Trojnásobný slovenský futbalový reprezentant Juraj Piroska (27 rokov) sa rozhodol po piatich rokoch vymeniť Senicu za kazašský klub Kajsar Kyzylorda. Čo ho k tomu viedlo a prečo sa takto rozhodol?
Angažmám v kazašskom klube FC Kajsar Kyzylorda je vašou treťou zahraničnou misiou. Prvýkrát ste sa ocitli v cudzine ako talentovaný junior pred 10 rokmi. S akými pocitmi ste zo Slovenska odchádzali do Freiburgu vtedy, a s akými pocitmi odchádzate zo Senice teraz, keď ste už skúseným 27-ročným futbalistom?
Do nemeckého Freiburgu som prišiel presne pred 10 rokmi. Vtedy som mal 17 rokov. Bol som vo veľkej eufórii, úplne som ten prestup prežíval doslova v takom nejakom ošiali (smiech). Chcel som si vyskúšať zahraničný futbal, chcel som sa v ňom presadiť. Teraz som o 10 rokov starší. Odvtedy som už voľačo prežil. Nie iba ako futbalista, ale aj ako človek. Som vyzretejší, mentálne odolnejší. Myslím si, že ten pobyt v Kajsari zvládnem bez väčších problémov.
Čo vám dalo dvojročné pôsobenie v nemeckom Freiburgu do vášho ďalšieho futbalového života?
Dalo mi to veľa. Už iba to, že som sa perfektne naučil jeden svetový jazyk. Naučil som sa žiť sám. Aj v cudzine. Od malička sa dokážem postarať o svoje základné veci. Navyše, zvykol som si žiť v tíme i v kabíne s ľuďmi z rôznych národov, z rôzneho prostredia a z rozličných kultúr. Samozrejme, že je to veľké plus. A verím, že to všetko, čo som sa naučil v Nemecku, teraz v Kazachstane zužitkujem.
Čo bolo prvým impulzom pre to, aby ste Záhorie, kde ste pôsobili päť rokov, vymenili za súčasnú kazašskú futbalovú misiu?
Ťažko hovoriť o prvom impulze. Neviem ho presne definovať (krátka odmlka). Bolo to viac faktorov. Ale ja na Senicu nemôžem povedať nič zlé. V žiadnom prípade. Boli to úžasné roky pre mňa, ktoré som v tomto klube prežil. Či už chalanmi v mužstve, alebo s členmi realizačného tímu, s funkcionármi tohto klubu. S pánom majiteľom… Alebo s tými perfektnými ľuďmi, ktorí v klube pracujú, ktorí pôsobia v senickom futbale. Pre mňa Senica zostane navždy v srdci. Lebo to, čo som tam zažil, to sa teraz nedá jednoducho zahodiť za hlavu. To sa nedá iba tak vymazať (krátka odmlka). Pre mňa je rozhodujúca skutočnosť, že zo Senice odchádzam s pozitívnymi myšlienkami a so vztýčenou hlavou.
Ako vlastne prišlo k prvým kontaktom s predstaviteľmi tohto kazašského klubu? Kto bol iniciátorom vašej kazašskej misie?
Všetko sa to začalo minulý rok koncom novembra. Rokovania s funkcionármi Kajsaru pokračovali aj v decembri, iba okolo Vianoc bol trochu pokoj (krátka odmlka). V januári sme však opäť intenzívne rokovali a začiatkom februára naše rozhovory vyvrcholili našou dohodou. Dohodli sme sa na ročnej zmluve. Do tímu idem na rok.
Vedenie FC Kajsar Kyzylorda vám pôvodne ponúklo kontrakt na dva roky. Prečo ste sa rozhodli práve pre ročný angažmán v ich klube?
Máte pravdu. Zmluvu som podpísal na jeden rok. Tak som to chcel. Dva dni som s nimi trénoval v Turecku. V rámci tohto prvého pobytu v klube som sa usiloval získať čo najviac informácií. Našťastie, je tam jeden český futbalista. Skúsený stopér Martin Klein. Je to veľká pomoc pre mňa. Uvidíme, čo bude ďalej (krátka odmlka). Od polovice februára budem s mužstvom prakticky denne, lebo ma čaká desaťdňové kondičné sústredenie v Turecku. Kajsar bude vtedy v Turecku už na štvrtom zahraničnom sústredení. Tam by som sa mal s mužstvom bližšie spoznať, lepšie sa s novými spoluhráčmi zohrať.
