Otázka výstavby nového mrakodrapu v metropole Francúzska rozhádala obyvateľov i vedenie mesta. O budúcnosti obrieho mrakodrapu v tvare pyramídy, ktorý by sa mal šplhať do výšky 180 metrov a stať sa treťou najvyššou stavbou v Paríži, musí nakoniec rozhodnúť súd.
Citlivá téma
Téma budovania mesta do výšok je v Paríži veľmi citlivá. Francúzska metropola sa dlhé roky pýšila tým, že centrum uchránila od megalomanských projektov – posledný mrakodrap tu vyrástol v roku 1973. Tmavá veža Montparnasse, ktorá má 59 poschodí, bola hneď po dokončení považovaná za katastrofu a Parížania dodnes žartujú, že je z nej najkrajší výhľad na mesto, lebo je zároveň jediným miestom odkiaľ mohutnú konštrukciu nie je vidno.
Vedenie mesta sa po dokončení Montparnassu rozhodlo do budúcna stavbu mrakodrapov v centre mesta zakázať. Z obáv o narušenie koloritu mesta vtedy vydalo nariadenie, podľa ktorého môžu byť budovy v centre vysoké maximálne 37 metrov a mrakodrapom vyhradili priestor v modernej komerčnej štvrti La Defense.
O štyri desiatky rokov neskôr sa však otázka stavby mrakodrapu opäť otvára a rozhodovanie o povolení stavby je sprevádzané búrlivými diskusiami.
Obria pyramída
Nový mrakodrap, ktorý dostal názov Tour Triangle, by mal mať tvar sklenenej pyramídy a vyrásť do výšky 42 poschodí. Dizajn z dielne švajčiarskych architektov Jacquesa Herzoga a Pierra de Meurona by mal stáť na juhovýchodnom okraji Paríža na pozemku výstaviska Parc des Expositions a poskytnúť najmä kancelárske priestory, chýbať by však nemali ani jasle, oddychová zóna, zdravotné centrum, obchody a služby pre verejnosť. Projekt, ktorý by mal stáť viac ako pol miliardy eur, podľa odhadov vytvorí 5000 pracovných miest a má potenciál do mesta prilákať nové medzinárodné spoločnosti.
Búrlivé diskusie
Proti projektu, o ktorom radnica uvažuje od roku 2010, sa však spustila silná kampaň spájajúca ekológov, urbanistov, architektov i obyvateľov Paríža. O stavbe mrakodrapu mala preto začiatkom týždňa rozhodnúť mestská rada, rokovanie však sprevádzal chaos. Z prítomných poslancov po búrlivej diskusii hlasovalo 83 proti a 78 za vybudovanie mrakodrapu, starostka Paríža Anne Hidalgová však výsledok hlasovania neuznala. Zdôvodnila to tým, že niektorí predstavitelia pravicovej opozície porušili princíp tajného hlasovania tým, že zverejnili svoju voľbu ešte pred vhodením lístka do urny. Opozícia obvinila šéfku radnice z porušenia demokratických princípov, starostka následne požiadala o objasnenie situácie justíciu.
Starostka a jej tím, ktorý s výstavbou súhlasí, zastávajú názor, že francúzska metropola by sa mala modernizovať a nový mrakodrap by oživil miestny trh práce aj ekonomiku. Opozícia sa zasa opiera o výsledok prieskumu, podľa ktorého je proti obrej veži 62 percent Parížanov. Zachovanie horizontálneho charakteru siluety mesta, ktorú v Paríži narúša len Eiffelova veža s výškou 324 metrov a marakodrap Montparnasse s výškou 210 metrov, podporilo aj UNESCO. Celý spor o stavbu nového mrakodrapu už čoskoro vyrieši súd.
www.nytimes.com, www.independent.co.uk