PARÍŽ 11. júla (WebNoviny.sk) – Portugalsko sa stalo desiatou krajinou, ktorá triumfovala na futbalových majstrovstvách Európy. „Selecao“ dosiahlo najväčší úspech v histórii v nedeľňajšom finále XV. kontinentálneho šampionátu vo Francúzsku, keď na Stade de France v parížskej štvrti St. Denis zdolalo domáci tím 1:0 po predĺžení.
Francúzsko je naďalej poslednou krajinou, ktorá triumfovala na ME v domácom prostredí – udialo sa to v roku 1984 počas éry Michela Platiniho, ktorý sa o to vtedy pričinil 9 gólmi. Portugalsko je jediným mužstvom, ktoré od roku 1996 zakaždým postúpilo zo skupiny, pričom od roku 2000 sa dostalo štyrikrát medzi najlepšie kvarteto tímov na ME. Vo finále ME sa predtým predstavilo jedinýkrát – v roku 2004 podľahlo v domácom prostredí Grécku (0:1).
Šťastný smoliar Ronaldo
Mnohí očakávali, že hlavnou postavou finále by mohol byť kapitán Portugalska Cristiano Ronaldo alebo so šiestimi gólmi najlepší strelec ME Francúz Antoine Griezmann, no napokon sa tak nestalo. CR7 musel v 25. min vynútene odstúpiť z hry pre zranenie kolena po nešetrnom zákroku Dimitriho Payeta pár minút predtým. Tridsaťjedenročný rodák z Madeiry sa tak v zostávajúcom priebehu finále snažil svojim spoluhráčom pomôcť aspoň z lavičky.
„Som veľmi šťastný. Na tento moment som čakal od roku 2004. Po každom šampionáte som prosil Boha, aby mi dal ďalšiu šancu. Teraz sme ju konečne využili, zaslúžili sme si to. Ja som mal dnes smolu, zranil som sa, ale veril som, že títo hráči to spoločne dokážu: že zvolia takú hernú stratégiu, ktorou môžu zdolať silných Francúzov. Toto je jeden z najkrajších momentov mojej futbalovej kariéry, získať titul s Portugalskom je niečo unikátne. Vždy som o tom sníval,“ cituje BBC slová hráča Realu Madrid, ktorý spoločne s obrancom Pepem dosiahol druhý kontinentálny triumf v tomto roku. Koncom mája sa v Miláne obaja tešili s „bielym baletom“ zo zisku trofeje v Lige majstrov.
„Bolo to ťažké, keď sme hneď v úvode zápasu stratili nášho najdôležitejšieho hráča, do ktorého sme vkladali všetky nádeje. Cristiano dokáže dať gól v každom okamihu. Keď nemohol pokračovať ďalej, povedal som spoluhráčom, že to musíme vyhrať pre neho. Tréner nás pripravil veľmi dobre, jeho striedania prišli v pravý čas. Dali sme do stretnutia krv, pot a slzy. Napísali sme veľkolepú kapitolu v knihe portugalskej futbalovej histórie,“ nadviazal stopér Pepe, najlepší hráč finálového stretnutia podľa UEFA.
Video: Euro 2016 vyhralo Portugalsko, Ronaldo zápas nedohral
Paríž patril Portugalčanom, pod Eiffelovkou boli problémy
Portugalskí futbalisti získali po víťazstve rekordnú prémiu
Obrazom: Francúzov zostrelil Éder, nezískali tretí titul
Slzy bolesti, šťastia a korunované Portugalsko, píšu médiá
Hrdina Éder
Vyvrcholenie mesiac trvajúceho futbalového sviatku malo napokon nečakaného hrdinu – portugalského útočníka Édera. Dvadsaťosemročný útočník, ktorý sa narodil v africkom štáte Guinea-Bissau, naskočil do duelu v 79. min a v 109. min krásnou strelou pravačkou z 25 metrov prekonal domáceho brankára Huga Llorisa.
„Je to niečo fantastické, všetci si môžeme navzájom blahoželať. Od okamihu, keď som zistil, že pôjdem na ihrisko, som vedel, že moja šanca príde. Som rád, že sa tak stalo. Cristiano Ronaldo mi pred predĺžením povedal, že strelím víťazný gól. Vložil do mňa veľkú dôveru. Gól bol dielom celého tímu, počas celého šampionátu sme si počínali skvele,“ cituje portál abola.pt slová Édera, na klubovej úrovni hráča francúzskeho Olympique Lille.