V Kazachstane už dlhšie obdobie pôsobí aj tréner Vladimír Weiss. Nechceli ste sa s ním porozprávať o tamojšej najvyššej futbalovej súťaži?
Viem, že tréner Vladimír Weiss pôsobí v kazašskej lige. Nekomunikovali sme spolu. Ja som sa s ním nespojil, on tiež nemal záujem. Dosť informácii však mám od jeho niekdajšieho zverenca v Kajrate Almaty Ľuboša Mihálika, ktorý v Kazachstane pôsobil. On mi prvý povedal, aby som do toho išiel, hoci on z tejto krajiny už odišiel. Tak isto v Kazachstane prestal hrať aj ďalší Slovák Miloš Lačný.
Váš februárový prestup do Kazachstanu mnohých ľudí dosť prekvapil. Veď sa dosť intenzívne hovorilo o prestupe do Trnavy?
Áno, o moje služby bol záujem aj z Trnavy. Je to pravda (krátka odmlka). Z rôznych dôvodov to však nevyšlo. Na niečom to všetko stroskotalo (krátka odmlka). Ale vyšiel mi Kazachstan. Tam to už nestroskotalo… Tak teraz sa budem usilovať presadiť sa svojou hrou v Kazachstane (krátka odmlka). Trnavu už neriešim.
Mnohí ľudia na Slovensku nad vašou voľbou nechápavo krútia hlavou. Radšej by vás videli v trnavskom drese, lebo kazašský futbal je pre nich veľkou neznámou…
Veľa ľudí mi aj volalo. Chceli vedieť, prečo nevyšiel môj prestup do Trnavy. Predsa Trnave je futbalové mesto. Panuje tam veľký futbalový ošiaľ. Budú mať nový moderný štadión. Majú kvalitné podmienky, verných fanúšikov. Všetko je to pravda, ale v Trnave hrať nebudem. Vyšiel mi Kazachstan. Je to pre mňa nová výzva, na ktorú sa v podstate už teším. Momentálne sa chystám na pôsobenie v Kazachstane. Verím, že ma futbalovo i ľudsky posunie ďalej.
Ľudia, ktorí poznajú fungovanie vecí okolo takýchto prekvapujúcich prestupov, tvrdia, že Kazachovia vám ponúkli osemkrát vyšší plat než ste mali v Senici. Takže boli to peniaze „až“ na prvom mieste, ktoré vás motivovali k tomu, aby ste prijali kazašskú ponuku?
Tak o finančnej stránke môjho čerstvo uzavretého kontraktu v FC Kajsar by som teraz nechcel hovoriť. Nemám potrebu riešiť to práve takto verejne cez médiá. Už som predsa hovoril, že k odchodu zo Slovenska ma motivovalo viacero faktorov. Peniaze v tom nehrali rozhodujúcu úlohu. V živote človeka nie je všetko iba o peniazoch. Ani v živote futbalistu (krátka odmlka). Ešte som v Kajsari nezačal ani hrať, a už sa na Slovensku riešia moje peniaze! Počkajme rok. Uvidíme ako to všetko nakoniec dopadne. Sám som na to zvedavý. O rok budeme múdrejší aj v tejto otázke (úsmev)
Tvrdíte, že na pobyt v Kazachstane sa tešíte. Na čo najviac?
Dúfam, že to bude všetko pozitívne. Ale určite to nebude všetko pozitívne. Futbal predsa nie je iba o víťazstvách a úspechoch, ale aj o prehrách, o životných pádoch. Na všetko musí byť človek pripravený (krátka odmlka). Ja sa na ten pobyt v Kazachstane naozaj teším. Fakt. Hovorím si sám pre seba, že je to pre mňa nová výzva.
A nie je to tak, že pri rozhodovaní medzi Trnavou a Kazachstanom rozhodujúcu úlohu zohrali negatívne reakcie trnavských fanúšikov, ktorí sa postavili proti vášmu príchodu do slovenského Ríma?
Práveže nie. Nie, žiadne negatívne reakcie na môj príchod do Trnavy som nezaregistroval (krátka odmlka). Ja mám iné skúsenosti. Volali mi ľudia z Trnavy. Chceli vedieť, prečo nejdem do ich klubu. A pokiaľ ide o nejaké reakcie na internete? Na internete diskusiu vôbec nečítam! Ani niektoré slovenské noviny… To sú veci, ktoré idú mimo mňa. Nezaťažujem sa tým. Ja mám iné informácie. To mi teraz stačí.
