BRATISLAVA 29. augusta (WebNoviny.sk) – Slovenské národné povstanie (SNP) podobne ako Pražskú jar a nežnú revolúciu vnímame ako vystúpenie občanov proti totalitám. Pri príležitosti výročia SNP to dnes vyhlásil predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík.
„Má to obrovskú hodnotu pre našu demokraciu, pretože to zapĺňa národnú históriu pozitívnymi príkladmi, o ktoré sa dá oprieť v dnešných zápasoch s nepriateľmi slobody,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
Slovensko si v pondelok pripomína 72. výročie Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka Slovenskému národnému povstaniu zaradilo k víťazným krajinám 2. svetovej vojny.
Na SNP sme stále hrdí, no stúpa počet tých, ktorí nie sú
Pokrytectvo a oportunizmus rozleptávajú spoločnosť
SaS pripomína, že keď chceme našu národnú históriu priblížiť mládeži a ak chceme, aby ju brala ako hodnotu, musíme skultivovať domácu politiku. „Tento mravný relativizmus, pokrytectvo a oportunizmus rozleptávajú našu spoločnosť v základoch. Potom nechcime od mladých, aby na pomníkoch obetiam SNP či iných porazených totalít ronili slzy,“ povedal Sulík.
K SaS sa pridáva aj hnutie OĽaNO-NOVA. „Dnes, keď sa rozmáha extrémizmus, je viac ako inokedy dôležité si pripomínať, že slovenský národ fašizmus odmietol aj za cenu mnohých obetí. Sme hrdí na to, že naši predkovia sa nebáli bojovať za slobodu a lepší život pre celú krajinu,“ pripomenula poslankyňa za hnutie OĽaNO-NOVA Veronika Remišová.
Pondelkové výročie SNP si pripomína aj Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). „Na príprave Slovenského národného povstania sa bok po boku aktívne zúčastnili katolíci Imrich Kružliak, Tomislav Kolakovič, podplukovník Ján Golian spolu s evanjelikmi Imrichom Karvašom, Martinom Kvetkom a generálom Rudolfom Viestom. To položilo základ politickému zjednoteniu oboch konfesií v rokoch 1944 až 1948,“ píšu v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol Stano Župa z komunikačného oddelenia KDH.
„Politické ciele SNP boli demokratické a národné. Jeho účastníci, vojaci a dôstojníci 1. československej armády na Slovensku, ani predstavitelia občianskej zložky odboja nenesú žiadnu zodpovednosť za nástup novej totalitnej moci po roku 1948. Naopak, mnohí z nich proti nej aktívne bojovali a stali sa jej prvými obeťami. Ich pamiatku si musíme pripomínať tiež,“ dodávajú kresťanské demokrati. Podľa predsedu KDH Alojza Hlinu je v dnešnej dobe odkaz SNP aktuálny viac ako kedykoľvek predtým.
SNP znamená prihlásenie sa k európskym hodnotám
„Opäť sa objavujú sily, ktoré sa zaštiťujú heslami o Bohu a národe, no v skutočnosti ich činnosť smeruje k pošliapaniu oboch týchto hodnôt, za ktoré bojovali a zomierali generácie Slovákov a Sloveniek. Kresťanskodemokratické hnutie je proti akémukoľvek prekrucovaniu dejín. Vyzývame na otvorenú a slobodnú diskusiu odborníkov o Slovenskom národnom povstaní, ako aj o udalostiach, ktoré mu predchádzali a ktoré po ňom nasledovali. Budeme sa zasadzovať o to, aby boli výsledky a výstupy sprístupnené širokej verejnosti a najmä mladej generácii,“ poznamenal. Poslanec Európskeho parlamentu a člen Predsedníctva KDH Ivan Štefanec upozorňuje, že SNP predstavuje najmä prihlásenie sa Slovenska k európskym hodnotám.
Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil prezident tzv. Slovenského štátu Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovali ho Slovenská národná rada (SNR), povstalecká armáda (pomenovaná na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedená generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov.
Po potlačení SNP na jeseň 1944, keď sa povstalci museli stiahnuť do hôr, rozpútali Nemci na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé dediny a osady. Nacisti majú na svedomí niekoľko tisíc obetí. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