„Keď Cristiano Ronaldo odstúpil pre zranenie, na chvíľu sme stratili nádej. Vedeli sme však, že máme dostatok kvality a odvahy. Ukázali sme, že v obrane sme veľmi pevní a spoločne schopní dosiahnuť neočakávané veci. Je mi ľúto Francúzov. Rozdiel na ihrisku bol v tom, že sme nechali súpera hrať a našimi kontrami sme sa snažili využívať ich slabiny. Nečakali, že gólovo udrieme, Éder svojím zásahom všetkých prekvapil. Teším sa za neho, pretože predtým ho mnohí kritizovali,“ cituje francúzsky denník L´Equipe slová ľavého obrancu Portugalska Raphaela Guerreira, ktorý v 108. min opečiatkoval strelou z priameho kopu brvno francúzskej svätyne.
Santos ďakoval aj Grékom
Nesmiernu zásluhu na portugalskom úspechu má tréner Fernando Santos. Pochopil, že ak sa Portugalčania chcú dopracovať k úspechu, ich hra musí vyzerať trochu inak. Portugalsko v minulosti často „umieralo na krásu“ a výrazný reprezentačný úspech neprichádzal dlhé desaťročia. Triumf na vrcholnom podujatí (MS alebo ME, pozn.) nezískal so svojím mužstvom bájny Eusébio ani Luís Figo, podarilo sa to až Cristianovi Ronaldovi. „Vždy som vravel, že máme dobrý tím, hráčov so skvelými schopnosťami, no keď chceme dosiahnuť úspech, predovšetkým musíme veľa behať a bojovať. Od tohto sa všetko odvíja, či sa to niekomu páči alebo nie. Hráči mi na začiatku spolupráce uverili, že sa takto môžeme dopracovať k úspechu,“ povedal podľa portálu sportowefakty.wp.pl portugalský tréner Fernando Santos.
Šesťdesiatjedenročný rodák z Lisabonu začal svoju trénerskú misiu na lavičke Portugalska pred 21 mesiacmi práve na Stade de France v súboji s Francúzskom. Vtedy sa pred súperom musel skloniť po prehre 1:2. „Premýšľal som, že Édera pošlem na trávnik už v prvom polčase namiesto zraneného Ronalda, ale nakoniec som si povedal, že ešte nie je správny čas a do hry som ho zaradil až neskôr. Viete, čo mi povedal pred striedaním? ´Šéfe, nebojte sa, strelím gól´. Bol to zásah škaredého káčatka, ktoré sa v okamihu zmenilo na krásnu labuť,“ doplnil s úsmevom Fernando Santos. „Som veľmi šťastný. Ďakujem všetkým za tento úspech – Bohu, že zostal s nami do konca, mojej manželke, matke a vnukovi. Môj otec, kdekoľvek teraz je, má už v sebe asi pár pív. Tiež by som sa chcel poďakovať Grékom. Cristiano je úžasný príklad. Dnes veľmi chcel zostať na ihrisku. Počas celého turnaja bol lídrom šatne. Pomáhal všetkým okolo seba, stal sa definíciou tímovej práce. Máme pred sebou jasnú budúcnosť, ale najskôr to poriadne oslávime,“ dodal skúsený odborník, ktorý predtým pôsobil pri národnom tíme Grécka (2010-2014).
Portugalsko si triumfom na ME 2016 zaistilo miestenku na budúcoročnom Pohári konfederácii FIFA, ktorý sa uskutoční v Rusku ako generálka pred MS 2018. Proti „Les Bleus“ prelomilo negatívnu 10-zápasovú šnúru prehier, ktorá sa začala ešte v roku 1975. „Zapísali sme naše mená do histórie. Toto je náš odkaz celému národu. Na tento historický okamih sa bude spomínať aj sto rokov. Stratili sme nášho útočníka, ktorý je jedným z najlepších hráčov na svete, ale verili sme až do konca. Tento tím má svetlú budúcnosť,“ vyhlásil obranca „Selecaa“ José Fonte.
Francúzske sklamanie, Deschamps nenapodobnil Vogtsa
Francúzsko na ME v domácom prostredí odchádzalo ako zdolané mužstvo prvýkrát od roku 1960, keď v súboji o bronz nestačilo na Československo (0:2) po góloch Vlastimila Bubníka a niekdajšej legendy Tatrana Prešov Ladislava Pavloviča. Turnajom v roku 1984 Francúzi prešli bez prehry a rovnako sa im darilo aj na tohtoročnom šampionáte s výnimkou finále. „Futbal je zavše krutý, ale zároveň aj magický. Na tomto šampionáte sme prežili nádherné chvíle, ale tiež tie smutné. Dnes večer sme dali do toho všetko, nemáme si čo vyčítať. Som hrdý na každého hráča tímu. Možno sme neboli až takí dôslední ako v semifinále proti Nemcom. Nastrelili sme žrď, brankár súpera toho dosť pochytal. Je to frustrujúce. Tento zápas ukázal, že Portugalsko nie je iba Cristiano Ronaldo. Zahrali solídne v defenzíve a dokázali dať gól aj bez neho. Keď pominie toto prvotné sklamanie, uvedomím si, že získať zlatú kopačku je veľká česť. V skutočnosti som však chcel inú trofej,“ povedal po finále Antoine Griezmann. Hráč Atlética Madrid nevyužil v nedeľu na Stade de France dve dobré hlavičkové príležitosti.
