BRATISLAVA 31. mája (WBN/PR) – Rozhovor s pánom Petrom Ponickým, exministrom školstva a kandidátom na rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.
Pán docent, od roku 2002 kedy ste sa objavovali v médiách ako minister školstva, nebolo o Vás na Slovensku mediálne nič známe.
Médiá sa zaujímajú zväčša o „celebrity“ a tými sú aj politici. Byť v politike dostatočne vysoko, prináša teda i mediálnu pozornosť. To, že som na post ministra nastupoval ako človek pracujúci v zahraničí, sa už samozrejme zabudlo. Keď skončila moja ministerská misia, vrátil som sa na svoje pôvodné miesto a na Slovensko som chodil na dovolenky. Ale ako pribúdajú roky, viac si uvedomujem spolupatričnosť k rodine a rodisku a ostávajúce obdobie svojho produktívneho života chcem jednoducho prežiť doma.
Ale napriek vami vykresľovanej „idylke“ ste sa vlani predsa len objavili v médiách v súvislosti s kauzou Trenčianskej univerzity.
Áno, stal som sa na chvíľku mediálne zaujímavým, lebo som sa naučil neprižmurovať oči, keď sa deje niečo tak škandalózne, ako sa dialo a môžem potvrdiť, ešte stále deje na tejto univerzite. Preto som požiadal o osobné stretnutie ministra Mikolaja, lebo považujem za dobré problémy riešiť efektívne, preventívne a vecne. Považujem odbornú konzultáciu zabraňujúcu eskalácii problému za rozumnú a správnu, navyše prijatie kolegu exministra za etické a politicky prezieravé. Bohužiaľ nestalo sa a pán minister sa neobťažoval na moju žiadosť ani slušne odpovedať. Pretože mám skúsenosti nielen z vedenia rezortu školstva, ale aj z práce vo vrcholovom manažmente väčšej zahraničnej univerzity, reagoval som otvorenou výzvou na odstúpenie vedenia univerzity. Poškodzovanie dobrého mena inštitúcie je totiž všade na svete najhorším a neodpustiteľným manažérskym zlyhaním, ktorého náprava stojí obrovské materiálne i ľudské zdroje.
Nakoniec rektor spojený s kauzami univerzity odstúpil, teda všetko je v poriadku?
Keby to tak bolo, nebola by o mne a ani o univerzite v médiách ani zmienka. Možno keby sa nám výborne darilo, tak by sa v nejakej regionálnej tlači objavila kratučká správička o prípadnom úspechu. Bohužiaľ, negatívne mediálne výstupy o univerzite neskončili. Na pôde univerzity je naďalej napätá atmosféra a neistota z hroziaceho zániku univerzity je čoraz väčšia. Nikto z vedenia univerzity doposiaľ nepredložil žiadny ozdravný rozvojový program a pasívne vyčkávanie na milosrdný koniec mi je cudzie.
Takže tento stav na univerzite Vás priviedol k rozhodnutiu kandidovať za nového rektora?
Kandidatúru na rektora som prijal, ale návrh bol dielom mojich kolegov. Na budúci týždeň sa pokúsim presvedčiť Akademický senát, pracovníkov a študentov univerzity, že som kandidát, ktorý je dostatočne nezávislý od existujúcich záujmových skupín, ktoré univerzitu doviedli tam, kde je dnes. Nie som poznačený škandálmi a osobnými zlyhaniami, moje pracovné výsledky a manažérske skúsenosti sú najlepšími predpokladmi na to, aby som spoločne s kolegami a s pozitívnou motiváciou, dokázal vyviesť univerzitu z krízy. Úspech organizácie je predovšetkým v ľuďoch, ktorí majú spoločný cieľ. Ľudský potenciál je najvyššou devízou, musí však byť pripravený dopracovať sa k úspechu, musí byť dobre vedený a mal by zdieľať pocity zadosťučinenia z výkonu práce. Odrazom prostredia a inštitucionálnej kultúry, ktorá panuje na pracoviskách, je aj ich úspešnosť.
Žiaľ, Trenčianska univerzita je v mnohých ohľadoch v poradí poslednou na Slovensku. To podľa môjho názoru signalizuje objektívnu potrebu zmeny a ja túto pozitívnu zmenu chcem priniesť a zachrániť potápajúcu sa inštitúciu. Zmeniť jej obraz pred verejnosťou aj pred nami samotnými. Konkurencia nespí, preto to bude nesmierne ťažké, ale som presvedčený o možnosti takéhoto obratu. Musí sa začať písať nová história TnUAD.
Ďakujem pekne za rozhovor a prajem veľa šťastia vo voľbách.