Tvrdíte, že pred podpísaním kontraktu ste si mnohé veci o svojom novom pôsobisku iniciatívne zisťovali. Tak vás trochu vyskúšame, čo vlastne o novom klube už viete. Akú majú prezývku a v akých farbách hrajú v domácich zápasoch?
Futbalisti FC Kajsar Kyzylorda hrajú v červených dresoch. Druhú klubovú farbu majú bielu. Prezývku majú vlci. Majú to aj v klubovom logu. Niečo o tom už viem (smiech). Tieto základné informácie som vedel ešte pred podpísaním zmluvy. Niečo som si zisťoval dopredu. Aby som aspoň trochu vedel, do čoho vlastne idem. Takže som si musel nejaké základné fakty o FC Kajsar povinne naštudovať.
Pri takom dôležitom životnom kroku, akým je prestup do zahraničia, ste sa museli radiť s mnohými ľuďmi. Kto vám pri rozhodovaní najviac pomáhal, na koho názor ste najviac dali?
Samozrejme, že som sa radil s mojimi najbližšími. Tak isto som veci konzultoval s mnohými ľuďmi, ktorí pôsobia vo futbale. Poradil som sa v podstate so všetkými skúsenými ľuďmi okolo futbalu. Ale posledné slovo som pri tomto rozhodovaní mal ja. Rozhodol som sa, že ponuku Kajsaru prijmem. Už je to tak. Už sa to nedá zmeniť. Musíme ísť ďalej (smiech). Nedá sa vždy pozerať iba do minulosti.
Do tímu FC Kajsar si vás vyhliadol tréner mužstva. Už ste sa mu stihli na novom pôsobisku aj ako futbalista predstaviť? Máte už za sebou nejaké tréningy pod jeho vedením? Poznáte herný štýl tohto mužstva? Aké pocity vo vás zanechali prvé kontakty s mužstvom?
Počas prvého dvojdňového pobytu v Turecku som stihol štyri tréningové jednotky. Mužstvo hrá svojim štýlom, ktorý je dosť dôrazný a tvrdý. Je to klasická ruská škola. Zaujímavý štýl futbalu. S českým stopérom Martinom Kleinom som sa veľa rozprával predovšetkým o meste, o prostredí, do ktorého idem. Pýtal som sa ho, čo si mám do Kazachstanu zobrať, čo si nezobrať (smiech). Som rád, že Martin v tomto mužstve hrá. Neviem, či by som sa rozhodol ísť do Kajsaru, keby tam on nebol. Keby som tam išiel sám… Dokonca Martin Klein je tam kapitánom mužstva, ktorý má v tíme veľké slovo. Určite mi najmä v tých začiatkoch bude veľkou oporou (smiech).
Čo vám Martin Klein povedal o vašom novom pôsobisku ako prvé?
Pripravil ma najmä na to, že Kazachstan nie je Európa! Najväčšou novinkou v mojom futbalovom živote bude skutočnosť, že mužstvo Kajsaru na ligové zápasy lieta lietadlom! To bude trochu nápor na nervy… Nepoznám človeka, ktorý miluje lietanie… Najbližšieho súpera, s ktorým budeme v lige hrať, máme šesťsto kilometrov. Súboj s týmto rivalom je veľké tunajšie derby (krátka odmlka). Takže idem do iného sveta, do inej kultúry, do inej krajiny. Budem si musieť zvyknúť aj na to, že každý tretí – štvrtý deň ma čaká lietadlo (krátka odmlka). Ale dal som sa dobrovoľne na boj, budem bojovať (smiech).
Váš nový klub v uplynulom súťažnom ročníku skončil na 5. mieste kazašskej najvyššej futbalovej súťaže, čiže postúpil do elitnej šestky, ktorá hrala play off. Bolo vedenie tímu spokojné s týmto rezultátom, alebo majú v klube vyššie, povezme, medailové ambície?
