Kredity týkajúce sa plastov pomáhajú odstraňovať znečistenie oceánov, no podľa odborníkov môžu viesť aj ku greenwashingu, referuje portál Euronews.
Čo sú plastové kredity?
Plastové kredity sú formou obchodovateľných kreditov, ktoré môžu spoločnosti kupovať a predávať s cieľom kompenzovať svoj plastový odpad. Cieľom je vytvoriť finančný stimul pre spoločnosti, aby znížili používanie plastov a zvýšili používanie udržateľnejších alternatív.
Každoročne sa do oceánov dostáva 11 miliónov ton plastov, čo je dvojnásobok hmotnosti Veľkej pyramídy v Gíze. Odhaduje sa, že v moriach je už 75 až 199 miliónov ton plastov. Odstránenie týchto plastov bude obrovskou výzvou, ktorá si žiada spoluprácu verejných a súkromných firiem a vynaloženie financií.
Ako fungujú plastové kredity?
Joel Tasche, CEO spoločnosti Cleanhub, ktorá podporuje globálny zber odpadu prostredníctvom firemných investícií, vysvetľuje, že niektoré odpady, ako napríklad plastové PET fľaše môžu byť premenené na recyklovateľné produkty, ako sú tričká alebo nové fľaše.
Zber týchto materiálov vyžaduje finančné prostriedky, ktoré sú v niektorých krajinách ako Nemecko a Spojené kráľovstvo kryté z daní. Celosvetovo však sa tento systém pokryť nedá.
Mnohé firmy sú povzbudzované k tomu, aby zmerali svoju produkciu plastového odpadu a zakúpili si plastové kredity, ktoré zabezpečia odstránenie ekvivalentného množstva odpadu z prírody.
Sú plastové kredity to isté ako kompenzácia emisií uhlíka?
Plastové kredity majú oproti uhlíkovým kreditom tu výhodu, že zachytávajú hmatateľný odpad, čo umožňuje presnejšie meranie. „Veľký rozdiel medzi plastom a CO2 je v tom, že jeden je pevný a druhý je v plynnej forme,“ hovorí Tasche pre portál Euronews.
Avšak, existujú obavy, že plastové kredity by mohli viesť ku greenwashingu podobne ako v prípade trhu s uhlíkovými kreditmi.
WWF upozorňuje na riziko, že firmy by mohli tvrdiť, že sú „plastovo neutrálne“, hoci neznižujú množstvo plastov vo svojich reťazcoch. Odborníci poukazujú na otázku dosiahnuteľnosti „plastickej neutrality“. Upozorňujú na problém nedostatku subjektov na absorpciu veľkých objemov plastových odpadov, ktoré by veľké firmy potrebovali kompenzovať.
Ako by sa dali regulovať plastové kredity?
Zavedením ceny za odpad s nízkou hodnotou by plastové kredity mohli priniesť peniaze do rúk zberačov odpadu, ktorí sú v prvej línii plastovej krízy.
„Plastový kredit sa ocení povedzme na jednu tonu plastového odpadu a tým získa umelú hodnotu dostatočne vysokú, aby podnikateľ v teréne videl hodnotu v zbere tohto odpadu,“ vysvetľuje Tasche.
Problém spočíva v tom, že plastové kredity nie sú v súčasnosti regulované a neexistuje žiadna globálna norma, ktorá by určovala, čomu sa rovná jeden kredit, či už ide o jednu plastovú tašku alebo jednu tonu plastu.
Prílišná regulácia by však mohla poškodiť práve tých pracovníkov, ktorým majú plastové kredity pomôcť. 90 % zberačov odpadu na celom svete pracuje bez zmluvy a väčšinu z nich ohrozuje chudoba. Ak by distribútori plastových kreditov trvali na formálnych pracovných zmluvách – ktoré by im umožnili monitorovať pracovné podmienky – mohlo by to vylúčiť väčšinu tejto pracovnej sily.
Implementácia certifikátov alebo štandardov, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie systému, môže byť obtiažna, pretože mnohé firmy sa nebudú vedieť prispôsobiť takýmto striktným požiadavkám. Táto situácia predstavuje výzvu lebo na jednej strane je regulácia potrebná, no na strane druhej to môže k minimalizácii pracovnej sily.
Likvidácia plastov s nízkou hodnotou
Spoločnosti čelia dileme pri nakladaní s plastami s nízkou hodnotou, keďže ich nemožno recyklovať – môžu ich buď skládkovať alebo spaľovať ako palivo. Podľa Tascheho z Cleanhubu je spaľovanie plastov na energiu menším zlom.
Spaľovanie plastov pri teplote nad 900 °C stále produkuje CO2 a je ďaleko od ideálu, no problém by sa dal minimalizovať inováciami pri procese výroby obalových materiálov.
Sú plastové kredity výsledným riešením?
Politika plastových kreditov zatiaľ len minimálne ovplyvňuje globálnu problematiku plastového odpadu. Slúži ako potenciálny model pre rozvoj odpadového hospodárstva, no nie je kompletným riešením krízy. Kľúčovou prioritou zostáva redukcia výroby plastov a podpora opätovného použitia a opráv.