Financie z plány obnovy pôjdu na reformu súdnej mapy a posilnenie integrity a nezávislosti súdnictva.
V oblasti vysokých škôl plán obnovy ráta so zmenou financovania vysokých škôl zavedením výkonnostných zmlúv, zavedením systému periodického hodnotenia vedeckého výskumu, novým prístupom k akreditácii vysokoškolského vzdelávania, rovnako aj s reformou riadenia vysokých škôl a koncentráciou excelentných vzdelávacích a výskumných kapacít. Informoval o tom tlačový odbor Úradu vlády SR.
Historická príležitosť transformovať ekonomiku
„Reformy, ktoré prichádzajú na stôl už tento rok – optimalizácia siete nemocníc, nová súdna mapa a zmena organizácie vysokých škôl – sú začiatkom nevyhnutných reforiem, ktoré prídu na rad v najbližších rokoch a dostanú Slovensko do formy,“ povedal predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO).
Heger podpísal dohodu o financovaní, Slovensko by malo dostať prvé peniaze z plánu obnovy
Zmyslom plánu obnovy nie je podľa generálnej riaditeľky sekcie plánu obnovy na úrade vlády Lívie Vašákovej minúť čo najviac európskych peňazí, ale zmeniť krajinu k lepšiemu. „Je to historická príležitosť, ako nielen zmierniť následky pandémie, ale ako transformovať slovenskú ekonomiku, vytvárať príležitosti a pracovné miesta a vybudovať krajinu, v ktorej chceme žiť,“ priblížila Vašáková.
Volanie po zásadných zmenách dokumentujú aj výsledky nedávneho prieskumu v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko, podľa ktorých 68 percent ľudí súhlasí s tým, že na to, aby sa na Slovensku žilo lepšie, sú potrebné reformy.
Vysoká nedôvera ľudí v súdnictvo
Z prieskumu vyplynula vysoká nedôvera ľudí v súdnictvo. Súdom skôr alebo úplne nedôveruje 69,7 percenta respondentov a viac ako dve tretiny obyvateľov (72,3 percenta) si myslí, že ich rozhodnutia sú slabo zdôvodnené.
Ministerstvo spravodlivosti nepredĺži lehotu na pripomienkovanie návrhov na reformu súdnej mapy
Fyzická blízkosť súdu sa ukazuje ako menej dôležitý faktor ako samotná rýchlosť a kvalita rozhodovania. Zrozumiteľne odkomunikované rozhodnutie je pre ľudí dôležitejšie ako výhra na súde. Pre 64,9 percenta respondentov sú pre kvalitné fungovanie súdov najdôležitejší kvalifikovaní sudcovia.
Ako uviedol úrad vlády, aj vysoké školstvo má v očiach väčšiny populácie zlú povesť. Podľa prieskumu poskytuje nízku úroveň vzdelania (68,5 percenta), kvalita nedosahuje európsku úroveň (54,6 percenta) a nenaučí absolventov zručnosti, ktoré potrebujú pre svoju prácu (60,7 percenta).
Kvalita na úkor počtu univerzít
Pre ľudí je absolútne prijateľnejšia vyššia kvalita na úkor počtu univerzít (52,9 percenta), a rovnako v úzadí je pre obyvateľov aj blízkosť vysokej školy. Väčšina respondentov by si priala, aby na Slovensku bola aspoň jedna špičková univerzita európskej úrovne.
Slovensko odovzdalo Plán obnovy a odolnosti SR medzi prvými krajinami EÚ. Plán sa zameriava na päť hlavných priorít: zelená ekonomika (2,3 miliardy eur), vzdelávanie (892 miliónov eur), veda, výskum a inovácie (739 miliónov eur), zdravie (1,5 miliardy eur), efektívna verejná správa (1,1 miliardy eur) a digitalizácia (615 miliónov eur).