Počas tých niekoľkomesačných rokovaní o mojom príchode do ich klubu sme viackrát hovorili sme aj o tomto aspekte môjho angažovania. Viackrát mi zdôraznili, že ma mužstva chcú ako potrebnú posilu ich ofenzívy, ich útočnej sily (krátka odmlka). Aj keď nejakí hráči z mužstva už odišli, cieľ FC Kajsar zostal rovnaký ako minulý rok – postup do elitnej šestky, ktorá bude hrať o medailové pozície. Predstavitelia klubu sú v tomto smere optimisti, lebo tvrdia, že vďaka príchodu nových hráčov, ktorých si vyhliadol hlavný tréner Dmitrij Ogaj, budú mať kvalitnejší káder. Opakujem ešte raz, pre nich je dôležité dostať sa do prvej šestky. Po 22 kolách základnej časti sa futbalová sezóna v Kazachstane ´láme´. Tabuľka sa delí na dve časti. Ogajov realizačný tím urobí všetko pre to, aby sme po tom delení tabuľky figurovali v prvej šestke play off .
Juraj, viete o tom, že v Kazachstane v letných mesiacoch, teda v júli a v auguste, nie sú zriedkavosťou ani viac ako tridsaťosemstupňové horúčavy? Ako ste prichystaný na takéto miestne podmienky, na futbal v takom extrémnom teple?
Martin Klein mi to spomínal. Viem o tom. Upozornil ma, aby som sa na to vnútorne pripravil. Nech sa pripravím na horúce kazašské leto (krátka odmlka). Dokonca v Kyzylorde bývajú v júli a v auguste vraj aj vyše štyridsaťstupňové horúčavy. Neviem si celkom dobre predstaviť hrať futbal v takej páľave! Nemám s tým nejaké extra bohaté skúsenosti. Ale človek si postupne zvykne aj na takéto extrémy, organizmus sa dokáže prispôsobiť aj takejto situácii. Aspoň teraz verím, že to tak bude (smiech).
Na čo si budete dávať v neznámom prostredí Kazachstanu pozor? Pred čím vás slovenskí futbalisti, ktorí v tomto kúte sveta pôsobili, najviac varovali?
Budem si dávať pozor na ich stravu. Hoci Martin Klein mi tvrdil, že nie je až taká nebezpečná pre Európana, ako sa o nej hovorí. Predsa len je to iná gastronómia, iné zvyklosti a tak podobne… Aby to môj žalúdok zvládol. Bude to predsa zmena aj v stravovaní… A tiež si budem musieť zvyknúť na to ich lietanie za súpermi. Viete, keď si každý tretí – štvrtý deň sadáte do lietadla, aj lietanie sa vám preje. Vtedy človeku prídu na um rôzne myšlienky. A nie sú to iba čisto pozitívne úvahy. Takže aj z tohto hľadiska bude ten kazašský pobyt veľmi náročný. Ale dal som sa na to. Je to teraz na mne.
Čo viete povedať o fanúšikovskej podpore vášho nového zamestnávateľa? V akom prostredí budete hrať, pred akým auditóriom budete vo vašom novom pôsobisku bojovať o cenné ligové body?
Na domáce zápasy chodí okolo sedem – osem tisíc ľudí. Štadión nášho klubu má kapacitu dvanásť tisíc divákov. Určite bude dosť bohato zaplnený. Od Martina viem, že vedia povzbudzovať. Samozrejme, keď sa nám bude dariť, tak určite budú chodiť ľudia na futbal. Ale to je predsa všade tak. Nie iba na Slovensku (smiech).
Hovorili ste, že zástupcovia kazašského klubu vám už počas rokovaní o prestupe zdôrazňovali, že by ste mali byť ťahúňom a tvorcom hry. Mali by ste byť legionárom, ktorý by im mal pomôcť v snahe dostať sa do prvej šestky. Debatovali ste aj o tom, či budú mať v pláne zaútočiť na medailové pozície, ktoré by prekonali ich historické maximum, teda tradične nepopulárne 4. miesto?
Samozrejme, preto ma brali (krátka odmlka). Takmer štyri mesiace sa ma snažili dostať do klubu. Rokovania boli dlhé a náročné. Chcú aby som im pomohol k vyšším priečkam. Do prvej trojky. Verím, že ich plány pomôžem naplniť. Dúfam, že sa mi v Kazachstane budú vyhýbať zranenia, že na ihrisku odvediem takú robotu, akú tréner a ostatní členovia a funkcionári tohto klubu odo mňa čakajú.
Kazachstan je z pohľadu Európana dosť vzdialená lokalita. Celý rok, ktorý by ste mali hrať v FC Kajsar Kyzylorda, budete žiť iba v Kazachstane, alebo máte prísľub, že sa počas ročného pobytu dostanete aj domov?
