaj, aby sme vedeli, kto stojí za jednotlivými firmami ktoré sa zúčastňujú verejných obstarávaní,“ uviedla Žitňanská.
Kaník hovorí o nefunkčnosti
Aj poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS) tvrdil, že zákon v súčasnej podobe bude nefunkčný. Napriek tomu chce za zákon opäť hlasovať. „Jediný dôvod je to, že ten zákon sa objavil, dáva signál, že je to vážny problém so schránkovými firmami a čo sa za nimi skrýva. Preto sme za to zahlasovali a preto zahlasujem za neho znovu,“ uviedol Kaník.
Ani register konečných užívateľov výhod podľa neho tento problém nevyrieši. Kaník v tejto súvislosti predpokladá, že minister hospodárstva Pavol Pavlis využíva schránkovú firmu v Holandských Antilách, aby kryl svoju účasť v súdnom spore súkromnej firmy s Fondom národného majetku SR.
Novelu nepodporí ani Lipšic
Lipšic považuje zákon za zlý
„Prezident hovorí, že nie je možné vylúčiť z verejných obstarávaní právnickú osobu so sídlom v členskom štáte Európskej únie, ako to navrhuje zákon, z krajín, ktoré neumožňujú identifikáciu akcionárov,“ upozornil Lipšic. V EÚ sú podľa neho pritom štáty, ktoré stále umožňujú anonymné obchodné spoločnosti, napríklad v Belgicku, Holandsku, Luxembursku, či na Holandských Antilách.
Poslanec tvrdí, že podľa európskeho práva ani nemôžu byť vylúčené z verejného obstarávania spôsobom uvedeným v novele. „Celý zákon je absolútne zlý. Nie je to možné viazať na formálnu majetkovú účasť, ale na konečného užívateľa výhod. Je to známy inštitút z oblasti legislatívy v boji proti praniu špinavých peňazí,“ uviedol Lipšic.
„Celý zákon je nefunkčný, je v rozpore európskym právom a znamená zhoršenie právneho stavu,“ dodal Lipšic.