„Aj keď sme pôsobili unaveným dojmom, nie je to ospravedlnenie. Mali sme šance skórovať, najmä Gignac na konci riadneho hracieho času. Až na drobné detaily to bol veľmi vyrovnaný zápas. Nanešťastie, gól strelil náš protivník,“ myslí si francúzsky kouč Didier Deschamps. „Premrhali sme jedinečnú príležitosť vyhrať v domácom prostredí majstrovstvá Európy. Neviem nájsť tie správne slová, sklamanie je obrovské a bude to chvíľu trvať, kým to strávime. Vyhrávali sme spolu, spoločne sme trpeli a spoločne sme vo finále aj prehrali. Bolo by skvelé, keby sme mohli túto trofej vyhrať pre našich krajanov, bohužiaľ, nestalo sa tak,“ dodal niekdajší kapitán majstrov sveta (1998) aj Európy (2000). Štyridsaťsedemročný rodák z Bayonne v nedeľu nenapodobnil Nemca Bertiho Vogtsa, ktorý doteraz ako jediný vyhral ME ako hráč aj tréner.
Nečakaný, ale zaslúžený úspech
„Prehry sú súčasťou futbalu, musíme zablahoželať Portugalčanom. Tí neukázali veľký futbal, ale mali tú výhodu, že boli počas celého turnaja mentálne veľmi silní a mali z čoho čerpať, čo sa týka hráčskeho potenciálu. Pre nás je pozitívnou skúsenosťou, že sme sa dostali do finále, ale momentálne v nás prevláda sklamanie. Nedokázali sme síce vybojovať trofej, ale do budúcnosti máme na čom stavať. Na úspech nám chýbalo trochu viac realizmu. Futbal býva niekedy krutý. V 92. min pri strele Gignaca chýbalo málo… Musíme však mať hlavy hore, na tomto podujatí sme ukázali krásne momenty a naplnili hrdosťou celý francúzsky národ,“ zhodnotil brankár a kapitán „krajiny galského kohúta“ Hugo Lloris.
„V našej šatni zavládlo po finále veľké sklamanie a smútok. Odohrali sme veľmi dobrý zápas, vypracovali si veľa šancí a predviedli viacero pekných vecí. Taký je však futbal, môžete hrať pekne a zároveň prehrať. Toto obrovské sklamanie musíme stráviť, chceli sme uspieť, bojovali sme, ale nepodarilo sa nám zvíťaziť. Majstrovstvá Európy boli veľkým dobrodružstvom a výbornou súťažou v našom domácom prostredí. Francúzska verejnosť stála za nami a naše dresy boli po každom zápase prepotené tak, ako by mali byť. Chýbalo nám akurát trochu šťastia, ale výsledok musíme prijať, nemáme inú možnosť,“ doplnil stredopoliar Moussa Sissoko, jeden z objavov ME.
Triumf nových kontinentálnych šampiónov je síce nečakaný, ale úplne zaslúžený. Kritici by mohli namietať, že Portugalčania postúpili zo základnej F-skupiny vďaka trom remízam a vo vyraďovacej fáze trikrát zo štyroch prípadov dosiahli víťazstvo až v predĺžení, resp. jedenástkovom rozstrele, no ako jediní na turnaji neťahali za kratší koniec v žiadnom stretnutí. Mnohí Portugalčanom vyčítali, že ich hra nemá také parametre ako trebárs v prípade ich finálových súperov Francúzov, Nemcov či najpríjemnejšieho prekvapenia základných skupín – Chorvátov. Azda najvýstižnejšie to však zhodnotil bývalý český reprezentant Karel Poborský: „Francúzi mali svoje príležitosti a mali premeniť aspoň jednu. S pribúdajúcim časom boli Portugalčania lepší a lepší, v dôsledku toho rozhodli v predĺžení finálový duel. Bola to pekná strela, no Éder len využil chyby francúzskych obrancov, ktoré gólu predchádzali.“