V lete býva v kazašskej najvyššej futbalovej súťaži trojtýždňová pauza, počas ktorej môžu ísť legionári na dva týždne domov. V zmluve mám tiež pasáž o výletoch a plánovaných pobytoch doma. Viem, že tri – štyrikrát počas roka môžem na týždeň odcestovať na návštevu rodiny. Takže nebudem celý rok iba v Kazachstane. Určite sa ukážem aj doma (smiech).
Chystáte sa na svoju druhú dlhšiu zahraničnú misiu. Čo vám však v Kazachstane bude chýbať? Za čím vám bude najviac smutno?
V podstate všetko mi tam bude chýbať. Všetko, na čo som bol na Slovensku zvyknutý. Najmä blízki ľudia, s ktorými som bol pravidelne v kontakte. Ale to je predsa normálna vec. Ale taký je život. Veď ak človek má nejakú životnú výzvu, tak by ju mal prijať so všetkým, čo k nej patrí (krátka odmlka). Ja som túto výzvu prijal.
Aký ste vlastne človek? Dokážete sa rýchlo prispôsobiť novým podmienkam, novému prostrediu, alebo potrebujete dlhší čas na aklimatizáciu a prispôsobenie sa novému prostrediu a klíme?
Ak mám byť úprimný, musím sa priznať, že mám rád najmä svoj domáci pokoj. Veľa nových vecí skúšať nemusím (smiech). Život futbalistu je však aj o tých skúškach a testoch. Teraz sa tomu nemôžem vyhnúť. Dal som sa na to ja sám. Nemôžem sa na nikoho vyhovoriť (krátka odmlka). Všetko som si dobre premyslel. Aspoň dúfam (krátka odmlka). Sám som sa rozhodol prijať kazašskú ponuku. Nikto ma do toho netlačil. Idem tam hrať dobrovoľne (smiech).
Viackrát ste zdôraznili, že ste skúseným 27-ročným futbalistom, ktorý hrá kolektívnu hru od svojich šiestich rokov. Za ten čas ste zažili mnoho trénerov, ktorí vás formovali ako hráča i človeka. Ktorý z nich vám najviac dal do vášho futbalového života?
Áno, je to tak. Viackrát som povedal, že som zažil veľa trénerov. Mnohí mi dali do futbalového života veľa. Nechcel by som však teraz menovať z nich iba jedného. To by nebolo z mojej strany fér. Zdôrazňovať, že ten a ten kouč bol počas našej spolupráce niekde inde ako ostatní…. To nie je správne. Veľmi mi pomohol Stano Griga. Alebo v poslednom období Pavel Hapal. Obaja ukázali svoje kvality. Ukázali sa ako veľkí hráči, tak isto aj veľkí tréneri, veľkí ľudia. Ale nechcem teraz menovať konkrétneho človeka, aby som v tej rýchlosti nezabudol na niekoho podstatného v mojom futbalovom živote.
Juraj, čo si sľubujete od tohto vášho kazašského angažmán?
Tak, čo si sľubujem… Veľmi ťažká otázka (krátka odmlka). Verím, že tá moja sezóna v Kazachstane bude úspešná. V lete, alebo potom v zime si spolu sadneme a všetko detailne zhodnotíme. Takže teraz si prajem, aby moja misia skončila pozitívne. To si teraz zo všetkého najviac želám. Až potom môžeme analyzovať, či môj prestup do Kazachstanu bol dobrým životným krokom, alebo nie (úsmev).
Ktoré bolo najkrajšie obdobie z vášho pôsobenia v slovenskej najvyššej futbalovej súťaži? Na čo z nej budete najradšej spomínať?
Počas mojej kariéry som mal šťastie najmä v tom, že som pri futbale neutrpel žiadne vážnejšie zranenie (krátka odmlka). Musím zaklopať na drevo, že to naozaj bolo tak. Veľmi dobré a úspešné obdobie som zažil predovšetkým v Senici. Päťročný pobyt v tomto klube beriem ako veľmi šťastné obdobie (krátka odmlka). Určite áno. Trochu ma síce mrzí predchádzajúci súťažný ročník, počas ktorého sme nedokázali uhrať európske pohárové súťaže, hoci sme pre to mali predpoklady. Ale inak v Senici som sa cítil naozaj veľmi dobre.
Zhováral sa Štefan Žilka