V pandemickom období rokov 2020 až 2022 stúpol podiel dospelej digitálne digitálne gramotnej populácie, teda tých, ktorí disponujú základnou, pokročilou alebo expertnou úrovňou digitálnych zručností len mierne, konkrétne z 81 percent na 83 percent.
Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý sa uskutočnil vo februári tohto roku na výberovej vzorke 1 003 respondentov starších ako 18 rokov.
Zároveň podľa prieskumu klesol podiel digitálne negramotných, teda tých, ktorí nevedia pracovať s počítačmi, internetom, smartfónmi alebo tabletmi z 19 percent na 17 percent.
Väčšinový začiatočníci
Podľa prieskumu 58 percent opýtaných deklaruje digitálne zručnosti na základnej užívateľskej úrovni. Konkrétne ide o bežné činnosti, ako je napríklad práca s počítačom, smartfónom, tabletom, kancelárskymi aplikáciami, internetom, e-mailom, sociálnymi sieťami alebo internetbankingom.
Viac o téme: Koronavírus
Pokročilou úrovňou digitálnych zručností, teda prácou s profesionálnymi aplikáciami a hardvérom napríklad v priemysle, administratíve, službách, verejnej správe alebo podnikaní disponuje podľa zistení IVO ďalšia skoro štvrtina dospelej populácie, teda 23 percent. Najvyššiu, teda expertnú úroveň, dosahujú dve percentá respondentov.
Zdokonalenie či nové vedomosti
Prieskum tiež podľa IVO ukázal kvalitatívne zmeny v prostredí digitálne gramotných. Viac ako dve tretiny respondentov totiž podľa výsledkov prieskumu tvrdia, že za posledné dva roky sa naučili ovládať nový hardvér, softvér, elektronické služby alebo sa zdokonalili v tom, čo nedostatočne ovládali.
Konkrétne 81 percent spomedzi týchto respondentov uvádza, že sa zlepšilo v práci s počítačom alebo prenosným počítačom, 79 percent so smartfónom alebo tabletom, 73 percent v používaní elektronických služieb, 69 percent v používaní bežných aplikácií a 69 percent v používaní sociálnych sietí. Progres v používaní špecializovaných, respektíve profesionálnych aplikácií deklarovalo 41 percent digitálne gramotných respondentov.
Donútila ich pandémia
„V celkovom pohľade takmer 6 z 10 respondentov priznalo, že ich pandémia prinútila k tomu, aby sa zlepšili, naučili niečo nové či zintenzívnili využívanie informačných a komunikačných technológií. Hoci ide najmä o skupiny s vyššou úrovňou digitálnej gramotnosti a s ľahšou adaptáciou na informačné technológie, nájdeme tu napríklad aj ľudí so základným vzdelaním alebo obyvateľov menších obcí,“ povedal analytik IVO Marián Velšic.
Naopak, ani pandémia podľa neho nedokázala výraznejšie zlepšiť úroveň digitálnych zručností u dôchodcov, nezamestnaných či respondentov z najchudobnejších domácností. „Títo ľudia väčšinovo deklarujú, že pandémia ich k progresu v tejto oblasti vôbec neprinútila,“ skonštatoval Velšic.
Kľúčové faktory
Kľúčovým faktorom v prípade zlepšení využívania informačných a komunikačných technológií sa podľa prieskumu počas pandémie stala najmä nutnosť využívať niektoré elektronické služby, napríklad prihlasovanie sa na očkovanie a testovanie, získanie a využívanie COVID pasu, komunikácia so sociálnou a zdravotnou poisťovňou, úradom práce či daňovým úradom.
Napríklad služby na webstránkach Národného centra zdravotníckych informácií využilo 67 percent respondentov, webový portál korona.gov.sk 59 percent a elektronické služby zdravotníckych zariadení, teda ambulancií lekárov, polikliník a nemocníc 53 percent opýtaných.
V menšej miere boli podľa prieskumu využívané e-služby zdravotných poisťovní (31 percent), samospráv (27 percent), sociálnej poisťovne a úradov práce (25 percent) alebo daňových úradov a finančnej správy (19 percent). IVO dodáva, že relatívne najnižší bol záujem o e-služby zamerané na schémy pomoci v cestovnom ruchu, v doprave alebo v kultúre, ktoré využilo 16 percent respondentov.